Červenanie = Socialna fobia

Príspevok v téme: Červenanie = Socialna fobia
nádej

Našiel som vo fóre už niekoľko článkov o tom ako ľudia trpia červenaním. Ja patrím k nim a tak som sa rozhodol pátrať trochu po tejto "chorobe".
Ak chceš vedieť viac, čítaj trpezlivo ďalej...

Jednou z najmladších fóbií je sociálna fóbia. Touto fóbiou trpí každý desiaty človek. Vzniká predovšetkým v detstve a v dospievaní, keď sú ľudia oveľa viac citlivejší na úsudok okolia. Jedným z prejavou sociálnej fóbie je červenanie sa. Červenajúci sa cíti svojim rúmencom ponížený, pretože prezrádza jeho neistotu. Postihnutí sa boja byť v centre pozornosti ostatných, majú strach z jeho hodnotenia, z vlastných rozpakov a trápnosti. Sociálna fóbia postihuje okolo 3 percent žien a asi 2 percentá mužov.

Príznaky sociálnej fóbie:
Strach,
že sa druhí na vás pozerajú
že sa znemožníte
aby ste neboli stredobodom pozornosti
z neprirodzeného správania
z večierkov a voľnej zábavy
jesť pred ľuďmi
zo schôdzí, stretnutí, verejného vystúpenia
z použitia verejných WC
hovoriť pred malou skupinou
písať na verejnosti (vyplňovať formuláre)
hovoriť pred autoritou
nadviazať konverzáciu, udržovať ju
požiadať si o to, čo človek potrebuje
z rozhovoru s cudzím človekom
telefonovať

Človek trpiaci sociálnou fóbiou by mal vyhľadať odborníka!!!

usmev

to pocitovanie ze idem stale akoby od zaciatku citim tiez. myslim ze to musi byt pretoze este sme neisti vo vsetkych situaciach. nemame prebrane vsetko , aj drobnost tak, ako to chcem.s tym telefonovanim- skus za zhlboka nadychnut, zavri oci a pomalicky vydychuj. povedz si ze to bude dobre a pust sa do toho. neboj sa zlyhania. kto neriskuje, nikam sa nepohne ale to uz poznas:)

alpaka

strach z telefonovania cudzim ludom..to je tazkee prekonat,asi nebudete mat iny typ ako trenovat..a ternovat..a trenovat.ci???nechcem uz odsuvat niektore veci..a stale to robim..su to sice len malickosti..pre mna dolezite a tazke..pre niekoho kazdodenna rutina...viem,ze dotahujem uz len medzery, ze zaklad mam..mne sa to ale zda vzdy ked sa do niecoho zasa pustim..od zaciatku..akoby som s celou chorobou odznova bojovala.potrebujem aj toto zvladnut.zatelefonujem hockomu,ked nieco vybavujem aj ine..a proste mi jedna vec robi strasny problem..neviem to popisat.telefonujem vlastne uz normalne s istymi skupinami ludi..ale jedna skupina...je obrovsky problem,neviem ako zabojovat a neodkladat...bojim sa odmietnutia..aj ked su to bezny ludia..hodte nejaku radu..potrebujem.

usmev

ahojte. drzte mi prsty, zajtra mam dost dolezity vystup. budem sa snazit dat do toho vsetko. ako vravim- je to vyzva. verim ze to zvladnem:)

kiwemai

mam, ale je to taka blbost...bavi ma to, ale nejak som sa tomu prestala venovat...(uz len sem-tam)...zacali ma trosku od toho boliet ruky...a este sa mi nieco pacilo...ale boli ma potom krk...a je to na dlhsie, tak som to zanedbala...:(malo casu je na to...a este mam nieco...(mam rada knihy...ale to len cez prazdninky...)a hudba...to je moje:) ale skoda...tak rada by som na niecom hrala...na gitare zumbeispiel:) raz sa naucim-som si ista:))) je este par veci, ktore robim rada, ale ked sa lepsie zamyslim, tak asi nie je nic, comu by som sa venovala pravidelne...:(

myseľ

KIWEMAI, čítam tvoju spoved a tak sa ťa pytam otvorene na tu radu, čo si dostala: Máš nejakeho koníčka, čo by ťa zaujal, pri ktorom by si cítila nadšenie, radosť?
Ked niekoho chceš spoznať, vieš mu niečo aj ponuknuť? Co ťa zaujíma? Fakt,Kludne to tu napíš.

ja sa v poslednom čase nečervenám, len trochu potím.

alpaka

asi niekedy aj z toho zleho sa stane istota,ktoru sa clovek boji stratit...predsa len nova cesta je plna neznameho.nepoznaneho..plna roznych prekazok...ktorym teba celit.ale...

usmev

aj ja som si kedysi pisala dennicky. velmi dlho. a tam som si zapisovala vsetky moje sklamania a neuspechy, ci basnicke plne melancholie a bezcielnosti. vracala som sa k nim a pripominala si tie hrozne situacie. vo svojej ulitke som tisko plakala preco ja, co som komu urobila.no asi pred rokom a pol som urobila jednu vec a to- vsetky tieto dennicky som spalila a snazila som sa o rozhodnutie ze chcem vsetko inac. myslela som si ze som rozhodnuta. no v skutocnosti som nebola. nebola som rozhodnuta navzdy zmenit moje trapenie a rozlucit sa s tym , s mojou cervenou, do ktorej bolo jednoduchsie upadnut,nez sa jej vzdat.. no skutocne rozhodnutie znamenit veci chce: moje absolutne plne chcenie, nie ze si len poviem- ved ja chcem a pritom ani prstom nehnem a umaram sa v svojich boloch nadalej, musi to byt velmi silna tuzba,ze skutocne tozim po inom zivote, potom treba verit. ja som si casto hovorievala- to nedokazem. nech som bola kdekolvek. ak napriklad moj spoluziak v pohode vystupoval pred tabulou, povedala som si:toto ja nikdy nedokazem.BLBOST!nikdy si toto nehovorte!!!vsetko dokazeme! no a nakoniec treba nieco za to aj dat, obetovat. to znamena- snazit sa zmenit niektore drobnosti co mi doda sebavedomia. plnit si svoje povinnosti. lebo plnit volu na tejto zemi znamena dat sa do veci. volu plnim aj vtedy, ked sedim na prednaske a pocuvam. alebo navarim ostatnym obed.PROSTE VECI NEODKLADAM. tato chvila je to najdolezitejsie. to co bolo ,uz nezmenime, len sa s tym kamaratsky rozlucme. veci vsak mozem menit teraz v tejto chvili, nie zajtra. ktovie kde budem zajtra. takze. hned!vela stastia kamosi:)

alpaka

kiwemai..ked si povies,ze si hrozna..budes hrozna.straz trosku slova a myslienky..je to to najpodstatnejsie.tam sa to vsetko odohrava.a preco v 2007,vsak mas este 24 dni..to ich chces len tak zahodit a trapit sa,neblazni.