prva skusenost so psychiatrom/psychologom

Ja idem vlastnou cestou a dost tazko sa mi to aj vysvetluje. A nemam vo vsetkom uplne jasno.

V podstate ja ako pisem, tiez este len hladam. Ja sem mozem napisat naozaj hocico, ale aj tak to vela ludi neprijme, niektorym to nieco da. Ale zas kazdy mame svoj zivot...takze tak nejak.

Je to o tom, ze co vsetko ma kazdy z nas uz precitane, prezite, akym sposobom mysli a co chce a co nechce atd-v tomto sme kazdy original. A prave preto sa to tazko vysvetluje. Mal som (zhodou okolnosti? :) ) rozhovory s 2 ludmi za 2 dni dozadu a obaja zamietli vela z toho comu ja teraz verim -A K COMU SOM DOSPEL ja osobne a nie oni a su to mne blizke osoby (takze mi na nich zalezi, "aby sa mali dobre". O.i. obaja maju depresiu a beru lieky na to.).
Ale aj tak je to OK ZE TO ODMIETLI, lebo to tak asi malo byt. A pritom ja o tom nezvyknem nazivo hovorit moc s ludmi. Aj tu na fore bola 1 osoba, s ktorej nazormi som sa nestotoznoval, ale zistil som ze nebola uplne mimo. Ale az po case. A zase toto tvrdim len z mojho pohladu.

Su ludia, ktori neporozumeju tomu, co sa deje v nich a okolo nich, alebo to jednoducho nechcu pocut/vidiet. (Aj ja som dokonca v stave, ze prave teraz niektore veci nevidim a tym padom ich nemozem odkryt/pochopit.. ). Presne v tejto faze som bol napr. ako 10 rocny. ...nebudem rozpisovat co bolo zo mna po sikane v skole. Vtedy som napr. tvrdil, ze vacsina ludi su hajzli, ktori mi len ublizuju...hadzal som vinu na nich aj na seba...aj z toho sa nakoniec po rokoch rozvinula depresia, lebo som aj dost riesil spravodlivost atd...
Z tejto som sa dostal o.i. aj preto, lebo som dospel k presvedceniu-po dlhych uvahach, ze NEEXISTUJE SPRAVODLIVOST. Ale vsetko sa deje tak ako ma. A ti ludia,ktori maju depresie prave riesia iba spravodlivost, vinu a podobne sprostosti. Pokial existuje spravodlivost, tak to necham na vyssiu moc-ked tak, nech to riesi to nieco, co je nado mnou. Ja v podstate nemam pravo posudzovat inych-je to dost tazke na vysvetlenie.
Vsetko je take ake je- to mi povedala este ta pani ktoru spomeniem 15 rokov dozadu.
Z toho sa odvija aj posudzovanie a odsudzovnie. V tom case som cital napr. aj Sinelnikova-Dohoda s chorobou, ale moc som tomu nerozumel, ale citil som, ze nieco by na tom mohlo byt.

Netvrdim teraz ze ja mam pravdu, ale skor to, co ma zaujalo a ukazalo mi smer ako dalej a mohlo by to byt uzitocne pre ostatnych.
Ale pristihol som sa, ze s tymi ludmi s ktorymi som hovoril o tom-snazil som sa o rozhovor s nimi- tak som sa prichytil pri tom, ze som sa ich snazil presvedcit, ze takto to je. Ale to nie je dobre. Kazdy z nas sa rozhoduje za seba, co urobi. A ja naozaj nemozem vediet, co je pre nich dobre-to je tazke na vysvetlovanie. Kazdy tlak na niekoho obvykle vyvola protitlak. A ten dovod, ze mam tendenciu to robit znamena, ze este mam pred sebou kopu roboty. Je to na dlhe vysvetlovanie. Zaujimave bolo aj to ze tito 2 ludia tiez maju tendenciu "dobre radit" inym ludom.
Odpoved na to tu dala ta Angelika3:
"...Psychológ je vo vnútri taký istý skľúčenec ako ty, takže ti prd pomôže. Z mojej skúsenosti je jedinou cestou osvietenie. Žiaden osvietený nebude psychológom ani po tom nebude túžiť.."
Trochu chytene za vlasy, ale v podstate ked je clovek sam sebou, nema potrebu vnucovat svoje "pravdy" inym a ovplyvnovat ich aby konali podla neho.

Bola 1 pani (mozno este zije), ktorej som pred 15 rokmi nerozumel, ale pochopil som ju kompletne asi az teraz. Tak povedala napr. ten vyrok, ze "Je vsetko tak,ako ma byt." Tak je to aj s knihami- citas ju pred 10 rokmi, ale citas ju znovu teraz a uz mas iny nazor. Ako je to mozne? Za tych 10 rokov si nadobudla nove skusenosti.
A bez toho by to neislo. A nech by tu knihu cital v rovnakom case ktokolvek, kazdy by mal na nu asi iny nazor na zaklade svojho zivota.
Preto ja ked tu nieco odporucim a sedi to mne, tak druhi to mozu popierat, lebo im to nesedi, alebo ine dovody. Mne to robi dobre, vidim v tom nieco, inym to nebude sediet, nebudu to chciet. Aj to je OK. Myslim si, ze clovek si vybera, co chce a co nechce.

Je to dost zlozite vysvetlit.
Bolo by dobre precitat si  na uvod najprv asi tento clanok. Akoze je ich vela, ale tu je to dost zaujimavo opisane-teda niektore veci ako fungujeme a napisala ho aj psychoterapeutka.
Tak toto je 1 taky dost ostry clanok-tu suhlasim uplne so vsetkym, o com pise: www.atna.sk
...len tak mimochodom k tomuto clanku som sa dopracoval,ked som si zadal do goole strach a vina, lebo som hladal priciny pocitov viny, kedy a preco vznikaju.
V podstate ked sa budes samej seba pytat, "Za co sa citim vinna?", tak dostanes tu ciastocnu (mozno pre teba uplnu, neviem) odpoved.

Dalsi clanok je tento na zamyslenie
www.otvorenahra.sk
...

No a toto pokladam za velmi dolezite. Nielen si to iba naraz precitat, ale spravit si cas a zamyslat sa nad tym, ci mi to nieco dalo, ukazalo, ci to o mne nieco vypoveda a pochopit o com sa tam pise. Napisala ho psychologicka (ale zrejme nie taka obycajna, ako spomenul Bubo toho psychologa):
www.tyzden.sk

V podstate ked ti niekto povie "Bud sam sebou a nevies co mas urobit medzi tym"-tak tieto clanky by to mohli poodkryt, co je za tym.

Ovomaltine-
Potom napis, ci ti to nieco dalo, alebo co ta na tom zaujalo. Dolezite je najprv aspon toto pochopit.

Almarinos, suhlas. Prosim ta, ked uz niekto dospel k tomu, ze co mu kedysi ukrivdilo a ze z toho vyplyvaju nejake problemy aj dnes, co s tym poznatkom treba dalej robit? Pises, ze prijat, ale aj tak neviem, ze co presne s tym urobit, akoze suhlasit s tym? Dakujem pekne.

Ups. :)
Az teraz.som si to uvedomil, ze som reagoval vo svojom prispevku len na Buba.

Ale zistil som ked som si poriadne precital, co pisala Angelika, ze som vlastne zcasti reagoval aj na nu. Aj na zaklade toho, co pisala Angelika3- to s tym E.Tollem a ostatne .
Cize nieco si z toho vyberte. Uz to nechem prepisovat.

Ak si myslime, ze nemozeme byt sami sebou, tak v podstate ani nezijeme podla seba (mozeme sa tak sice tvarit) a nechceme pripustit, ze by sme mohli zit svoj vlastny zivot, ale radsej zivot druhych. Cize v podstate nezijeme naplno.
A nie je to len nejaka filozofia, ale ked sa pozriem na svoje pocity, tak je to v podstate pravda.

Tak toto boli silne reci:
"Žiaden osvietený nebude psychológom ani po tom nebude túžiť. Vtedy budeš kľudný, spokojný a vyrovnaný, nebudeš sa báť byť sám sebou, ani nebudeš urazený ak sa ti niekto posmieva, bude ti to jedno. "
- presne som dospel k tomuto.

A niektore myslienky E.Tolleho poznam tiez. Ma nieco do seba, ale cital som aj kritiku na neho. Lenze pri E.Tollem som si polozil tu otazku, ci je ozaj osvieteny. Lebo ak by bol, nemal by mozno tu tuzbu o tom hovorit. Ale je to uz asi ina tema.
Ale ja som rad za kazdeho, kto ma posunie niekam dopredu.

"Ale zistil som že najšťastnejšie sa majú ľudia čo žijú zo dňa na deň a absolútne nič neriešia. Život gombička, nezaujíma ich čo bude zajtra.
Ide - osloví ženu, pošle ho do p.. a skúša na ďalšiu." - presne toto je to. Nic neriesit.
Este to posuniem ale teraz uz z mojho pohladu a teraz pisem len za seba, ze ci treba mat zenu, alebo ju nemat. A preco ju vlastne mat? (V pripade zien a ich zaujmu o muzov je to ta ista otazka iba v opacnom poradi).

Pokial budes spokojny, ok. Ale ja vidim vo ztahoch to, co nechcem a to je to, ze straca clovek urcitym sposobom slobodu.

No a v podstate s tym oblecenim je to o tom dobrom pocite. Ale zas ja hovorim, ze snazis sa byt pred ostatnymi v tom dobrom svetle, aby si ta vsimli, ze nieco znamenas. Robi to teda vela ludi.
O tomto sa mi tazko pise. Ale myslim si, ze clovek nemusi nejak vyzerat, aby niekym bol.

Vela chlapov sa nahana za zenami a potom ked ich maju doma, tak na nich nadavaju a zacinaju im liezt na nervy. Akoze kto co chce, to aj ma.

A nie velmi suhlasim s tym,ze byt sam sebou je deviza len alfasamcov.
Kazdy z nas ma sance byt sam sebou. Je to asi odvazne tvrdenie, ale pomaly k tomu spejem.

Treba si vyjasnit, ako fungujem vo vztahoch s druhymi ludmi a preco tak fungujem. Kde to ma korene. A hladat a hladat...

Pisal si, ze to svoje podvedomie nezmenis. V podstate nezmenis to, co si uz zazil. Ale co mozes zmenit je postoj/pocity, ktore si vtedy zazil, ale potlacil. Negativne veci z minulosti, ktore ta trapili volakedy, ked si ich potlacil, ta trapia mozno aj teraz. A vnimas ich v PRITOMNOM CASE. Preto ani nemozes byt poriadne v pritomnom okamihu-lebo sa znova vynaraju v situaciach v sucasnosti, ked ich mas nespracovane. To co je potrebne, je spravit si hlbkovu analyzu - nie je to ale moc jednoduche - a tieto situacie a nase nazory na tieto veci prijat. Takymto sposobom sa moze clovek odputat od svojich modelov spravania a BYT POSTUPNE CIM DALEJ TYM VIAC SEBOU SAMYM.
Naucit sa zit v pritomnosti (E.Tolle) a uzivat si ten zivot tak, ako je.

Niektore z nasich planov vyplyvaju z toho, ze chceme pred svetom ukazat, ze nieco znamename. Pretoze verime tomu, ze za nic nestojime. A niektori tvrdime ze sa neda byt sam sebou.
Neverim moc tomu, ze sme sa narodili preto, aby sme kopirovali druhych ludi a na zaklade toho iba prezivali svoj zivot namiesto toho, aby sme ho zili (podla seba).

Ahoj, ja som už vyskúšala psychológov aj psychiatra (ten štandardne predpisuje lieky), no mne najviac pomohla Reštart therapy - je to nekonvenčná metóda, žiadne šarlatánstvo, profesionáli, super diskrétni, a dajú ti taký trochu iný pohľad na veci :-)
www.facebook.com

Ešte k tomu poslednému odstavcu. Áno plne s ním súhlasím. To že si neveríme je výsledok výchovy, situáciami s ktorými sme sa stretli atď.
Lenže toto je zakorenené hlboko v mozgu a nedá sa to zmeniť, to mi povedal aj psychológ. Preto to zbytočne rozoberáš a riešiš, nič s tým nespravíš.
Môžeš sa naučiť iba vzorce správania a to tým že budeš napríklad tu konverzáciu so ženami trénovať a trénovať až to bude lepšie.
Plus môžeš si pomôcť tým kopírovaním ľudí - u mňa funguje keď mám drahé a pekné oblečenie tak hneď mám omnoho vyššie sebavedomie. A to je presne to kopírovanie úspešných ľudí lebo ja sám od seba by som nemal potrebu míňať také peniaze za oblečenie.

Almarinos to sú ťažké filozofické otázky "čo znamená byť sám sebou" "kto som vlastne ja"
Z tvojho príspevku vidím že strašne to komplikuješ a rozoberáš do hĺbky. Áno robil som to aj ja.
Ale zistil som že najšťastnejšie sa majú ľudia čo žijú zo dňa na deň a absolútne nič neriešia. Život gombička, nezaujíma ich čo bude zajtra.
Ide - osloví ženu, pošle ho do p.. a skúša na ďalšiu.
Ja keď skopirujem tie vzorce správania a dostanú ma tam kde chcem byť tak si nebudem klásť otázku že či som to ja a aký mám byť, lebo ako sa hovorí účel svätí prostriedky.
Ja mám svoj cieľ a na ňom pracujem rôznymi cestami
Doslova som si spravil zoznam veci ktoré som odpozoroval od ľudí ktorým to funguje.
Tieto veci čo ty píšeš, áno to sú tie veci čo učí psychológ, akceptovať sám seba a cítiť sa dobre sám so sebou atď.
Ale vidíš aj na sebe že to nefunguje. Môže to fungovať na nejakom alfa extrovertovi samcovi, áno ten sa určite cíti dobre.

Byť sám sebou chce veľkú odvahu, pretože väčšinou sa stále len pretvarujeme a vidíme druhých skreslene, keď si myslíme, že oni sa nepretvarujú. Psychológ je vo vnútri taký istý skľúčenec ako ty, takže ti prd pomôže. Z mojej skúsenosti je jedinou cestou osvietenie. Žiaden osvietený nebude psychológom ani po tom nebude túžiť. Vtedy budeš kľudný, spokojný a vyrovnaný, nebudeš sa báť byť sám sebou, ani nebudeš urazený ak sa ti niekto posmieva, bude ti to jedno. Každý má však svoju cestu k osvieteniu a je ťažko ba priam nemožné dať nejaký konkrétny návod. V minulosti a aj teraz bolo zopár ľudí osvietených a snažili sa podeliť so svojou skúsenosťou, pretože vtedy je prirodzené, že vnímaš druhých ľudí ako sám seba a chceš aby aj oni sa cítili dobre. Dnes je to napr. Mooji, Eckhart Tolle. Píšu aj knihy či prednášajú. Veľa šťastia všetkým!

Dobra otazka je ale- Co znamena byt sam sebou? Alebo: "Kto som vlastne ja??"

Ides na to podobne ako som na to isiel ja- kopirovat ostatnych ludi. A to robis prave kvoli tomu, ze ten sposob ktory si ty pouzival na komunikaciu bol neuspesny a bolo vidiet na tebe, ze si neveris.

Inak zistil som, ze je to cele o mne /tebe.  Ako sa vidime, ze aki sme. Je to o tom, ze sa dost porovnavame s druhymi, kto je z nas lepsi, kto ma viac navrch a tych ludi, ked vidime, tak si povieme, ze chcem byt ako on, lebo je lepsi nez ja. A tak to robime. Dobre uznavam, ze robil som to dost hlavne v minulosti aj ja.
Lenze ten dovod bol ten, ze sme neboli sami sebou a ten sposob sme nemohli najst.
Ale aj ked skopirujes tieto vzorce, tak stale mozes citit, ze to nie si uplne ty a davas si otazku: "Aky mam byt?" Asi presne to iste co aj ja.

Ja mam tiez socialnu fobiu, aj tazkosti s nadvazovanim kontaktov so zenami.
....Keď máš malé sebavedomie tak ti ho psychológ nezdvihne. - presne tak to som zistil aj ja. Su to take obkecavacky.

Za poslednu dobu sa zaoberam tymto a zistil som, ZE NEPOCUVAM SVOJE EMOCIE... ...a.zarazilo ma, ze ani toto so mnou moc nerozoberal psycholog, ak.vobec.

To, ze sa necitim dobre znamena, ze urcitym sposobom ignorujem svoje emocie-a teda seba. Je to dost nadlho. To ze si neverime je dane tym, co sme v minulosti zazili a comu sme vtedy uverili. A urcitym sposobom sme "odmietli" samych seba, alebo sme boli odmietnuti niekym. A tak sme si povedali postupne, ze za nic nestojime->a budu nas odmietat vsetci.
Klucom bude dostat sa k tomu, co to vyvolalo, prijat tu situaciu/situacie/,ktora to sposobila.
Lebo v podstate ked si to vezmes a vystupujes medzi ludmi, tak mozno mas pocit, ze uz si tym clovekom, s ktorym prave komunikujes (alebo sa este len chystas kominikovat) odmietnuty. A takto potom vyzera cela tvoja komunikacia a tak sa aj CITIS=CIZE EMOCIE.
A dolezite  je to, ako sa citime sami so sebou. Nie to, co si o nas druhi myslia. A k tomuto sa treba dostat.
Aby sme my rozhodovali o sebe a nie ostatni a ich nazory na nas.

Mozes odpisat svoj nazor a este k tomuby ma zaujimalo, ako by si odpovedal ty na toto- je to v anglictine, ale snad pochopis, o co tam ide:
www.brightside.me

Almarinos síce neviem aký máš problém ale skúsim všeobecne.
Ja mám skúsenosť že treba jednoducho kopírovať vzorce správania od ľudí ktorí majú to čo ty chceš.
Určite sa to nedá vždy všetko a na 100% ale treba čo najviac je v tvojich silách.
Keď niečo funguje u niekoho na 100% tak ty keď to budeš kopírovať aj len na 50% tak to je stále lepšie ako 0.
Najväčší nezmysel je veta "buď sám sebou". Túto najväčšiu múdrosť sveta mi povedal aj psychológ.
Potom som mu povedal že ale ja som tu preto lebo mne nevyhovuje to aký mám život keď som sám sebou.
To mu vyrazilo poistky a ostal ticho. Už vtedy som vedel že tie sedenia nikam nepovedú.