Červenanie = Socialna fobia

ahojte dlho sa nikto neozval uz som sa chcela "zlaknut" ze vsetkych SF preslo iba mna nie :)) cica co mas nove robis nejake pozitivne pokroky?

Ahoj mlady muz,je spravne ze navstivis psychologa,lebo len tak to nechat to neni rozumne.Psycholog dava aj terapie na to to urcene,a mam to trochu odskusane,lebo som chodila k psychologicke povedala som jej moj problem,ze trpim SF a ona mi ihned nasadila jednu terapiu,a mozem povedat ze trochu aj zabrala.Ja som zasadne proti liekom na SF,jedine keby to bolo uz nezvladnutelne tak vtedy by som ich zvazovala.Lieky ti sice co som pocula pomozu skor ale co potom ked ti ich vysadia?Budes musiet zacat sa ucit zit bez nich.To je moj nazor.Ale urcite to nenechaj len tak a navstiv psychologa.Tak ti drzim palce.

Ahojte kocky, mozem vas potesit ze aj muzi tym trpia. Sam som prisiel na to, ze mam socialnu fobiu az dnes - na internete. Tiez som byval vesely a spolocensky typ, vzdy stredobodom kazdej party. Ale minuly rok to prislo a neviem si s tym rady. Mam pocit ze je to stale horsie. To spolocne stretavanie sa mi nezda najlepsi napad. Ja si totiz myslim, ze potrebujeme odbornu pomoc psychologa alebo psychiatra. Takze ja to skusim touto cestou.

Tak ahoj Zuzka,ty si tu napisala prvy krat?Zrejme aj ty trpis SF,ked si sem napisala.Blba otazka.Vsak?To som len nevedela ako zacat.No, tak ako si natom?

Cica ak chces mozme.

ahojte,je tu niekto kto si chce trosku pisat?

uz sa s tym trapim asi treti rok ale mozem ti povedat ze je to o hodne lepsie, predtym som nebola schopna ani telefonovat bez toho aby sa mi nerozbusilo srdce a nezrychlil dych atoho sa mi uz ako tak podarilo zbavit, ale strasne by ma zaujimalo co v nas tuto chorobu vyvolalo stale nad tym rozmyslam, lebo predtym som bola maximalne spolocensky typ codila sommedzi ludi no proste normalka

Dakujem,aj mne to velmi pomaha,ked mozem s niekym o tom komunikovat.Je to fajn.Ked som nevedela,ze aj iny ludkovia tym trpia,tak som si myslela ze som riadny depko,a nechapala som co sa so mnou deje.A jedneho dna som mala pozicany internet,a len tak som skusila vytukat tuto SF,a bola som prekvapena ze nie som sama.Aj ma to veru trosku potesilo.Hned mi bolo lepsie.Tak som sem napisala a to nieje tak davno,a pomaha to naozaj si takto s niekym dopisovat.Moje dve kamoski to ale bohuzial nevedia pochopit.Nevysmievaju sa mi ale jednoducho to na nich vidim,ze to nechapu.Je pravda,ze ten kto to nemal tak to nikdy tak nepochopi.Co sa tyka tych liekov,tak s tebou uplne suhlasim.Aj ja keby sa to zhorsilo a nedalo dokopi tak ich zacnem potom mozno brat,ale skor urcite nie.A ja mam SF uz dlho a mozem povedat,ze sa mi to zlepsilo,ale ide to strasne pomali.Urcite aj tebe to postupne pojde a zlepsi sa ti to.Budem ti drzat palce.A mas SF uz dlho?

cica, tak nam drzim palce aby sme to prekonali, a ktym liekom, vacsina antidepresiv aj ked su velmi jemne su aj tak navykove a nezarucia ti ze sa ti tieto stavy nevratia, vzdy ked sa vratia musime sa ich same naucit ovladat alebo lepsie povedane vykaslat sa na ne a natotalku si ich nevsimat ale to chce cas a hlavne odvahu /nevyhybat sa takymto situaciam/ mam par uzasnych priatelov ktori o mojej chorobe vedia a spolu sa na tom smejeme naschval ma vytahuju do spolocnosti a ked to na mna pride vobec na mna nekukaju ako na debila,aj ked to nie je lahke kolkokrat mi uz toho bolo do placu ze preco to mam a preco nemozem normalne zit ale potom si uvedomim ze je mnozstvo inych ludi a s krutejsimy osudmi, na margo toho jedenia v spolocnosti, mne pomaha ked sa mi podari totalne uvolnit a nesustredit sa na to co robim/ako jem a pijem/ ps:raz mi jedna psychologicka povedale, ked som jej povedala ze nechcem lieky ze preco sa trapit ked sa nemusim,..casto nad tym uvazujem alenaozaj lieky si dam predpisat ak sa nic nebude zlepsovat a nebudem ineho vychodiska, teraz mi napr. velmi pomaha aj tato komunikacia s tebou :))))

sasa,toto mavam aj ja.A dokonca aj ked sa citim momentalne lepsie,tak moj terajsi najvacsi problem je sa niekde medzi ludmi najest a aj pit.A najhorsie je ked sedim s nimi pri stole a ked ich nepoznam a ked chcu popri jedeni so mnou komunikovat.Obdivujem ked niekde sedim tych ludi ktory jedia a komunikuju medzi sebou v pohode.Vzdy si tak pomyslim,kedy to dokazem aj ja.Ani ja neberiem nato lieky.Jednoducho nechcem,lebo viem ako tie lieky ludi oblbuju,aj ked na druhej strane pomozu.