prva skusenost so psychiatrom/psychologom

docitane vsetko, prekvapivo skoro..este dopozeram videa, ale inokedy.
preco je vlastne tvojou oblubenou temou vina? suvisi to nejako s nabozkom? tam sa to dost spomina

docitala som dalsiu cast, bratova postel, pokusim sa o moju interpretaciu, je to len pokus :) - si niekde, kde nemas byt, robis nieco, co "nemas robit", znasobeny strach, co ak ma prichyti mama, brat.

to, ako si si nanovo presiel ten zazitok na luke s bozkavajucimi sa chrobacikmi, to si si zopakoval s novymi, "vylepsenymi" dialogmi, ci povodnymi? :)

Ahoj Almarinos. Obdivujem, ze sa ti chcelo tolko pisat. :) Ale asi si pises pre seba postrehy a pocity a potom si to dal sem, nie?
Toto budem citat velmi dlho, chcem to citat koncentrovane, zatial som vcera vecer precitala len prvy velky prispevok plus cast. K tomu vykladu testu este napisem, teraz zatial strucne k tomu, co sa pytas. A ake cvicenia alebo ako si pracoval s mozgom? Najdolezitejsi je pohyb. Potom zo stravy lanove semienka alebo lanovy olej, potom rozne bobule maliny, cernice, cucoriedky a pod. (Tiez surove ovocie, zelenina, rozna listova zelenina, co ide do salatov.)
Ja mam malo pohybu, tu stravu tiez chcem zlepsit, ty mas dost pohybu a takejto stravy?

Ešte opravy niektorých viet v poslednom príspevku v 3. časti

Namiesto:
Čiže niečo ho z minula tlačí do toho, ABY ON NEJAKÝ BOL A ZODPOVEDAL PREDSTAVE NIKOHO.
→
Čiže niečo ho z minula tlačí do toho, ABY ON NEJAKÝ BOL A ZODPOVEDAL PREDSTAVE NIEKOHO. (Veta v 1.odstavci na jeho konci)

Namiesto:
V podstate ak veľa vecí nerobíme preto, že to sami chceme robiť a že z toho radosť, tak to robíme nevedome preto, že sme tak z minula naučení, ŽE BY SME TO MALI ROBIŤ, ABY NÁS DRUHÍ OCENILI, o.i. napr. aj preto, ABY SME SI POTVRDILI, ŽE (pre túto spoločnosť, svojich rodičov, svoje deti, svojho partnera...doplňte si sami) NIEČO ZNAMENÁME.
→
V podstate ak veľa vecí nerobíme preto, že to sami chceme robiť a že z toho MÁME radosť, tak to robíme nevedome preto, že sme tak z minula naučení, ŽE BY SME TO MALI ROBIŤ, ABY NÁS DRUHÍ OCENILI, o.i. napr. aj preto, ABY SME SI POTVRDILI, ŽE (pre túto spoločnosť, svojich rodičov, svoje deti, svojho partnera...doplňte si sami) NIEČO ZNAMENÁME.
(Veta pod článkom o prokrastinácii)

Namiesto:
Ale toto, čo som písal, a človek má o to záujem, vyžaduje to čas na preskúmanie, keď je to pre človeka nové a zaujíma ho to.
→
Ale toto, čo som písal, AK človek má o to záujem, vyžaduje to čas na preskúmanie, keď je to pre človeka nové a zaujíma ho to. (Veta na konci).

3.ČASŤ (posledná)

Dávam sem ešte 1 video. Hovorí o metóde RUŠ. m.youtube.com
A tu som chcel poukázať na niekoľko vecí
1.) Ak porovnám návod na zbavenie sa pocitu viny od Aleša Kalinu (- v tom videu, ako zvládať pocit viny, že človek potrebuje tých 5 SEKÚND na to, aby sa pred vyjadrením zastavil  nad tým, čo v ňom vyvolal človek vyzerajúci ako "autorita" a až následne sa rozhodol, ako zareaguje na situáciu) s metódou RUŠ od Karla Nejedlého, tak po aplikovaní metódy RUŠ a vyčistení sa od príslušných programov z detstva (Musím byť taký, aby som..., Mal by som urobiť toto, lebo..., a iné) SA ČLOVEK PÔVODNE PREŽÍVAJÚCI POCIT VINY V IDEÁLNOM PRÍPADE DOSTANE DO STAVU, KEDY UŽ NIČ NEMUSÍ UROBIŤ (aby s ním bol niekto spokojný). Čiže už vlastne ani nepotrebuje tých 5 sekúnd, LEBO UŽ NIE JE ZAVIAZANÝ ŽIADNEJ AUTORITE Z MINULOSTI, KTORÁ TEN PROGRAM PODMIENILA (napr. mama, otec, babka, teta). A z toho vychádza potom aj správanie toho človeka. Už to teraz nebudem všetko rozpisovať. Ale človek je sám sebou, cíti svoje emócie, prejavuje ich za seba, rozhoduje sa za seba, získa autonómiu a sebavedomie - TOTO JE RADA AJ PRE TÝCH Z VÁS, KTORÍ MÁTE SOCIÁLNU FÓBIU. Teraz tu naposledy písal 1 chalan, že on sa MUSÍ S NIEKÝM ROZPRÁVAŤ, ale má s tým problém, lebo má sociálnu fóbiu. Proste ten strach ho drží v šachu - v minulosti a predvída, čo bude v budúcnosti, hoci to ešte nenastalo (lebo nie je sám sebou-písal som to úplne na začiatku témy). Čiže niečo ho z minula tlačí do toho, ABY ON NEJAKÝ BOL A ZODPOVEDAL PREDSTAVE NIKOHO.
Bojí sa minulosti, lebo nežije (nevie žiť) úplne v pítomnosti (búcha mu srdce), lebo myslí na budúcnosť. Je potrebné spracovať minulosť, ak chce žiť inak.

2.) POCIT VINY. Moja obľúbená téma. V tom videu v tejto časti toho videa sa hovorí o tom strachu a pocite viny 1:06:47-1:07:14.
Keď ťa bude zaujímať ten pocit viny a strachu - tak si to tam môžeš všimnúť, ako on hovorí o tej vine "....A nemůže v tobě nikdo vyvolat ten pocit viny, když to už v sobě nemáš z toho dětství ..."
Čiže v podstate ďalší človek hovorí o tom, že ten pocit viny nie je vrodený, ale naučený.

a tu sa hovori o tom "osvietení":34:27, čo bolo spomenuté mimochodom na začiatku tejto celej diskusie.

Ak by toto moje analýzy nepotvrdili, tak by som to sem ani nedával.

3.) Toto video mňa tiež oslovilo
m.youtube.com
a táto pani, ktorá vykonáva túto metódu, opisuje zaujímavé prípady zo svojej praxe. A už len čítaním a pochopením niektorých tých príbehov a porovnaním ich so svojím životom som cítil, že sa aj moje telo ako keby čiastočne z tých blokov uvoľnilo - pretože čítaním tých príbehov som videl analógie so svojím životom, uveril som tomu a spoznal som sa aj v tom a zistil som, že tie tlaky "Musím, mal by som" neexistujú a tým pádom neexistuje ani vina.

Všeobecne jej stránka:
tancimzivotem.cz

Tu sú zaujímavé príbehy ľudí z terapie:
tancimzivotem.cz

A ja keď som si čítal tento príspevok (niekomu to možno nepovie nič), tak som sa v tom našiel, pretože ja som bol prvorodený a po narodení brata som mal veľký strach z opustenia svojou matkou -lebo sa venovala viac jemu a tu sa to čiastočne uvoľnilo, lebo som sa identifikoval s tou osobou, ktorá sa tu opisuje, aj keď si to už nepamätám, ako som zúril, keď sa narodil brat. Viem to ale z rozprávania matky..:
tancimzivotem.cz

Náhodou som sa dostal na tento odkaz, tak možno to niekoho zaujme- terapia EMDR, moc to naštudované nemám, ale keď som si prečítal príbeh, mám pocit, že to môže fungovať:
www.poradna-manzelska.sk
(no proste učím sa stále niečo nové :). Možností ako sa dostať z problémov je veľa ale škoda, že klasickí psychológovia tieto možnosti väčšinou nespomenú a potom človek nevie, ako ísť ďalej, lebo sa spolieha len na neho a povie "psychológ a psychiater mi nepomohli". Tak aj preto sem dávam tieto informácie, aby aj iní vedeli, že sú aj iné možnosti.)
UŽ LEN ČÍTANÍM JEDNOTLIVÝCH PRÍBEHOV INÝCH ĽUDÍ SA MÔŽE ČLOVEK SÁM POZRIEŤ NA SEBA, MÔŽE SI LETMO PAMÄTAŤ, ŽE UŽ NIEČO PODOBNÉ ZAŽIL VO SVOJOM ŽIVOTE, NÁSLEDNE SA MÔŽE IDENTIFIKOVAŤ S DANOU OSOBOU A UŽ MÔŽU PREBIEHAŤ LIEČEBNÉ PROCESY V TELE. A človek sa zrazu cíti inak-uvoľnenejšie, ako keby niečo z neho spadlo.

4.) Odporúčam všimnúť si slovíčka (a spomína ich aj Nejedlý): "Musím, mal by som, mal by si, nemôžem, ...." - sú to slová, ktoré VYJADRUJÚ NUTNOSŤ NIEČO UROBIŤ, aby som sa cítil "dobre".

Tieto slová používajú podľa mňa dosť ľudia v depresii. Ja som ju mal, takže viem, o čom píšem. Sú to totiž zaväzujúce slová. Človek sa len za niečím ženie, ale nemá nad sebou plnú kontrolu.

Schválne by ma zaujímalo, koľko ľudí s depresiou toto používa.

Odporúčam vyskúšať také 1 cvičenie si urobiť pre toho, kto tieto slová používa. Ja tieto slová už takmer nepoužívam, ale aby ste pochopili, o čo ide.
Cvičenie spočíva v tom, že nevyslovím ani raz slovo musím, mal by som. Resp. nielenže ho nevyslovím, ale konca keď pocítim vo svojom tele nutnosť-tlak, tak sa zastavím nad tým a zamyslím sa, či naozaj teraz musím, počkám, odpoviem a rozhodnem sa v prítomnom čase, čo idem robiť (=žiadny stres, ale pokoj).

Napríklad: "Musím ísť do obchodu".
Vtedy by som odporučil zastaviť sa a zamyslieť sa nad tým, či to naozaj musím urobiť. Prečo musím? Kto o tom rozhoduje? Ja? Naozaj? Možno napr. ak nie (iba zabehnutý program z minulosti), tak môžem si napr. ešte poležať v posteli, alebo niečo prečítať. Dať ma poriadok veci
Zacvičiť si? Umyť zuby? Ak je to len nutkavá potreba, netreba ju vykonať- ale odporúčam si povedať SPOMAĽ, KAM SA PONÁHĽAŠ?
Pokiaľ niečo musím, alebo mal by som niečo spraviť, CÍTIM V SEBE TLAK.
Ak vyslovím, príp. si na to len zmyslím, že to musím urobiť, som už v budúcnosti A SOM V STRESE. V časovom strese. Je tak?
Namiesto toho odporúčam, keď sa pre to naozaj rozhodnem, povedať si "IDEM TERAZ DO OBCHODU" (prítomný čas).
Je možné aj to, že ešte nemám pripravenú peňaženku, neviem kde mám kľúče a ani neviem, čo chcem nakúpiť, čo mi chýba, čo potrebujem a už sa ženiem dopredu. MÔŽEM sa teda naozaj zastaviť, sadnúť si a pekne pomaly bez stresu sa pripraviť a v kľude odísť na nákup a ROZMYSLIEŤ SI, ČO NAOZAJ TERAZ POTREBUJEM.

Alebo ak si poviem, že nemusím, tak kľudne môžem napr. upratať, umyť niečo, prečítať niečo, atď... Pretože v tom okamihu si to ten človek uvedomí, že má čas.

Keď to niekto naozaj číta a je cez deň nadmerne používa SLOVÁ NUTNOSTI (musím, mal by som, nemôžem, nemohol), môže to vyskúšať a potom môže napísať, ako mu to funguje. Mňa to bude veľmi zaujímať.
Mne to funguje celkom dobre.

Alebo si na skúšku (cvičenie) zoberte nejaké noviny-spravodajstvo (Sme, Nový čas, Hospodárske noviny), nejaké názory nejakého človeka a podčiarknite si tam vety s týmito slovami a špeciálne tieto slová. A prečítajte to nahlas a pozorujte svoje pocity. Aké máte z toho pocity? Cítite tam ten tlak, ŽE BY NIEČO MALO BYŤ UROBENÉ, LEBO....?
To isté sa dá pozorovať pri televíznych novinách. Kto čo kedy musel/musí a by mal/má urobiť. Cítite tie tlaky?

(ja som si urobil cvičenie s novinami, lenže kvôli autorským právam to sem vkladať ako ukážku nebudem :) )

Akonáhle to začnete riešiť, dostanete sa viac do prítomného okamihu, získate nadhľad nad situáciou a tam si uvedomíte, že JE NIEKTO DO NIEČOHO TLAČENÝ, LEBO NIEKTO (napr. ten autor príspevku v novinách, alebo nejaký poslanec vlády) SI O TOM NIEČO MYSLÍ, ČO BY MALO BYŤ PODĽA NEHO SPRÁVNE.

No aké budú výsledky toho experimentu, uvidíte vy sami. Ale povedal by som-trúfnem si to povedať, že sa u mnohých tá karta možno trochu otočí, zastavia sa a zamyslia sa nad tým, čo naozaj práve v tom okamihu potrebujú.
Premena nebude zo dňa na deň, ale dlhodobý proces.
Odporúčam skúsiť aspoň na 1 deň. :) Veľmi letmo si pamätám, že kedysi dávno mi niekto niečo podobné poradil.

Iné príklady:
(
TOTO PÍŠEM S REZERVOU, ALE NAPADLO MA TO, AJ JE TO Z MOJEJ PRAXE, TAK PREČO NIE (- to už sú ale iné úvahy).
Predvčerom navečer som mal tlaky a povedal som si, že:
"Musím ísť na záchod (na veľkú)."
Zvlášť som pri sebe spozornel, lebo toto slovo "Musím.." ako teda píšem som sa rozhodol vyhodiť zo svojho slovníka.
Aj som išiel na ten záchod. Ale čo sa ma prekvapilo -sadol som si na záchod a vôbec sa mi nechcelo. Nepíšem to iba zo srandy, ale dá sa na tom zasmiať. Myslel som si, že sa vyprázdnim, keď ma to tam tlačilo. Ale zistil som, že to teda neišlo a tým pádom SOM SA NAUČIL, ŽE SOM VLASTNE ANI NEMUSEL ÍSŤ NA ZÁCHOD.
Potom na 2. deň som sa ráno zobudil a už som si povedal namiesto "Musím..." "IDEM NA ZÁCHOD". Čiže v prítomnom čase s tým, že neviem, aký bude výsledok tejto akcie. ( Aj keď teda už bolo pravdepodobné, že potrebu vykonám :) ) A podarilo sa.
)

Analogicky sa dá postupovať:
"Musím sa ísť najesť" -> "Idem sa najesť"

Iný príklad.
"Musím ísť upratať." Chce sa ti naozaj? Ak je človek poriadne unavený, tak nech radšej odpočíva nie? Prečo sa ťahať do niečoho, čo ani nechcem teraz robiť. Je xy vecí (napr. odpočinok), ktoré by sa dali robiť v tej chvíli... Treba sa zastaviť a možno to toho človeka napadne. A takto sa žije tu a teraz.

Iný príklad:
"Musím ísť navštíviť rodinu"... Ale chce a mi? Naozaj? Keď nie, tak prečo? Pozerám na svoje pocity, alebo na pocity rodiny?....a už analyzujem svoje pocity. Spoznávam sa... Budem mať pocit viny, keď tam teraz nepôjdem? Áno?  Tak prečo? Lebo čo by mama/teta/ povedala, keby? A čo by sa stalo, keby? ....a stále takto ísť dole a dole...a pátrať po tom.. Kto o mne vlastne rozhoduje? Ja sám, alebo ten človek, za ktorým by som mal ísť. A prečo?

PROKRASTINÁCIA??? -odkladanie vecí na neskôr.
Prečo vlastne vzniká? Pretože mozog toho človeka je zahltený POVINNOSŤAMI-MUSÍM TOTO, MUSÍM HENTO, ešte som nestihol toto...(Musím-tlak niečo urobiť, lebo keď to neurobím, tak nebudem so sebou spokojný, lebo potom....  No potom čo? Nebudem človekom?)
Výskum potvrdil, že prokrastinácia vzniká, keď náš starý mozog - limbický systém-čo je nazývaný emočný mozog- potrebuje ODDYCHOVAŤ, ZASTAVIŤ SA, SPOMALIŤ. Ten, kto ho do toho tlačí (Musím), je predný mozog, naše plánovanie ciele, naša "slobodná" (?) vôľa atď... 
(pre zaujímavosť 2 články v angličtine o tom www.bustle.com
www.entrepreneur.com).

A nie sme niektorí so sebou spokojní, LEBO UŽ TO DÁVNO MALO BYŤ HOTOVÉ, tak tlačíme na pílu.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Článok z Pravda.sk
Prokrastinácia súvisí S POCITOM VINY, ÚZKOSŤOU A DEPRESIOU a  SÚVISÍ S EMÓCIAMI ...Pravda.sk

Prečo je odkladanie povinností o zvládaní emócií, nie času

ČTK
05.02.2020 09:13 18-hore-4x
Z úlohy, ktorú odkladáme, sme smutní - možno je nudná, príliš náročná, alebo sa bojíme, že ju nezvládneme - a aby sme sa v danej chvíli začali cítiť lepšie, začneme robiť niečo iné. Napríklad pozerať sa na videá.
Ako mnoho spisovateľov som majstrom prokrastinácie, zveril sa spravodajskému serveru BBC News doktor Christian Jarrettis, šéfredaktor časopisu Aeon. Keď by som mal pracovať na nejakej úlohe, keď odtikávajú posledné hodiny termínu pre odovzdanie článku, sedím a pozerám sa na nezmyselné politické debaty alebo na najlepšie okamihy boxerských zápasov na YouTube. "MAL BY SI pracovať," hovorím si. "Tak čo to, preboha, robíš?"

Podľa tradičného uvažovania, s ktorým sa stále stotožňujú univerzitné poradenské strediská po celom svete – ako je manchesterská univerzita v Británii a Rochesterská univerzita v USA – mám ja a všetci ďalší kolegovia prokrastinátori problém so správnym rozvrhnutím času.

Podľa tohto názoru nie som schopný plne odhadnúť, ako dlho mi daná úloha potrvá, a nevenujem pozornosť tomu, koľko času vyplytvám na internete. S lepším rozvrhnutím času a lepším plánovaním prestanem prokrastinovať a budem zvládať prácu včas.

Psychológovia si však čoraz častejšie uvedomujú, že táto predstava je nesprávna. Odborníci ako Tim Pychyl z kanadskej Carletonskej univerzity a jeho spolupracovníčka Fuschia Siroisová z britskej Sheffieldskej univerzity, uvádzajú, že prokrastinácia – teda výrazná a chronická tendencia odkladať plnenie POVINNOSTÍ a úloh (najmä tých nepríjemných) na neskorší čas – súvisí so zvládaním emócií, nie času.

Z úlohy, ktorú odkladáme, sme smutní – možno je nudná, príliš náročná, alebo sa bojíme, že ju nezvládneme – a aby sme sa v danej chvíli začali cítiť lepšie, začneme robiť niečo iné. Napríklad pozerať sa na videá.

Tento čerstvý uhol pohľadu na prokrastináciu začína otvárať nové, vzrušujúce prístupy na zmiernenie tohto zlozvyku, a mohol by dokonca zlepšiť váš vlastný prístup k práci.

Jedna z prvých štúdií zameraných na emočný pohľad na prokrastináciu sa uskutočnila krátko na začiatku tohto tisícročia a vykonali ju vedci z Univerzity Case Western Reserve v americkom Ohiu. Najprv sa postarali, aby sa ľudia cítili mizerne tým, že im dali čítať smutné príbehy. A následne zistili, že sa tým zvýšila ich tendencia prokrastinovať – skladať si skladačku alebo hrať počítačové hry, namiesto aby sa pripravovali na inteligenčný test, o ktorom vedeli, že ich čaká.

Teória o emočnej regulácii prokrastinácie dáva intuitívne zmysel. V mojom prípade nejde o to, že by som si neuvedomoval, ako dlho mi moja úloha potrvá, alebo že by som si v časovom rozvrhu nenechal dosť dlhý čas na sledovanie tých videí na YouTube. Ja sa na ne vlastne ani pozerať nechcem. Len ma priťahujú ako spôsob, ako sa vyhnúť nepohodliu v podobe NUTNOSTI PRINÚTIŤ SA k práci. V žargóne psychológov prokrastinujem, aby som dosiahol krátku hedonickú zmenu na úkor dlhodobých cieľov. Emočný pohľad na prokrastináciu tiež pomáha vysvetliť niektoré podivné moderné fenomény, ako je spomínané sledovanie mačacích videí, ktoré na YouTube zbierajú miliardy zhliadnutí.

Prieskum medzi tisíckami ľudí, ktorý uskutočnila Jessica Myricková z univerzity v Indiane, potvrdil, že bežným motívom na sledovanie mačacích videí je prokrastinácia – a tiež to, že ich sledovanie vedie k zlepšeniu nálady. Ľudia sa na ne teda pozerajú preto, aby sa cítili lepšie v čase, keď by mali robiť niečo menej zábavné.

Prieskum Myrickovej zdôraznil tiež ďalší emočný aspekt prokrastinácie. Mnohí z opýtaných cítili po sledovaní mačacích videí POCITY VINY. To dokazuje, že prokrastinácia je pomýlená regulačná stratégia vlastných pocitov. Aj keď môže priniesť krátkodobú úľavu, pridá len ďalšie problémy. V mojom prípade odkladanie práce vedie k väčšiemu stresu – a to nehovorím o temných mrakoch viny a frustrácie.

Potom zrejme neprekvapí, že podľa výskumu Fuschie Siroisovej vedie chronická – teda pravidelná a dlhodobá – prokrastinácia k celej škále nepriaznivých duševných následkov vrátane ÚZKOSTI a DEPRESIE, k častejším chrípkam a virózam, a dokonca aj k vážnejším stavom, ako sú KARDIOVASKULÁRNE CHOROBY.

Aká je teda pomoc? Jednoduchá. Kedykoľvek vás čaká nejaká úloha, do ktorej sa vám príliš nechce, sústreďte sa na to, ako začať. Urobte prvý krok. Skúsenosti ukazujú, že len čo človek začne, zvyčajne už pokračuje ďalej.

vat.pravda.sk

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Moje názory:
PoVINnosti vznikajú z viny, VINA vzniká z vonkajšieho tlaku na podmienenie našej existencie a pramení ešte z minulosti. V podstate ak veľa vecí nerobíme preto, že to sami chceme robiť a že z toho radosť, tak to robíme nevedome preto, že sme tak z minula naučení, ŽE BY SME TO MALI ROBIŤ, ABY NÁS DRUHÍ OCENILI, o.i. napr. aj preto, ABY SME SI POTVRDILI, ŽE (pre túto spoločnosť, svojich rodičov, svoje deti, svojho partnera...doplňte si sami) NIEČO ZNAMENÁME. Netvrdím, že tá veta platí za každých podmienok.

A tým, že cítime povinnosti, máme tendenciu sa podriaďovať tomuto systému, v ktorom fungujeme a ovládajú nás v (konečnom dôsledku) ostatní. Mne na to pomohla otázka-Prečo to.robím? Teda nie my sami (ale ako ktorí) o sebe rozhodujeme, ale nechávame nevedome rozhodovať ostatných o nás, lebo nás tak naučili, že sa to MÁ takto robiť.
Tým strácame slobodu a kontrolu nas sebou samým.

Sú to len moje všeobecné názory ku ktorým som dospel.

{
Pre tých, ktorých zaujala táto téma, tak som sa rozhodol, že sem skopírujem niečo zo svojich poznámok-analýz:
Hľadal som súvislosti medzi slovami VINA-VINNÝ-POVINNÝ-POVINNOSŤ, ČI TO SPOLU SÚVISÍ. Dospel som k tomuto:

Význam slova obsedantno-kompulzívny: posadnutý povinnosťou. ČIŽE VOĽAČO MUSÍM UROBIŤ, ABY TO BOLO DOBRÉ.

obsessional
→ uhrančivý
→ obsedantný
→ posadnutý

compulsive
→ nútiaci
→ nútivo naliehavý
→ donucovací
→ povinný
→ nutkavý

iné slová-preklad do angličtiny:
vina; vinný; povinný; povinnosť =
guilt; guilty; obligatory; duty (anglicky)

Obligatórny je teda POVINNÝ A ZÁVÄZNÝ. Po mojej analýze som nenašiel vo väčšine cudzích jazykov súvislosť so slovom vina, že by slovo vina malo doslovnú súvislosť so slovom povinnosť. Ale dodatočne som zistil, že významy týchto jednotlivých slov majú k sebe naozaj veľmi blízko.
Keď je niekto niečo POVINNÝ, tak je vlastne ZAVIAZANÝ VOČI NIEKOMU, ABY NIEČO UROBIL (angl. obligatory). Čiže tým pádom je NESLOBODNÝ. Stráca slobodu a voči tomu, či to naozaj chce urobiť, je BEZMOCNÝ, LEBO TO MUSÍ UROBIŤ. Ak to neurobí, príde nejaký trest. Ak DOSTANE TENTO TREST, tak POCÍTI VINU, ŽE UROBIL NIEČO, ČO UROBIŤ NEMAL.
V skutočnosti, ale neexistuje nič, čo by urobiť mal, alebo nemal. Čiže neexistuje nič, čo by ho malo zaviazať voči niekomu inému, aby on vykonal podľa neho to, alebo ono.
Existuje iba to, že sa pre toto zaviazanie voči niekomu inému rozhodol daný človek. Čiže ten človek (kt. pocíti vinu), v skutočnosti nechal rozhodovanie o ňom za niekoho iného.

obligatory
→ obligátny
→ povinný
→ záväzný
→ nutný

bligatory allowances
→ dávky, povinné
obligatory for
→ záväzný pre (4. p.)
obligatory force
→ záväznosť

be obligatory
→ byť povinný

Ale čo ma zaujalo, je samotné
slovíčko VINA v angličtine - GUILT.

Slovo GUILT má ale viac významov:
1.VINA - fault, guilt, blame, onus, demerit
2.TRESTUHODNOSŤ - guilt
3.ZODPOVEDNOSŤ - responsibility, liability, accountability, account, onus, guilt
4.CHYBA - error, miss, mistake, blunder, bug, guilt
5.POCIT VINY- guilt, sheepishness

Nielen v angličtine sú podobné významy, ale aj v iných jazykoch.

Čiže to navzájom súvisí s tým, čo som písal vyššie.

}

ovomaltine- ja už sem veľa vypisovať neplánujem, lebo tú podstatu, ktorú som ti chcel vysvetliť, som ti vysvetlil-ako to vidím konkrétne ja a nejaké videá som sem dal na pochopenie. Ale to neznamená, že všetkému rozumiem - netvrdím, že mám patent na pravdu, tiež ju iba hľadám... Tak dúfam, že ti boli niektoré analýzy užitočné a že nielen teba, ale aj iných to niekam posunie.

Skúsenosti iba odovzdávam ďalej aj pre druhých, ktorých to oslovilo. Keby boli otázky, keď chceš, pýtaj sa.
Ale toto, čo som písal, a človek má o to záujem, vyžaduje to čas na preskúmanie, keď je to pre človeka nové a zaujíma ho to.
Možno teba a iných ľudí to z toho niečo oslovilo, možno niečo nie. Aj to je ok.. Mne aj v priebehu písania týchto príspevkov to dopomohlo k tomu, že som sa dozvedel ďalšie nové veci, našiel som ďalšie nové súvislosti, takže to strata času pre mňa nie je.

Nikam sa netreba hnať. Treba chcieť hlavne poznať pravdu, čo sa okolo mňa deje a prečo...

Ahoj.

(dokončenie 2. ČASTI)

....namiesto ticha.

Emócie, kde v tele prebiehajú, si niekedy aj zakreslím. Je to dôležité na sebapoznanie.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Čo som si všimol, tak odhaľovanie môjho skrytého nespracovaného zážitku v nevedomí išlo od najľahšej formy prístupnej vedomiu čím ďalej k náročnejšej 1. obrázok "Sex" → 2. sen so sex. tématikou   → 3. ľahší zážitok z minulosti a znovuprežitie a spracovanie → 4. náročnejší zážitok z minulosti v tom čase už prístupný vedomiu a jeho znovuprežitie a spracovanie. Čiže vtedy príde to odhalenie, keď to "má" prísť.

Keď som bol na psychoterapii, tak som mal najväčší strach hovoriť o sexualite. A myseľ ma navádzala, že som tú tému aj chcem otvoriť (pretože som tušil, že tam je zakopaný pôvod viacerých mojich problémov), ale bál som sa, cítil som, ako ma to blokuje hovoriť o sebe viac a dostať sa hlbšie do jadra veci. Tendencia nechcieť vidieť tieto veci a nechcieť hovoriť o nich vyplýva z výchovy (o.i.) a tým pádom psych. bloky zostávajú v človeku. Je to proste tabu a mnohí to máme v sebe skryté a bojíme sa to otvoriť. A preto sa ani v psychoterapii nemusí človek dostať ďaleko.
Preto to má určitú výhodu, keď si to človek analyzuje sám.

1 psychoterapeut raz napísal vo svojej knihe, že podľa jeho názoru až 80% psychických tráum má pôvod v sexualite a s jej prejavovaním. Možno to bol Franz Rohr.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Dúfam, že to niekomu niečo dalo.

ovomaltine, kľudne sa vyjadri, aj keď ťa to nezaujalo, zrejme riešiš niečo iné, ale dal som to sem hlavne na pochopenie princípu toho, ako funguje to spracovanie tej situácie-prejavením skutočnej emócie.

A ako s tým súvisí POCIT VINY, že je vlastne "UMELO VYTVORENÝ" (na uspokojenie potrieb matky/otca/dedka/babky/tetky a pod.....to tvrdí aj ten Kalina vo videu), a ak by si človek spracoval všetky nespracované programy, MOHOL BY BYŤ SLOBODNÝ, SEBAVEDOMÝ ČLOVEK BEZ PRETVÁRKY, KTORÝ BY SA NA NIKOHO NEHRAL, NEMAL BY POTREBU KOPÍROVAŤ DRUHÝCH ĽUDÍ A BOL BY TÝM, KÝM NAOZAJ JE. ROZHODOVAL BY SA TÝM PÁDOM ZA SEBA, NIE ZA OSTATNÝCH, NEPREŽÍVAL BY POCITY VINY, keď povie niekomu svoj názor, BOL BY KOMPETENTNÝ V ROZHODNUTIACH. Bez podmienok. A vedel by milovať, ale nie podmienečne "Musíš toto, musíš hento..., až potom budeš pre mňa dobrý", ale bezpodmienečne.

Každý z nás má na to právo. Len sa k tomu vedieť dostať. A chcel som ukázať aj ostatným, že sa to dá, ale treba sa vedieť pravde pozrieť do očí a vedieť pomenovať správanie svojho rodiča a seba (čo, prečo a ako), aby som zistil, kto naozaj som a čo ja a iba ja sám naozaj cítim. Nemusím - nie som povinný hľadieť na to, čo prežíva ten druhý. Je dôležité prežívať svoje pocity a vyjadrovať ich - to je to byť sám sebou.

A o niečom podobnom hovorí aj asertívne právo sk.m.wikipedia.org

Ešte sem dám 1 informáciu. A to je METÓDA RUŠ. Odporúčam od nich pozrieť videá. metodarus.cz
m.youtube.com
Lenže je otázne, či ti to niečo dá, alebo nedá. Ja som to pochopil vtedy, keď prišla info o tej metóde ku mne v správnom čase a bol som teda "pripravený" to pochopiť. Každý sme iný a inak pripravení pracovať so sebou. S princípmi, na ktorých táto metóda pracuje, sa stotožňujem asi na 95-100%. Len ja si niektoré tie princípy overujem životom. Majú aj knihu, ale nečítal som ju. Možno bude pre teba užitočná. Ja som som sa ju rozhodol neobjednať o.i. aj z toho dôvodu, že sa chcem nechať trochu prekvapiť životom a nechcem vždy hotové odpovede a radšej postupne spoznávam. Ale videí mám pozretých o tom naozaj dosť. A to ma nasmerovalo ďalej.
Ja idem na to trochu inak nepriamo. Metóda RUŠ je dosť priama a rýchla a možno pre teba vhodná. Neviem.

PRE ZAUJÍMAVOSŤ AKO TO ROBÍM JA SVOJÍM ŠTÝLOM, LEBO JA RÁD SKÚMAM VECI:
Napr. mi vynadala nejaká známa žena na to, čo sa jej na mne nepáčilo. Bol som zaskočený a nechápal som, o čo ide. Predtým som však počul pesničku od Shaggyho-Angel. Následne som si analyzoval text pesne vzhľadom na tento konflikt. www.karaoketexty.sk

A interpretoval som situáciu prostredníctvom intuície a prekladu piesne, či tam nájdem skrytý obsah k pochopeniu situácie, ktorá nastala.
V podstate v skratke tá žena, ktorá po mne vyskočila bola "môj anjel", mala ma rada (ale podmienečne) a pripomenula mi moje nedostatky.

Tu sú úryvky z piesne:
"Bola tam kvôli môjmu uväzneniu" [čiže v mojom prípade tam bola na to, aby ma upozornila na "uväznenie" mňa v mojom "škodlivom" zámere...viď nižšie]...
"Dievča, ty si môj anjel" [čiže ma vlastne zachránila]...
"Děvče, jsi můj přítel, když potřebuji, dámo"- [čiže v tom okamihu, keď sa to stalo, tak ma v tom okamihu naučila, čo som potreboval vedieť - keďže situácie okolo nás zdrkadlia, akí sme a čo potrebujeme, bola v pozícii učiteľky. Je aj taký citát: "Nie je môj priateľ ten, kto so mnou vo všetkom súhlasí, ale ten, kto mi ukáže moje nedostatky"]
"Aj keď nikdy nedostaneš lásku, ktorú si potrebovala" [ona bola ako dieťa milovaná, ale PODMIENEČNE a teraz sa predviedla]
"Mama povedala, že sme disovali program". [mama (~anjel ~"záchranca ") v tomto význame ženy, ktorá mi vynadala, upozornila ma na svoj škodlivý "emočný program v mojej mysli " s ktorým som aktuálne vtedy mentálne pracoval-NEPOSUDZOVAŤ "CHYBY" DRUHÝCH ĽUDÍ A NESNAŽIŤ SA RIADIŤ IM ŽIVOT, ČO BY ONI MALI ROBIŤ, ABY SA MALI PODĽA MŇA DOBRE-stačí iba zámer v mysli, aj to je energia, ktorá zrejme vytvorila tento konflikt, v ktorom sa mi to zrkadlilo..
A to, že sa spieva "mama povedala, že sme disovali program"- tak vlastne tým sa, že som danú situáciu pochopil, ruší, čiže disuje ten program, ktorý v sebe mám (teda aspoň do takej miery, do akej si to uvedomím a bude záležať od toho, ako budem žiť v tomto smere ďalej). Je to tak jasné, čisté posolstvo, ktoré mi práve vtedy prišlo do života.

(K. Nejedlý o svojej metóde RUŠ hovorí o tom, že keď máme nespracované tie emočné programy z detstva, tak si tie situácie budeme priťahovať-čiže sa nám budú opakovať, až ich neprijmeme, nepochopíme.)

A takto sa mi to vrátilo v tejto situácii.
Následne po pochopení súvislostí cez túto pesničku POMOCOU INTUÍCIE už som nebol toľko naštvaný na túto ženu, LEBO TO BOLA VLASTNE MOJA UČITEĽKA-MAMA. Ukázalo sa mi, že je dôležité, aby som sa rozhodoval iba za seba, nie za iných.
A keď budem ja rozhodovať iba o sebe, tak druhí nebudú rozhodovať o mne. Pri tom konflikte s ňou som ZAKÚSIL AJ POCIT VINY a vlastne tie moje nespracované konflikty z minulosti sa mi tu znovu pripomenuli (hoci som si na konkrétne z nich z detstva nespomenul, možno len letmo) .
].

A zistil som, že tá osoba, ktorá mi vynadala bola "môj anjel". A následne aj táto žena práve preto takto zareagovala, lebo má v sebe nespracované programy z detstva.

"...Jseš královna tak by se k tobě měli chovat, přestože jsi nikdy neměla lásku, kterou potřebuješ..." - [čiže ona sa prejavovala nadradene a búrlivo, je dosť temperamentná, dominantná. A v podstate v detstve zrejme nemala BEZPODMIENEČNÚ LÁSKU (=jej existencia bola podmienená poslušnosťou asi k matke, otcovi), a preto svojím vystúpením voči mne vyžadovala poslušnosť].

>>>>>
V podstate táto žena poskytuje určité služby, ktoré ja využívam občas ako zákazník (nie sexuálne :) ) a ona sa v tej chvíli rozčúlila nado mnou v 1 situácii. A vyskočila na mňa hnevom (=jej strata kontroly nad sebou samou=bezmocnosť  v situácii~naučená bezmocnosť ešte v detstve (Musíš/Nesmieš... ) ) a následne kládla podmienky ("Keď toto urobíš znova, uvidíš čo ja spravím..." ) s (možno nevedomým)  cieľom vyvolať u mna pocit viny.
Ale dovolím si povedať, že ma "má rada". Ale akonáhle niečo vybočuje z toho rámca "aký by som mal JA podľa nej byť a čo by som JA mal podľa nej robiť, aby ONA bola spokojná", chytá veľké nervy a robí okolo seba krik.
Na mojej strane je ten "problém", že od využívania jej služieb som bol (som?) do určitej miery závislý. Rozhodlo som sa pre to. Čiže som bol (som?) priviazaný k tomu, že ona rozhoduje o mne a v tejto situácii došlo k tomu, že ona sa snažila manipulovať mojimi pocitmi (snažila sa mi nanútiť POCIT VINY), aby som sa nabudúce neprejavil tak, ako som sa vtedy prejavil, aby ona bola so mnou spokojná..
Čiže ONA MI TU PROJEKTOVALA MOJU MATKU AKO MI PRIKAZUJE, ČO MÁM ROBIŤ.

Niekedy, keď si spomeniem na tvár tej ženy, keď bola totálne rozčúlená na mňa, a vyšla na mna ako strela-a bola vlastne iba v pozícii UČITEĽKY DO ŽIVOTA (o Učiteľoch som písal tu
forum.zdravie.sk. A mňa to zase naučila tá pani 15 rokov dozadu, ktorú som tu spomínal na začiatku tejto témy. Ale podstatu toho, že to tak naozaj je, som viac začal chápať časom skúsenosťami. Myslím si, že Učitelia nám pomáhajú pochopiť naše zámery (proste ich zrkadlia)), tak si pustím tú pesničku a s chuťou zaspievam. A zaspieval spieval som si aj dnes ráno tak dopohody.... a S ÚSMEVOM. :) To len aby si niekto nemyslel, že sebapoznanie je nejaká nuda- práveže to býva niekdedy aj ZÁBAVA, keď človek zistí, o čo v tej konkrétnej situácii išlo prostredníctvom intuície :)

{Girl, you´re my angel, you´re my darling angel
Closer than my peeps you are to me, baby
Shorty, you´re my angel, you´re my darling angel
Girl, you´re my friend when I´m in need, lady
~
Holka, jsi můj anděl, jsi můj milovaný anděl
jsi mi blíž než na první pohled, zlato
Zkrátka, jsi můj anděl, jsi můj milovaný anděl
Děvče, jsi můj přítel, když potřebuji, dámo}

Takýmto štýlom idem ja, netvrdím, že to majú robiť takto aj druhí. Ale si myslím, že každá situácia je obrazom toho, kým naozaj som.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

A teraz pred zverejnením príspevku, keď som si poriadne pozrel ten videoklip m.youtube.com, tak SOM SI VŠIMOL ĎALŠIE ANALÓGIE: hneď na začiatku vidíme speváka Shaggyho, ako je presne medzi 2 stenami- vľavo oheň="peklo" (zlo) a vpravo sú mraky="nebo" (dobro), ako keby sa ROZHODOVAL, ČO MÁ UROBIŤ. Predtým tam bola jedna žena v červenom-diabol a druhá v bielom-anjel. (Anjela kopol diabol povýšenecky do zadku a anjel spadol dole. (Na konci príbehu Shaggy odišiel s anjelom do auta (nie teda diabol)-ale to ešte nebolo isté) ).

Následne Shaggy vystupuje z lietadla a zahľadí sa do ženy v červenom, skoro spadol, ale zachránila ho iná žena (anjel). Potom išiel na aute, zahľadel sa do "diablice", prešvihol to na červenú, ale našťastie to bol zase anjel, na koho narazil a užíval si to v nebi. Potom boli v hoteli a tam sa znova zahľadeli do ženy v červenom, ktorá ich zvádzala, aby zostali na mieste, aby padol na oboch luster, lebo visel nad nimi. Hľadali obaja kľúče od bytu. Lenže ten kľúč držala už iná žena v bielom-ANJEL, za ktorou SA ROZHODLI ÍSŤ, ZOBRAL KĽÚČE A TO IM NAKONIEC ZACHRÁNILO ŽIVOT. Luster sa odtrhol v tom okamihu a padol na zem (~vybrali si "dobro")

No a kľúč v mojom vlastnom prípade som si interpretoval tak, že som si poriešil ten pravý dôvod, prečo sa mi stala tá situácia, ktorá sa mi stala (doslova našiel som kľúč od toho).  Dostal som sa do rovnováhy, ZASMIAL SOM SA TOMU, UVOĽNIL SOM SA A BOLO MI SUPÉÉR! :)

(Takto pracujem so sebou ja už teraz bez psychológa.
Žiadne antidepresíva, žiadna psychiatria a žiadne dôchodky s tým spojené. Ale zas nezavrhujem túto formu pomoci úplne, nech sa rozhodne každý za seba. Aj som bol u psychológa a aj psychiatra. Lebo bol som na tom naozaj tak, že nechýbalo málo, aby som tie lieky aj bral. Ale bez rôznych iných informácií by som to asi nedal, tak ak to niekoho zaujalo, odovzdávam skúsenosti ďalej.)

A rozhodne som zvedavý na ďalšie situácie, nové rébusy a nečakané udalosti, ktoré život prinesie.
Ak by toto náhodou niekto chcel skúsiť podľa mňa, tak dôležité je podľa mňa (a píše sa to aj v knihách) na to vôbec netlačiť, že má sa stať toto a toto a má sa to stať zrovna vtedy a vtedy. Dôležité je ísť za tým čo naozaj chceme-stanoviť si to - konkrétny cieľ v prítomnom čase (napr. "Som sám sebou", "Som zdravý" a pod.) a intuícia nás len navedie a keď príde tá správna chvíľa, nastane to.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Kľudne si prečítaj, keď chceš a pouvažuj. A keď chceš zareaguj, kedy chceš, ale nemusíš nechceš. Ja mám času dosť. Ja opisujem svoj pohľad na tieto veci. A žijem svoj život aj takto.

********!!
Ešte dodatočne ma predsa len napadla 1 vec v súvislosti s tými umeleckými obrazmi- že si videla pri téme "Sex" umelecké obrazy. Je to však veľmi všeobecné, čo si napísala a nie je obraz ako obraz. Dôležité je podľa mňa identifikovať, čo konkrétne si na tých obrazoch videla a aký konkrétny pocit to v tebe vyvolávalo.

Mohol sa tam totiž tiež ukázať nejaký blok.
Ak by tam bol nesprac. blok v tejto oblasti, mohla by si tam vidieť niečo, čo bolo pre teba nepríjemné, alebo nepochopené, čudné. Možno tam bolo ženské telo, kde chýbali niektoré časti, prípadne boli tieto časti zahalené/odhalené. Alebo tam mohlo byť ženské telo odvrátené tvárou od teba. Každý 1 detail môže mať význam.
Keď som sa v interpretácii všetkých tých obrazov netrafil, tak keď chceš napíš. Nie som na toto znalec.
V podstate celú moju interpretáciu v časti "Sex" po prehodnotení čo si videla, beriem späť a neišiel som na to úplne dobre.

Ja som to navrhol preto, že som chcel porovnať moje výsledky s tvojimi hlavne preto, že si spomenula, že pociťuješ pocit viny- takže som mal predpoklad, že to bude podobné mojim videniam. Teda v radosti a láske sa to neukázalo, ale tá oblasť sexu, to sa nedá vylúčiť, lebo si nenapísala, ako tie obrazy vyzerali (ak by som stále vychádzal z toho, že by sa to tam malo ukázať, je to iba môj predpoklad; a zase nie každý druh pocitu viny, ale ten v oblasti sexuality).

Keď ťa zaujíma umenie-taká pikoška- jeden umelec často maľoval obrazy žien. Potom bol tuším na nejakej psychoterapii, mával aj depresie a tam vyšlo, že on ich preto maľoval, lebo on bol dosť hanblivý, a vo svojom živote, aj keď po tom túžil, nikdy nemal sex so ženou. Čiže dal to takto nepriamo najavo, hoci on sám nevedel, že je to preto.

==========================================================

OPRAVA A DODATKY
[ Chcel som poukázať na 1 vec, ktorá sa objavila často v mojom texte, a to je to, že ak by bolo, čo by bolo. Alebo mal by, musí a pod.
Skutočnosť je taká, že neexistuje nič, čo by bolo keby bolo a nič, čo by malo, alebo muselo byť. Je len prítomnosť. Minulosť už bola. Aj preto som to občas dával o.i. niekedy do úvodzoviek. Úvodzovky tam boli teda okrem toho aj z hľadiska skladby vety.

Písal som v 2.časti pod prvými šipkami text:
> .... "Ak by tam bol čisto iba kamarát a ja, bolo by to v pohode, a povedal by som možno: "Uau, to je super!"....<
TERAZ UPOZORŇUJEM NA TO, ŽE JE TO ALE ČISTO HYPOTETICKÁ ÚVAHA. Ja totiž nemôžem vedieť, čo by nastalo, keby nenastalo to, čo nastalo (teda tá konkrétna situácia).
Alebo čo by sa malo, muselo udiať (sponeňte si tí, ktorí máte soc. fóbie: "Musím sa s tými ľuďmi rozprávať, lebo...").

Nastalo to, čo nastalo (minulosť) a je teraz to, čo je. A čo bude, to neviem. Viem iba to, čo práve je.

Dám sem jednoducší príklad, ale možno náročnejšie na rozmýšľanie. Bol som vonku a odtrhol som zo stromu list. Držal som ho chvíľu v ruke a všimol som si, že je dosť mladý a menší oproti iným listom na tom strome. Bol vo vývoji. A pomyslel som si: "KEBY [podmieňovanie] som ten lístok neodtrhol, MOHOL narásť ešte väčší, ako sú ostatné listy na strome."
A o chvíľu som si to uvedomil. Ja som totiž V TOM ČASE (PRÍTOMNOM OKAMIHU) odtrhol ten list a tomu predchádzalo teda MOJE ROZHODNUTIE, že to aj urobím.
Ponúka sa teda hypotetická otázka, že ak by som ho neodtrhol, mohol ešte rásť. Ale dopracoval som sa k tomu, to čo by bolo-neexistuje. Je len to, čo je. A som iba tam, kde som. A robím to, čo robím. A nie sú tam žiadne podmienky. A to je to uvedomenie si toho prítomného okamihu, že to tak je.

V skutočnosti si niekto môže povedať: "Keby som urobil hento, nemuselo to takto dopadnúť." Ponúkam ale otázku: "Ako ty môžeš vedieť, čo by bolo (nastalo) keby si neurobil to, čo si urobil?"
-ja som tieto otázky počul veľakrát Skoro vždy ma to zarazilo, že ako si to ten človek môže dovoliť povedať!? Ale zistil som to až časom skúsenosťami a analýzami a rôznymi knihami článkami a rozhovormi s ľuďmi, ktoré tomu predchádzali :)

Tí sebavedomí žijú teda v prítomnosti a neriešia, keby bolo čo by bolo, ako píše napr.: Bubo12345 na začiatku tejto témy :)  :
"...Ale zistil som že najšťastnejšie sa majú ľudia čo žijú zo dňa na deň a absolútne nič neriešia. Život gombička, nezaujíma ich čo bude zajtra.
Ide - osloví ženu, pošle ho do p.. a skúša na ďalšiu..."

Skutoční sebavedomí ľudia idú do danej situácie a povedia, čo práve v tú chvíľu povedať chcú.
Rozhodnú sa v prítomnom čase a neriešia, čo by bolo keby. Ak teda nastane niečo v tom prítomnom okamihu, tak ich to nevyvedie z miery a sú schopní reagovať bez pocitu viny.
]

(koniec 2.ČASTI)

.........
Z tej rodiny totiž dieťa nemôže uniknúť a automaticky dostáva trest za to, ako sa chová (čo nie je dobré).
TU SA VYTVÁRAJÚ TIE POCITY VINY, KTORÉ SI DIEŤA ODNESIE DO DOSPELOSTI. A následne ich ovládajú potom iné autority (nechajú sa ovládať inými ľuďmi, resp. majú problém vyjadriť sa za seba a pritom nepociťovať vinu). A tieto autority v nich môžu vyvolať aj pocity viny a strachu - PRETOŽE TIETO PROGRAMY V SEBE TIE DETI STÁLE NOSIA V NEVEDOMÍ (v snoch nám ukazuje nevedomie svoju tvár). A tieto pocity viny môžu trvať až do smrti, pokiaľ s tým nezačnú pracovať (a nastanú potom napr. problémy s partnerom, príp. v rodine, ktorú založia).

To znamená, že MATKA PODMIENILA EXISTENCIU DIEŤAŤA TÝM, ŽE ONA mu nariadi, ("MUSÍŠ sa takto správať, aby...."- Slovíčko musíš sa objavuje pri PERFEKCIONIZME-a perfekcionizmus je z detstva a tu som to aj komentoval  forum.zdravie.sk   ) AKO  SA ONO BUDE NEJAKO KONKRÉTNE SPRÁVAŤ (pozri napr. aj v tom videu od Kalinu o pocite viny: "To nesmíš!", "Tam nechoď!" + iné ).
POTOM TO DIEŤA UŽ ŽIAĽ NEPREŽÍVA SVOJE POCITY, ALE POCITY MATKY a číta jej z očí: "Čo si ty želáš mama, aby som urobil, aby som bol pre teba dobrý?" A presne takto isto sa toto dieťa správa aj v dospelosti, lebo jej osobnosť je ZDEFORMOVANÁ takouto výchovou. Neuvedomuje si svoju hodnotu, a pozerá druhým ľuďom do očí a nevedome na nich reaguje: "Čo si želáte, aby som PRE VÁS urobil?"
Mimochodom-keď to čítate aj ostatní, poznáte sa v tom?

ĎALŠIA DÔLEŽITÁ VEC JE LÁSKA MATKY VOČI DIEŤAŤU. V mojom prípade je táto láska podmienečná.
Vysvetlím. Keď sa dieťa narodí, potrebuje matku. Okrem výživy potrebuje aj lásku, nehu, dotyky, objatia, jej slová. DIEŤA TEDA AJ SVOJÍM PLAČOM A SVOJÍM SPRÁVANÍM POŽADUJE OD MATKY, ABY HO MALA RADA. Chce, aby sa s ním hrajkala, mojkala ho atď.
Sú ale matky, ktoré aj svoje malé deti bijú a kričia na nich, keď tie deti plačú. Čo ale chcem vysvetliť a je to dôležité, JE PODMIENEČNÁ LÁSKA=PODMIENEČNÉ PRIJATIE NAMIESTO BEZPODMIENEČNÉHO PRIJATIA.
Dieťa si už v maternici pred narodením vytvára kontakt s matkou.
Narodí sa (samotný pôrod o.i. môže byť podkladom pre rôzne psych. poruchy ako trauma). A potrebuje byť PRIJATÉ = MILOVANÉ A VYTVÁRA SA POSTUPNE medzi nimi dvomi VZŤAHOVÁ VÄZBA =ATTACHMENT (teória attachmentu podľa BOWLBYHO).
Matka, ktorá má dieťa a má v sebe nespracované programy ovplyvňuje svoje dieťa hoci aj nevedome - neuvdomuje si, že to robí (odbočka: a ja si dovolím povedať, že človek sem už prichádza s urč. zámerom....ale to je už o niečom inom a tým pádom matka mu zrkadlí jeho zámery).

Čiže veľa závisí od interakcie Matky voči dieťaťu a naopak.
MATKA MÔŽE POVEDAŤ DIEŤAŤU: "Nebudem sa s tebou hrať, keď budeš plakať, alebo budeš robiť hento, alebo ono." - Dieťa sa naučí, že musí byť ticho, ABY MATKA BOLA S NÍM SPOKOJNÁ.
"Keď ma budeš rozčuľovať, nedám ti najesť, alebo ...nebudem sa s tebou hrať, ALEBO DOSTANEŠ BITKU"- matka už RIADI POCITY DIEŤAŤA.

Dieťa už VIE, že keď sa prejaví tak, ako ono samo chce -PREJAVÍ EMÓCIE, matka bude naštvaná. ČIŽE DOSTANE STRACH PREJAVIŤ SA TAKÉ, AKÉ NAOZAJ JE (bude radšej ticho)- A tu máme potlačené pocity a nespracované zážitky z detstva.
DIEŤA SA NAUČÍ, ŽE MÁ IBA POSLÚCHAŤ A ŽE MATKU JEHO VLASTNÉ POCITY VÔBEC NEZAUJÍMAJÚ - je to niečo ako naučená bezmocnosť. Už tu máme zárodky osobnosti, ktorá sa v dospelosti nebude schopná rozhodnúť za seba (Keby niečo, som to teraz ja, ale pracujem na tom, aby sa to zmenilo. A vidím, že mám aj výsledky-lebo si to, o čom píšem aj uvedomujem).

Videl som už aj deti, ktoré sa boja byť v prítomnosti svojho rodiča. Cítia strach z toho, od koho očakáva, že by ho mal ochraňovať. Čo na to vlastne mám povedať ??????????
Rodič je totiž jediný mantinel, o koho sa môže dieťa oprieť.

V podstate matka - ako ju tu opisujem, bola vychovaná práve tým istým šikanujúcim štýlom, ako vychováva ona svoje deti (nesie si nespracované programy zo svojho detstva a prenáša to na syna).
A ČO UROBÍ TO BEZBRANNÉ DIEŤA PRE MATKU PRE TO, ABY BOLO MILOVANÉ? Snaží sa urobiť čo je v jeho silách, PRETO ZAPRIE SVOJE JA, SVOJU IDENTITU A OD MATKY PREBERÁ JEJ IDENTITU, ktorá ho žiaľ dostáva do pozície, v ktorej sa necíti dobre.
ĽUDIA TU PÍSALI,ŽE NEVIEDIA, AKÍ MAJÚ BYŤ? Prečo asi? Pre toto -stali sa z nich ľudia o ničom, ako aj ja napríklad (o.i.). -Pasívni ľudia, ktorí čakajú, že ich niekto zachráni.

Čiže dieťa chce byť milované =Prijaté= Akceptované. Dieťa teda- AK SA PRISPÔSOBÍ MATKINÝM ŽELANIAM, BUDE POSLÚCHAŤ, tak dostane LÁSKU, ALE IBA PODMIENEČNÚ. Nie skutočnú.

Bude prijaté v tomto prípade iba také, aké by malo (podľa matky a názorov druhých-okolia) byť a nie také, aké v skutočnosti je. DOCHÁDZA K STRATE  IDENTITY A HĽADANIE SAMÉHO SEBA.
Ženy, pýtate sa, kde sú tí sebavedomí muži? Tak v týchto rodinách sa teda obvykle nerodia.

Kamarát, o ktorom som písal vyššie, BOL BEZPODMIENEČNE PRIJATÝ TAKÝ, AKÝ JE SVOJIMI RODIČMI A PRETO SA VEDEL PREJAVIŤ TAKÝ, AKÝ NAOZAJ JE AJ V SEXUÁLNEJ OBLASTI.
Zrejme nemusel toľko makať na svojom sebavedomí-čo som na ňom aj videl.

Čo som chel ešte napísať, je POCIT VINY. Ak teda dieťa nenaplní to, čo matka od neho požaduje, NEDOSTANE OD NEJ LÁSKU A MOŽNO AKURÁT TAK BITKU REMEŇOM, ALEBO FACKU.
Dieťa začne prežívať POCIT VINY, KEĎ VIDÍ NA MATKE, ŽE JE S NÍM NESPOKOJNÁ...a že sa nad dieťaťom rozčuľuje, pretože jej vadia jeho emócie, alebo správanie.
(niektoré mamičky vycvičili svoje detičky, že ich dieťatko vôbec neplačká-aké "úžasné". Bolo to kritizované v časopise "Mama a ja", ak sa nemýlim)

Čiže dieťa sa UČÍ ODPOZOROVANÍM OD MATKY, ČO MÔŽE A ČO NEMÔŽE ROBIŤ. Tiež pozoruje správanie vzťahu otca s matkou (čo je určitým predpokladom vytvárania vzťahov tam vonku s ľuďmi). A kopíruje aj toto do seba. A keď vidí, že niečomu nerozumie, môže byť z toho zdesené (hádky rodičov) -a tiež vznikajú nespracované programy.

Idem k tej SEXUALITE. Keď dieťa vidí napr. na matke, že napr. sa pýta čo je penis, vagína a prečo hento a prečo toto a matka na to REAGUJE VEĽMI NESEBAISTO, ODMIETAVO, ODKLÁŇA POHĽAD, TAK DIEŤA VYCÍTI, ŽE NIEČO NIE JE OK. A ŽE MÁ BYŤ RADŠEJ TICHO, ABY TÝM NEUBLÍŽILO MATKE (..A začne pociťovať VINU: "Ak budem o tom hovoriť, mojej matke sa to nebude páčiť. Ublížil by som jej tým" a diťa zakúsi POCIT VINY").  A možno pocíti, že niečo nie je OK s ním (-a tu sa formuje jeho sebauvedomenie v tejto oblasti). A že sa na to nemá vôbec pýtať - takto nastáva ticho v rodinách a chudáci deti si musia poradiť sami, PRETOŽE V ICH RODINE JE SEXUALITA TABU.
A ostávajú napospas osudu. Pýtajú sa kamarátov a tam to zase nie je isté, či ich za to nevysmejú. V rodine to vytvára horúcu kašu, do ktorej nikto nechce stupiť. Ani rodičia, ani deti. Ja tomu hovorím vákuum.
No a po týchto príbehoch, čo som si tu prečítal, veru nechcel by som byť dievča v našej rodine:
www.modrykonik.sk
www.birdz.sk

Pri týchto príbehoch, čo som tu čítal, sa tiež vytvárajú emočné bloky a môžu mať dopad na život ženy a nepríjemné pocity pri menštruácii, ktoré si žena nevie vysvetliť. www.google.com

Schválne sa spýtam tých, ktorí teraz chodíte do školy-ako sa cítitie, keď spolužiaci rozprávajú o sexe? Je vám trápne?
PREČO PRI TOM PREŽÍVAME POCIT TRÁPNOSTI? A DRUHÍ SPOLUŽIACI NIE a zabávajú sa na tom? Lebo sa to niektorí učíme v našich rodinách! Ja sa priznávam, cítil som sa trápne v škole a slovo sex som 1. krát ja vyslovil v našej rodine, keď som mal tuším 30 rokov. -Toto mi asi nikto neuverí.

Ideme ďalej.

Čiže teraz zopakujem tú vetu, ktorú som písal kúsok vyššie .... DIEŤA VYCÍTI, ŽE NIEČO NIE JE OK. A ŽE MÁ BYŤ RADŠEJ TICHO, ABY TÝM NEUBLÍŽILO MATKE  (ohľadom otázok o sexe, lebo by tým mohlo ublížiť matke >>>> ČO VEDIE K POCITU VINY U DIEŤAŤA. )
A ešte dodám, že dieťa pozoruje, ako sa aj rodičia k sebe v intímnych oblastiach chovajú a snaží sa to napodobniť/pochopiť.
V podstate sa naučí, že nesmie o tom rozprávať a nesmie sa sexuálne doma prejavovať. NAUČÍ SA POTLÁČAŤ SVOJE SKUTOČNÉ POTREBY A POCIŤUJE VINU PRI MASTURBÁCII - že urobilo niečo zlé.

******************************
Toto je pokračovanie textu pred hviezdičkami ešte hore, ako som odbočil:

A idem teda k môjmu príbehu, čo sa teda stalo a čo som si poriešil-AKO SOM SI SPRACOVAL MENTÁLNY BLOK SÚVISIACI SO SEXUALITOU.

Čiže ešte raz opíšem začiatok a pokračujem v tom:

Napadla ma teda ďalšia situácia, keď som bol malý. (INAK STÁLE SOM SA ORIENTOVAL NA TEN POCIT TRÁPNOSTI, KEĎ SOM HĽADAL ODPOVEĎ V TOM SNE-ŽE PREČO (ja, brat, masturbácia, strach))?
Tentokrát to bolo u nás doma. Bol som malý, erekciu som už dávno mal, brat nie. Stalo sa mu niečo- pravdepodobne dostal prvú ejakuláciu, ale nevedel, čo to znamená. BOL NAOZAJ VYSTRAŠENÝ A POTREBOVAL RADU. Myslel si možno, že je to nejaká choroba. Najskôr sa pýtal mamy. Lenže tá mala zábrany o tom hovoriť a povedala, že nevie.

Potom prišiel za mnou- ja som to nejak ZĽAHČIL A ZAHOVORIL, ALE VO VNÚTRI MI TO VADILO, LEBO SOM MU CHCEL POVEDAŤ PRAVDU, ALE NEMOHOL SOM. A brat zostal v neistote a strachu, že mu niečo je a možno si myslel, že dostal nejakú chorobu.
(Ano, aj takto fungujú niektoré naše rodiny-treba o tom písať, aj keď sa teraz pri čítaní tohto textu niektorí chytajú za hlavu.) Potom prišiel za mnou- ja som to ZO STRACHU-LEBO MI TO BOLO TRÁPNE nejak ZĽAHČIL A ZAHOVORIL, ALE VO VNÚTRI MI TO VADILO, LEBO SOM MU CHCEL POMÔCŤ A POVEDAŤ PRAVDU, ALE NEMOHOL SOM. A brat bol vystrašený, zostal v neistote a strachu, že mu niečo je a možno si myslel, že dostal nejakú chorobu. Bol v tom sám odkázaný iba na seba!
. Sú to dôležité veci, o kt. sa moc nepíše. Ja sa to pokúsim ale teraz vysvetliť tak, aby to mohol pochopiť každý, koho to zaujíma.

No a ZAČAL SOM SI TEDA VŠETKO Z  TEJTO SITUÁCIE ZAPISOVAŤ NA PAPIER. Všetky pocity som čo najpodrobnejšie opísal vyslovoval som ich súčasne.
A v tom uvedomení si toho, ako som bratovi nepovedal, o čo sa jedná, že sa z jeho telom udialo to, ŽE BRAT ŽIL NAĎALEJ V STRACHU a BEZMOCNOSTI, ŽE MÁ NEJAKÚ CHOROBU a že ja mu NEMÔŽEM poradiť, pomôcť, lebo u nás je "nepísané pravidlo" o tom nehovoriť, lebo matke by to ublížilo a ja by som sa cítil trápne - tak MNE V TEJ MOJEJ BEZMOCNOSTI - >>>> bolo teraz, keď som si to zapisoval SMUTNO, ŽE SOM BRATOVI NEPOMOHOL A ZAČAL SOM PLAKAŤ. Plakal som len málo, asi preto, že to nebol moc vážny emočný blok.

ovomaltine, si sa pýtala, že ako sa dostať k tým nespracovaným emóciám, blokom? Či naopak, že poznáš svoj nespracovanú situáciu s pocitom viny a nevieš, čo s tým ďalej?

Ja som sa dostal tomuto emočnému bloku takto, nepriamo cez sen, ktorého pochopenie ma ďalej nasmerovalo k TEJTO SKUTOČNEJ SITUÁClI.

Zhrnutie:
V podstate pochopil som teraz, že bratovi som nemohol vtedy pomôcť- NEMOHOL SOM=NEMAL SOM MOC NAD SITUÁCIOU, lebo nad tým, ako  táto situáčia dopadne, rozhodovala AUTORITA=MATKA. Matka, ktorá mala zábrany v sexuálnej oblasti-NESPRAC. ZÁŽITKY, KTORÉ PRENIESLA DO VÝCHOVY.
Čiže nedalo sa mi vtedy nič urobiť, BOL SOM BEZMOCNÝ A NEBOL SOM SCHOPNÝ SA PREJAVIŤ TAK, AKO SOM NAOZAJ CHCEL A CÍTIL.
Prejavil som sa až teraz smútkom a plačom.
→→→ Nasledovali teda somatické prejavy u mňa-spracovanie emócie, ktoré cítiť na tele ..."Po pochopení tej "emócie" v súvislosti s bratom, do ktorej som sa dostal, tak v mojom tele som začal cítiť zmeny- zvláštny jemný tlak v dolnej časti hrude a aj vyššie od pupka. Bolo to také veľké. Tiež som sa horšie nadychoval.."
Tiež keď človek cíti smútok, plače, tak to cítiť v krku. Toto považujem (ten smútok) za jasný signál, ŽE DOŠLO NAOZAJ K POCHOPENIU TEJ VECI. Skutočné vyjadrenie žiaľu, že ma to trápilo, namiesto ticha.

(pokrač. 2 ČASTI)
........... (inak dnes 23.5.20121 (nedeľa) to asi nedopíšem celé, lebo je tu zrejme určitý limit na prispievanie, tak potom možno až zajtra)
...........
Tu máme matku, ktorá rozhoduje o živote/smrti jedinca, ALE ROZHODUJE AJ O EMÓCIÁCH, KTORÉ BY MALO JEJ DIEŤA PREŽÍVAŤ=PREJAVIŤ, KEĎ JEJ SA NEPÁČI, AKO SA JEJ DIEŤA PREJAVUJE

(pokračovanie 2. ČASTI)
..........
Tu máme matku, ktorá rozhoduje o živote/smrti jedinca, ALE ROZHODUJE AJ O EMÓCIÁCH, KTORÉ BY MALO JEJ DIEŤA PREŽÍVAŤ=PREJAVIŤ, KEĎ JEJ SA NEPÁČI, AKO SA JEJ DIEŤA PREJAVUJE

2.ČASŤ

Čo sa ale stalo mne minulý týždeň-na to nezabudnem. Niečo v súvislosti s tým 3. obrázkom (pomyslenie na sex) a zobrazeným obrázkom s významom "  "Matka"- "ja"-"sexualita" - "nesmieš" ". Pôvodne som ti chcel odpísať skorej na túto tému, ale dobre že som neurobil tak skoro.
Z piatka na sobotu sa mi snívali 3 sny. Ja si zvyknem vykladať už aj sny. Niektoré si aj zapíšem. Sú veľmi dôležité na sebapoznanie. Intuícia a úprimnosť k sebe pomáhajú v odhalení toho, čo sen znamená. Aj napriek tomu, že sa zdá, že sú to hovadiny, ktoré nič neznamenajú (myslel som si to dávno), nie je to pravda.
Každý sen, keď v ňom niečo vidím, urč. spôsobom reprezentuje mňa aj s mojimi pocitmi. PRETOŽE V SNOCH SA TREBA ZAMERAŤ NA POCITY-EMÓCIE, KTORÉ TAM PREŽÍVAM A PÝTAŤ SA PREČO ICH PREŽÍVAM? Napr. strachy a túžby, to ako sa chovám medzi ľuďmi a prečo sa tak chovám a cítim. Zistil som, že moje súčasné strachy vznikajú z mojich nespracovaných strachov v minulosti. Tieto sa ukazujú, aj keď často metaforicky v sne.
Dej sa môže odohrávať v minulosti, avšak reprezentuje súčasnosť (v zmysle moje súčasné nespracované emočné stavy).

O čom bol sen? Téma  MASTURBÁCIA A POCIT VINY (SÚVISÍ SO SEXOM). Podobná téma sa už na fóre rozoberala, ale iba niekto pochopil o čo ide a prečo vzniká forum.zdravie.sk

Ešte odbočím- Keď som sa pozrel spätne do poznámok, zistil som, že na cvičenie (Radosť, Láska, Sex) ma intuitívne naviedol tento článok najmama.aktuality.sk. , ktorý hovorí, ŽE RODIČIA BY MALI VYCHOVÁVAŤ SVOJE DETI KU KOMPETENCII. V skratke, aby sa naučili sami o sebe rozhodovať a prežívať svoje emócie.
S tým súvisí aj téma sexuality. Aby si ju uvedomili a pochopili, že to je normálne. Lenže pravý opak sa deje v niekt. rodinách. Všetko je tabu a je to dosť v katolíckych rodinách. Je to ale nebezpečné, pretože to môže mať následky na vytváranie vzťahov s ľuďmi.
  Ešte 1 poučka z internetu: Kompetencia je Potencionalita osobnosti, v ktorej sú synchronizované 3 základné zložky osobnosti - SPRÁVANIE, POZNÁVANIE A PREŽÍVANIE.
m.zadania-seminarky.sk

  (Pre ovomaltine- v tom teste si videla pekné veci a dovolím si povedať, že si kompetentnejšia vo svojich prejavoch než ja a dokážeš zrejme aj viac vnímať prítomný okamih než ja, lebo si uvedomuješ viac samú seba v prítomnom čase a nemáš zrejme toľko silných blokov z minulosti, ako mám ja, ktoré  ti bránia "byť tou, ktorou naozaj si").

Takže môj sen: Najprv som videl obraz-farebný, bol to nejaký záber z pornovidea, kde bol 1 chlap a 2 maldé ženy a mal sex s 1 z nich a bola tam radosť. Následne som videl ďalší obraz, ale už samého seba v posteli môjho brata (keď som bol ešte malý), ako masturbujem s pomocou vankúša (sledoval som to video). Následne do izby vošiel brat a ja som sa otočil ku stene, aby ma nevidel, čo robím (STRACH z niečoho).
ANALÝZA SNA.: Pozeral som porno, čo nie je u mňa neobvyklé. Ale čo ma zarazilo- Prečo som bol práve v bratovej posteli? A prečo som sa bál, aby ma brat nevidel, že to robím? Prečo sa mi to ukázalo, keď to bolo dávno? Následne po zamyslení si odpovedám:  Ukázalo sa to preto, lebo moje nevedomie mi naznačilo, v čom je môj problém v oblasti sexuality. Je tam urč. strach. Bál som sa preto, aby ma brat nevidel, lebo vtedy, keď som ja vedel, čo je masturbácia a erekcia, on to asi nevedel a bál som sa aj toho, že ak by to uvidel, povedal by to mojej MATKE (ukázala sa v tom vizuálnom cvičení "SEX"). Ak by to vedela matka, asi by som sa pod zem prepadol, pretože u nás sa o takých veciach nehovorilo.
Ale prečo som ležal v bratovej posteli??? To mi nebolo jasné. Neprišiel som na nič.

↓            ↓              ↓              ↓

Netlačil som teda na pílu v myšlienkach (keďže som neprišiel na to, prečo som ležal v bratovej posteli) a nejak som si povedal, že vytrhám burinu pri chodníku. Ako som sa tak s tou burinou hral- vtedy ma NAPADLA 1 ASOCIÁCIA S MINULOSŤOU, keď som sa ako malý hral vonku s 1 kamarátom (myseľ pracuje na základe asociácii- spája podobné s podobným).  Kamarát vtedy -keď sme boli malí (skutočnosť)- spomenul niečo v súvislosti s bozkávaním, a bolo mi vtedy trápne. Bol tam aj môj brat a počula to aj moja mama. HNEĎ SOM SI TO IŠIEL ZAPISOVAŤ, aby mi to neuniklo.
Inak tá asociácia s trhaním buriny a mojou hrou vonku v detstve na tráve ma práve pre toto napadla, lebo mi to pripomenulo trochu ten dej.
Čiže o čo tam išlo? Bol som vonku ja a kamarát, mama a brat. Kamarát pozoroval nejaké živočíchy. A potom zakričal na mňa a povedal, že sa bozkávajú. Bol veľmi natešený, že to vidí a oznámil mi túto novinu a chcel mi ukázať svoj objav (čo je úplne prirodzené).
Ak by tam bol čisto iba kamarát a ja, bolo by to v podode, a povedal by som možno: "Uau, to je super!"
Lenže bola tam tá matka. V rodine sme o bozkoch nehovorili. Akonáhle to kamarát vyslovil, tak som sa poriadne zapotil A PREŽIL SOM OBROVSKÝ STRES, pretože som si uvedomil, že je to veľmi TRÁPNE-NEPRÍJEMNÉ, lebo to počuje aj moja matka. A u nás je to tabu. Bol som v pomykove a nevedel som čo robiť - BOL SOM V STAVE BEZMOCNOSTI (tento pocit je veľmi dôležitý a zohráva úlohu pri vzniku EMOČNÝCH BLOKOV, NESKÔR, vedie aj k DEPRESII a je teda aj nebezpečný, lebo vtedy človek nemôže prežívať naplno danú situáciu a deje sa to aj pri PRI POCITOCH VINY). A povedal som mu, že "Ale nie, nie je to pravda, to si len myslíš". Ja som vtedy dokonca ani nemohol vysloviť slovo "bozkávať" pretože u nás bolo toto slovo trápne a spojené s pocitom hanby a trápnosti.
A navyše tam bol aj môj brat a videl som, že aj ten bol v pomykove. Nedalo sa proste nič robiť, IBA HRAŤ SPROSTÉHO. Ťažko sa to vysvetľuje. V našej rodine to fungovalo na jedno veľké h.... v tejto oblasti.

Môj kamarát bol práve KOMPETENTNÝ - VEDEL VYJADRIŤ SVOJ POCIT, NEBÁL SA, NEMAL ZÁBRANY. Vyrastal v inej rodine než ja. Ak by som mu povedal, ako to funguje v našej rodine, chytal by sa za hlavu.
JA SOM BOL NÚTENÝ POTLAČIŤ SVOJ POCIT Z RADOSTI Z JEHO OBJAVU. TERAZ SOM SI TO ZNOVA PREŽIL.
(Toto všetko som si ale pekne dopodrobna rozpisoval na papier a vyslovoval tie slová pri tom. TO JE DOSŤ DÔLEŽITÉ PRI NÁVRATE DO MINULOSTI. Ale nemyslím si, že úplne potrebné.)

↓            ↓              ↓              ↓

Po dopísaní a znovaprežití tejto  situácie nasledovala posledná spomienka, po ktorej znovaprežití MI BOLO SMUTNO A TROCHU SOM PLAKAL (=UVOĽNENIE NESPRACOVANEJ EMÓCIE).

Napadla ma teda ďalšia situácia, keď som bol malý. (INAK STÁLE SOM SA ORIENTOVAL NA TEN POCIT TRÁPNOSTI, KEĎ SOM HĽADAL ODPOVEĎ V TOM SNE-ŽE PREČO TÁ KOMBINÁCIA (ja, brat, masturbácia, strach))?
Tentokrát to bolo u nás doma. Bol som malý, erekciu som už dávno mal, brat nie. Stalo sa mu niečo- pravdepodobne dostal prvú ejakuláciu, ale nevedel, čo to znamená. BOL NAOZAJ VYSTRAŠENÝ A POTREBOVAL RADU. Myslel si možno, že je to nejaká choroba. Najskôr sa pýtal mamy. Lenže tá mala zábrany o tom hovoriť a povedala, že nevie.

Potom prišiel za mnou- ja som to ZO STRACHU-LEBO MI TO BOLO TRÁPNE nejak ZĽAHČIL A ZAHOVORIL, ALE VO VNÚTRI MI TO VADILO, LEBO SOM MU CHCEL POMÔCŤ A POVEDAŤ PRAVDU, ALE NEMOHOL SOM. A brat bol vystrašený, zostal v neistote a strachu, že mu niečo je a možno si myslel, že dostal nejakú chorobu.
Sú to dôležité veci, o kt. sa moc nepíše. Ja sa to pokúsim ale teraz vysvetliť tak, aby to mohol pochopiť každý, koho to zaujíma.

(najmama.aktuality.sk
eduworld.sk)

******************************

Teraz to rozpíšem dopodrobna, ako to SÚVISÍ V KONTEXTE POCITU VINY A ČI VINA EXISTUJE A PREČO EXISTUJE.
Najprv vysvetlím, kto je mama. Mama je AUTORITA. ONA ROZHODUJE O TOM, ČO SA BUDE ROBIŤ. Matky (ale nie všetky) si budujú pozíciu autority-krikom, bitkami atď... Ak napr. niečo rozlejem po stole, rozčúli sa, začne nadávať a zbije ma (je to len príklad). Keď dôjdem neskoro domov, tak to isté, začne vrieskať a pod. ONA OVPLYVŇUJE MOJE POCITY-ZAKAZUJE A TRESTÁ - TÝMTO MI ZNEMOŽŇUJE SA PREJAVIŤ PODĽA SEBA - ale "vychováva" ma podľa nej A MNE NEPRIAMO VNUCUJE SVOJE POCITY. PROSTREDNÍCTVOM HNEVU NA MŇA MI HOVORÍ: "Ty si zlý, správaj sa inak, nesmieš ma hnevať. Lebo keď ma budeš hnevať, nedostaneš najesť, zmlátim ťa, uvidíš!" -VYVOLÁVA POCIT STRACHU A NEISTOTY VO MNE; a ako keby mi hovorila: "KEĎ TY SVOJÍM SPRÁVANÍM MA BUDEŠ ROZČUĽOVAŤ, TAK TY MI ROBÍŠ ZLE, - (a keďže ja sa o teba starám) -  TAK TY SI NAVINE, ŽE MI JE Z TEBA ZLE A ŽE UŽ NEVLÁDZEM ÍSŤ ĎALEJ."

>>>>Čiže ako som zo začiatku písal, POCIT VINY NEEXISTUJE a je umelo vytvorený ZA ÚČELOM MANIPULÁCIE S DRUHÝM ČLOVEKOM Z POZÍCIE AUTORITY, ktorá rozhoduje o danom jedincovi.
(matka manipuluje dieťaťom a dieťa sa učí manipulovať druhými ľuďmi do dospelosti, pretože sa nenaučilo od matky prežívať svoje emócie (ale potláčať), ale hádzať vinu na druhého-robil som to, keď som mal depresiu)

Tu máme matku, ktorá rozhoduje o živote/smrti jedinca, ALE ROZHODUJE AJ O EMÓCIÁCH, KTORÉ BY MALO JEJ DIEŤA PREŽÍVAŤ=PREJAVIŤ, KEĎ JEJ SA NEPÁČI, AKO SA JEJ DIEŤA PREJAVUJE