Uz nevladzem, preto sa so vsetkymi lucim...uz nechcem byt na tomto svete a trpiet, uz som toho porobila akurat dost a znicila som aj svoje telo, nehovoriac o svojej dusi, tazko sa zije so psychickou chorobou, nicim svoju rodinu, praitela, nikto ma nechape, vsetko stracam...keby sa mi skor pomohlo nemuselo to takto dopadnut, uz sa mi to nechce tahat...uz mi vazne stacilo, co som mohla to som pokaslala...taky clovek si nezasluzi druhu sancu, teda tisicu v mojom pripade...ja sa zo svojich problemov neviem vymotat...uz je neskoro na zachranu mojej duse, ta je uplne na dne
moj koniec
tak co mam teda robit?....niekedy mam pocit ze ti druhi sa tesia z utrpenia inich...ked ja uz ani neverim ze by mi chcel niekto naozaj pomoct, ze niekto ma naozaj zaujem aby mi bolo lepsie...ja mam pocit ze tento svet je totalne skazeny:(
vsetko to zacalo uz tak davno, jedna chvilka mi zmenila zivot a zivot celej mojej rodinky, tak som chcela aby bolo vsetko inak...ja sa stym nikdy nezmierim, nikdy
ja uz nemozem,nechcem citit toto velke urpenie:(
preco musim vsetkym naookolo ublizovat, preco sa neviem tesit zo zivota, preco....preco ked som najviac potrebovala nebol tu niekto kto by mi pomohol, preco ta pomoc prichadza az tak neskoro...preco...a najviac ma trapi, preco ludia musia umierat, preco je to take smutne, a tich ktorich lubim odchadzaju, mne ide puknut srdce, aj teraz len placem a placem a mam strach kedy zasa niekto umre....najradsej by som tu nebola ja, aby som toto necitila
ja uz nechcem trpiet, este musim uzivat aj tie svinske antidepresiva, preco niekto preplava zivotom v takej pohodke:(....precoooo mne to nejde, preco
a najhorsie je ze nicim tymto aj svojich rodicov a to nechcem predsa:(....ale ked mne to inak nejde, ja uz neveim ako sa vyhrabat z tej "sracky" v ktorej som...ano frajer mi nepridal to je pravda, potrebovala som oporu, ale on ma najprv znicil, teraz je on ok a ja v prdeli
viete co myslim ze vo mne je chyba, aj moj frajer je lepsi ako ja, neveim sa zmestit do koze, robim problemy z toho co nie su, a to preto ze nevidim zmysel tohot zivota, je mi tazko odkedy umrela starka, predtym starky, kamarat, brat mojho otca, teraz sesterka je tazko chora, tak naco sme tu, naco nieco tvorime, ked aj tak umreme:(...ja sa s tym neviem vyrovnat a tak nicim seba aj ostatnych mojim spravanim
Milá Lenka
Tvoj frajer je sviniar.Nedokáže si vaše problémy vyriešiť s tebou a tak to vykecá vašim.Vieš možno je dobré keď to vaši vedia aké máš problémy. Viem že to možno bolo na nich veľa ale tebe ostáva jediné-povedať im to čo teraz prežívaš.Proste sa s nimi porozprávať a vysvetliť im všetko aj to ako ti tvoj priatel strpčuje život a ako si veľmi trpela.Takto to budú vidieť tvojimi očami a nenamýšlať si veci ktoré nie sú.Možno ťa pochopia.
Ešte si sa nerozišla s ním? Sama si písala že to s ním nemá zmysel.
S tvárou si teraz nelám hlavu. Hlavné je aby sa ti duša pomaly zahojila.
Lenčok ešte som nebola v ZA ale keď pôjdem tak ti dám vedieť.Akurát som trochu nachladnutá takže neviem kedy sa dostanem do ZA.
Hlavne to nevzdávaj sama so sebou:-)
Huuu,meškám...:)
No čo,si tu niekde?
Leni,musím odbehnúť,ale okolo 19:15 sa ti ozvem,dobre? Na tejto téme.Nezdrhni mi,žubrienka! :D