Červenanie = Socialna fobia

Na velikých hodinách času stojí jediné slovo: TERAZ.
Po ulici POTOM prídete k domu NIKDY.
--------------------------------------------som si dnes citala citaty..niektore su super..pomaha mi to pokracovat.
napis nieco o sebe jojo,dobre ze si sa k nam pridal.zas sme o niekoho bohatsi.

TIEZ MAM SOCIALNU FOBIU LIECIM SA UZ DOST DLHO BOL SOM VELA KRAT HOSPITALIZOVANI NO VNEMOCNICI JE TO PRE MNA HORSIE DOST SA UZATVARAM PRED SVETOM BEREM LIEKI ALE TO O COM PISEM JE SILNEJSIE

zase som dnes chodila so "spustenou" hlavou po meste...este aj ked som vysla z obchodu, tak som sa zaspotala...:( naladu som mala, ale az neskor...a uz som sa citila fayn...postaci k tomu jeden mily cloviecik...(je viac ludi, ktorych mam rada, ale to nie je ono...pri nich sa necitim tak uvolnene)ale v skole ma dnes vsetko vsetucko deprimovalo...tak sklucene som sa citila...kedysi, ked som si pisala dennicek, tak som si tam zapisala aj par svojich velkych priani...to hlavne sa mi sice splnilo(dufam)...ale to druhe hlavne...ee...to druhe bolo, aby som sa dokazala uz konecne zmenit...snad to pojde v r.2007 a snad uz bude zo mna novy clovek...lebo som taka hrozna...takmer cely moj zivot sa toci okolo vaznosti...nic neberiem hrou...

mas pravdu,stoji to za to..fakt.ked prejdeme s cloveka zakomplexovaneho..na cloveka trochu sebavedomeho je to vsetko ine,lepsie..pride chut riskovat..posuvat veci dopredu..perfektny pocit.len ma stve ze penazenka nestiha..lebo som zistila,ze moj satnik nezodpoveda mojej nalade..a ze dost bolo sivej a ciernej.uff....lenze ma bavi praca....vsetko ide podla planu..uz ziadne depky.....aspon teraz si ich nepustam k telu.
vidis usmev a to bol zaciatok a ako si to zvladla,dobre ze si si predtym tu situaciu prebrala..dobry system.dopadne to dobre aj na buduce,uvidis.stava sa z teba iny clovek.

situacia, teda moje vystupenie prebrehlo. strasne moc som sa klepala, ze sa zase zhodim a tak, no povedala som si ze sa nevzdam.a ku podivu sveta som to dokazala.necervenala som sa.a potom, potom som bola strasne stastna.alpaka ma pravdu. naozaj to funguje. uz som to viackrat pocitila. a chcem to citit stale. kokso, je to super. treba vsak k tomu cas. prestat si hovorit ze som nanic.ak sa vzdavam tym sa to len vsetko zhorsuje.mat sa rad to je dolezite, znamena to nevzdavat sa ale bojovat.papa

este som ti zabudla odpovedat kiwemai,psychologa..bud v tel.zozname..alebo ja som osobne zasla na psychiatriu a tam su aj psychologovia..v nemocnici.do tretej poobede su zadarmo.myslim.ale je aj dobry napad vypytat si kontakt od obvodnej.urcite ti poradi.

kiwemai..nerada si stredobodom pozornost..ale ked pojdes do nejakej scenky,prekonas svoj strach..ten pocit potom bude stat za to..vsak maniak?nenechaj to plynut..zapoj sa,ten vecer je len raz za zivot.povedz aj ty svoje pripomienky a navrhy..praskni bublinu..drzim palce..mozno zrazu zistis,ze ta ludia beru uplne inak ako si myslis..

viete nieco o autosugescii,pomaha to?mate nejake skusenosti?

mimodavu..som si to vsetko prezila sama..a postupne pochopila..co bolo bredtym..a co chcem aby bolo teraz.psychologicka mi ozrejmila..co a preco...velmi mi pomohla vsetko nastartovat..lenze uz nic za mna spravit nemohla..dlho do mna hustila,ze je to vsetko na mne..az som pochopila,ze kym nieco nespravim sama nic sa nevyriesi..uz k nej nechodim vyse mesiaca..myslim.teraz je to moj boj.
ja rada riesim problemy rychlo..tak som sa do toho dost zahryzla.nemohla som dalej cakat..uz nebolo na co.diagnoza stanovena..co viac potrebujem..a co viac potrebujete vy o tejto chorobe vediet?co by som vyriesila rozmyslanim co robit..ked to je jasne..a nad cim vy rozmyslate?preco tie vyhovorky,ze ist do neprijemnych situacii nefunguje..jasne ze zaciatky niesu podla predstav..ale casom to prejde cim viac to skusas,tym je to lahsie..a lahsie.az sa nakoniec tesis na situaciu,na ktoru si predtym nemohol ani pomysliet.

vdaka, alpaka:) ked to je take tazke...teraz pripravujeme program na stuzkovu...ja som taka povedla-akoby od macochy...zbytocna...mozno nejaka mala uloha sa mi ujde(ale nech bude ako bude, o to mi ani nejde, aby som niekde bola...myslim, v nejakom programe)...ale myslim to, ze vsetko by pekne bezalo aj bezo mna, cely ten program, cela stuzkova...zacinam mat poriadny strach...uz tento vikend...:( to je hlavny dovod, pre ktory sa tam netesim...neviem kecat a tak si tam asi len tisko odsedim svoje...budem cakat, kym sa to neskonci...a neznasam take akcie ako su svadba, oslavy,...a este k tomu pribudne aj toto...ide to so mnou dolu kopcom...viac a viac...chvilkami mam pocit, ze ma uz opustila chut do zivota a su zasa chvilky, ked mi je fayn a nevnimam svet okolo...som akoby rozpoltena osobnost...asi by bolo uz nacase vyhladat psychologa...(mozno aj psychiatra...lebo moje stavy, myslienky su fakt cudne)minule som dostala jednu radu...ze mi asi chyba nejaky konicek, co by mi vyplnil cas, aby som nerozmyslala nad takymi hlupostami, ze som zbytocna, nudna, ze sa nedokazem s nikym zabavit...ale figu...v tom hacik nebude...alpaka, akym sposobom si mozem najst psychologa?je potrebne poziadat o nejaky kontakt na psychologicku obvodneho lekara?