Červenanie = Socialna fobia

ahoj,môžeš aj na tú moju adresu napísať.ale ak ťa smiem poprosiť tak čím skôr.dnes som mala zasa depky,nič som nezvládala.už mám toho dosť.som totálne neschopná a nanič.nemám na seba jednoducho slov.mám 25 rokov a nič som nedokázala.

ked som nastupovala do prace, mala som zopar odbornych clankov ako zvladnut prve dni v novej robote medzi cudzimi ludmi. skusim to najst, prepisem a poslem ti to. ak chces... mozem na tu adresu, co mas uvedenu pri tvojom mene?

ahoj,do tej novej roboty by som mala nastúpiť o dáky mesiac.len si to fakt neviem predstaviť ako to všetko zvládnem.to predstavovanie,jedenie pred nimi,komunikácia a tď.to je najhoršie,že keď sa bojím tak ma celú roztrasie a som ako drevená.

Cica: Myslim, ze lieky nie su moc dobre riesenie. Mozno len keby ti to navrhol psychiater. Ale ja myslim, ze to zvladas aj bez nich. Ozaj a kedy nastupujes do novej prace?

www.sociofobik.tym.sk

ahojte :P Prave v tomto momente som asi nasla odpoved na moj veeelky problem :P. Ked na verejnosti rozpravam a v niecom sa pomylim, neviem najst spravne slovo alebo ma niekto alebo nieco privedie do rozpakov...okamzite ocerveniem ako paradajka. Snazim sa to brat s rezervou, a uz si na to aj zvykam a aj moje okolie. Je to proste tak a urcite sa kvoli tomu nemienim dopovat praskami. Hlavne je aby ste sa nenechali odradit rozpravat, bavit sa s ludmi a aby ste sa kvoli tomu nestali asocialmi :P Je to neprijemne ale podla mna cim viac budem rozpravat a cvicit si komunikaciu tym to bude lepsie a lepsie...a to prajem aj vam lebo vas uplne chapem. Tak vela stastia a odvahy ;-)

ahojte,ano občas sú dni keď necítim tak ten strach a chcem niečo dokázať a robiť.a chcem sa spýtať dokazali ste to aj bez nejakých liekov?nechcem ich brať,počula som že dosť utlmujú a blbnú človeka.a čo potom keď ich vysadíš?podľa mňa si tam,kde si bola na začiatku.plus sa musíš učiť žiť bez nich.

Ja tiez trpim SF. Neviem v akom stadiu, ale tiez sa bojim ludi a roznych situacii (napr. telefonovanie-moja nocna mora, vybavovanie nejakych veci s neznamymiludmi,...)
Viem, ze strach je hrozny, ale ked zacnes s nim bojovat a raz ho pri nejakej situacii premozes, tak ta to vzdy tak povzbudi. Ja viem, hovori sa to lahko, robi tazsie, ved aj ja mam depky a stavy, ked nechcem ostatnych ludi ani vidiet, alebo som zo seba sklamana, ked nieco nedokazem premoct a potom aj tyzden nechcem nikoho vidiet a rozmyslam na co tu vobec som, ze taky slaboch ako ja tu nema medzi tymi karierachtivymi a priebojnymi ludmi co robit, ze ja nikdy nedokazem to co oni..atd. Ale potom mam zase obdobie, ze mam chut nieco robit, bojovat a vtedy je to fajn. Ono sa to tak strieda tie obdobia. U teba nie? Vzdy mas strach? Alebo aj niekedy guraz na prekonanie seba samej?

cica, vsetci sme tu SF, aj ona hovorila o strachu..takom nasom,kazdy ho mavame..taky co uplne paralizuje, lenze mas dve moznosti..ako vzdy..bud budes odvazna..a pojdes do toho..alebo to vzdas a ked to vzdas..tak nic vo svojom zivote nezmenis a budes sa trapit dalej..a viac..
podla mna .. na to mas. mala som tento stav tiez ked som zacinala robit..a teraz som spoznala skvelych ludi.. a hlavne trosku viac sama seba..a som stale blyzsie k svojmu cielu..neboj,skus a uvidis.

ďakujem ti za podporu.ja sa to snažím si aj povedať ale vždy ma ten srach nejak premôže.neviem ty trpíš alebo si trpela soc.fóbiou?lebo si len písala o strachu ale neviem o akom.Či o bežnom strachu ako ľudia mávajú alebo je to tá druhá možnosť.lebo ten obyčajný strach je v pohode ale ten druhý je otrasný.a vždy ma premôže.