prva skusenost so psychiatrom/psychologom

Ahoj Almarinos, co aktualne riesis? Ja cudnych, jesitnych tvrdohlavych ludi, s ktorymi nie je spolocna,rec. Ale to nema riesenie. A ty?

ja tiez suhlasim aj s llnzzda aj s tvojimi uvahami
este si tam mal 3. otazku, to je jasne, ze deti odpozoruju vzorce a spravaju sa podla rodicov. moja mama sa nikdy nezvykla stazovat. ale ona by mi mohla byt vzorom aj v inom, no ja to mam inak. ona je iny typ cloveka, velmi prakticky.

ovomaltine ok
llnzzda - tak sa to da povedat tiez

napadlo ma, ze ked ma niekto vecne zlu naladu a na vsetko frfle, tak to mi vadi.

vies co, mam to podobne. ale je rozdiel, ked sa mi stazuje niekto, kto ma ku mne doveru, moze to byt aj cudzi clovek, ako ked nejaka nána len tak spusti a nadava. inak, obvykle mi to nevadi, snazim sa aj poradit, ale niekedy je to ako hovoris. mam rada, ked su ludia otvoreni a hovoria aj co ich trapi, na co su nastvani a pod.
inak casto sa stretam s tym, ze druhy nepocuva, co mu radis, je uplne hluchy a mele si len to svoje. niektori pocuvaju, ze tak spolu analyzujeme, vtedy je to fajn. rozmyslam, ze s roznymi ludmi to je rozne, ze niekedy sa aj ja chcem len postazovat, nechcem, aby ten druhy analyzoval, prekrucal, pridaval vlastne zazitky, skusenosti, prerusoval ma, odsudzoval ma, hodnotil. niektori ludia miesto toho, aby mi pomohli ma este odsudzuju a davaju za pravdu tej druhej strane, ale VZDY, akoby mali potrebu mi vecne oponovat. to je tak vycerpavajuce.
ked mam odpovedat zjednodusene
1 - zvyknem
2 - nevadi mi to
Mala by som sa aj ja menej stazovat a popracovat na tom, dakujem za pripomenutie. :)))

zväčša to tak býva, že človek, ktorý je proste sám so seba nešťastný sa večne len sťažuje alebo hľadá chyby aj v druhých, aby nemal pocit, že ten najhorší je len on

ovomaltine:
Ešte sa ťa chcem opýtať (keď ti to nevadí, že sa pýtam. Lebo jedine ty sa zatiaľ zapájaš do diskusie so mnou. :-). Keď ťa to nebude zaujímať tak napíš. ) ,
1. či sa zvykneš druhým ľuďom dosť sťažovať, že čo ti vadí- napr. že nie si s niečím spokojná.
A 2. otázka je, že keď ty vidíš, že sa niekto sťažuje niekomu - napr. tebe, že či sa ti to nepáči.

Prípadne čo si o tom ty myslíš? Ja píšem len svoj pohľad:

Robil som si analýzu ohľadom sťažovania sa druhým ľuďom so svojimi problémami a zistil som, že to ja robím preto, lebo nad niečím nemám kontrolu. Analogicky som z toho vyvodil: "Keď sa druhí ľudia niekomu sťažujú, znamená to, že oni sami nad niečím nemajú kontrolu".
A to je tá BEZMOCNOSŤ. Sú bezmocní voči niečomu, čo sa v ich živote deje alebo udialo, a očakávajú, že ten, komu sa sťažujú to za nich vyrieši, prípadne si myslia, že im to pomôže, keď sa niekomu posťažujú.
  Čiže nie sú schopní v tom prípade-na ktorý sa u seba sťažujú- postarať
sa o seba.
Keďže ja využívam vo svojom sebapoznaní zrkadlenie, bolo zaujímavé, že som stretol po dlhom čase 1 kamošku, ktorá hneď ako sme sa videli, spustila spŕšku sťažností na rôznych ľudí a svoj život atď., dosť bola nahnevaná. (Zaujímavé je, že niekt. ľudia takto denno-denne fungujú). A to ma vtedy dosť zarazilo. Cítil som sa dosť nepríjemne pri nej, VADILO MI TO -až ma z nej pomaly začala bolieť hlava- a chcel som jej tak povedať: "Ale ty sa stále iba sťažuješ! Nič iné nerobíš." No a ako aj tu na fóre mi 1 diskutér napísal, že "nevidím brvno vo svojom oku a pred tým, než budem iných poučovať, mal by som sa pozrieť na seba", tak aj pri počúvaní toho prúdu slov tej kamarátky na mňa, že čo všetko ju trápi - som sa zastavil a povedal som si, že jej to nebudem vyčítať, že sa sťažuje....LEBO:
..Jednak zo slušnosti, aby sa jej to nedotklo a jednak preto, že aj ja sám sa zvyknem sťažovať na všeličo možné, ale nepozriem sa poriadne na seba. Lenže už si to viacej všímam, čo a prečo to robím.

No a moje odpovede na otázky sú:
1.) zvykol som to robiť aj ja. Do urč. miery som to ešte robil. Lenže to chcem zmeniť. Môže to byť napojené dosť na pocit viny a na poukazovanie na ľudí na vonok, že oni za to môžu, ako sa ja mám a vypovedá to o neschopnosti mať plne kontrolu nad nad svojím životom (to dobre opísal v tom videu o pocite viny Kalina).
Keď sa nad tým tak zamyslím, tak aj niekt. zdravot. problémy, ktoré mám, mám tendenciu zvaliť na okolnosti, alebo na druhých ľudí.
Všimol som si, že sebavedomí ľudia-tých čo poznám - sa skoro vôbec nesťažujú.
2.) Keď vidím, že sa mi niekto sťažuje, tak sa mi to obvykle nepáči a je to nepríjemné.

Ešte dodám, keďže máme tému psychológ/psychiater, tak vlastne ten človek, ktorý príde do ambulancie tam príde väčšinou preto, že sa sťažuje, že sa mu niečo v živote deje a nemá tým pádom kontrolu nad svojím životom=je bezmocný. A očakáva, že jeho problémy za neho vyrieši ten odborník, či už psychoterapeuticky, alebo pomocou liekov.
Preto si myslím, že ten psychológ aj povie, že nie on za neho vyrieši jeho problémy, ale ten pacient si ich bude riešiť sám s jeho pomocou.

Ešte 1 vec- všimol som si, že to, že sa sťažujem na okolnosti, som prebral od svojej matky. Tá sa až nadmerne sťažuje.- Tu ide aj o to, že dieťa sa učí od rodičov aj takéto správanie-pozoruje. Neviem, ako odpovieš, ale máš to podobne?  (3.otázka) Môže to však byť aj nejaká teta, ktorá ťa vychovávala (ak sa zvykneš sťažovať).

Tiež si myslím, že keď sa niekto niekomu posťažuje, tak na chvíľu sa mu uľaví, ale on neporieši ten jeho problém. A tiež som si všimol, že aj sem na fórum chodí hodne ľudí sa iba posťažovať - napíše svoj problém, iní na neho zareagujú, že mu chcú nejako pomôcť a viac sem ten človek nepríde. Klasika. Alebo rovno napíše - "prišla som sa sem len vypísať". K čomu to je?

So sťažovaním súvisí aj hnev a to je strata kontroly nad sebou, čiže znova bezmocnosť (veci sa nedejú tak, ako by som chcel).

ovomaltine:
Ešte sa ťa chcem opýtať (keď ti to nevadí, že sa pýtam. Lebo jedine ty sa zatiaľ zapájaš do diskusie so mnou. :-). Keď ťa to nebude zaujímať tak napíš. ) ,
1. či sa zvykneš druhým ľuďom dosť sťažovať, že čo ti vadí- napr. že nie si s niečím spokojná.
A 2. otázka je, že keď ty vidíš, že sa niekto sťažuje niekomu - napr. tebe, že či sa ti to nepáči.

Prípadne čo si o tom ty myslíš? Ja píšem len svoj pohľad:

Robil som si analýzu ohľadom sťažovania sa druhým ľuďom so svojimi problémami a zistil som, že to ja robím preto, lebo nad niečím nemám kontrolu. Analogicky som z toho vyvodil: "Keď sa druhí ľudia niekomu sťažujú, znamená to, že oni sami nad niečím nemajú kontrolu".
A to je tá BEZMOCNOSŤ. Sú bezmocní voči niečomu, čo sa v ich živote deje alebo udialo, a očakávajú, že ten, komu sa sťažujú to za nich vyrieši, prípadne si myslia, že im to pomôže, keď sa niekomu posťažujú.
  Čiže nie sú schopní v tom prípade-na ktorý sa u seba sťažujú- postarať
sa o seba.
Keďže ja využívam vo svojom sebapoznaní zrkadlenie, bolo zaujímavé, že som stretol po dlhom čase 1 kamošku, ktorá hneď ako sme sa videli, spustila spŕšku sťažností na rôznych ľudí a svoj život atď., dosť bola nahnevaná. (Zaujímavé je, že niekt. ľudia takto denno-denne fungujú). A to ma vtedy dosť zarazilo. Cítil som sa dosť nepríjemne pri nej, VADILO MI TO -až ma z nej pomaly začala bolieť hlava- a chcel som jej tak povedať: "Ale ty sa stále iba sťažuješ! Nič iné nerobíš." No a ako aj tu na fóre mi 1 diskutér napísal, že "nevidím brvno vo svojom oku a pred tým, než budem iných poučovať, mal by som sa pozrieť na seba", tak aj pri počúvaní toho prúdu slov tej kamarátky na mňa, že čo všetko ju trápi - som sa zastavil a povedal som si, že jej to nebudem vyčítať, že sa sťažuje....LEBO:
..Jednak zo slušnosti, aby sa jej to nedotklo a jednak preto, že aj ja sám sa zvyknem sťažovať na všeličo možné, ale nepozriem sa poriadne na seba. Lenže už si to viacej všímam, čo a prečo to robím.

No a moje odpovede na otázky sú:
1.) zvykol som to robiť aj ja. Do urč. miery som to ešte robil. Lenže to chcem zmeniť. Môže to byť napojené dosť na pocit viny a na poukazovanie na ľudí na vonok, že oni za to môžu, ako sa ja mám a vypovedá to o neschopnosti mať plne kontrolu nad nad svojím životom (to dobre opísal v tom videu o pocite viny Kalina).
Keď sa nad tým tak zamyslím, tak aj niekt. zdravot. problémy, ktoré mám, mám tendenciu zvaliť na okolnosti, alebo na druhých ľudí.
Všimol som si, že sebavedomí ľudia-tých čo poznám - sa skoro vôbec nesťažujú.
2.) Keď vidím, že sa mi niekto sťažuje, tak sa mi to obvykle nepáči a je to nepríjemné.

Ešte dodám, keďže máme tému psychológ/psychiater, tak vlastne ten človek, ktorý príde do ambulancie tam príde väčšinou preto, že sa sťažuje, že sa mu niečo v živote deje a nemá tým pádom kontrolu nad svojím životom=je bezmocný. A očakáva, že jeho problémy za neho vyrieši ten odborník, či už psychoterapeuticky, alebo pomocou liekov.
Preto si myslím, že ten psychológ aj povie, že nie on za neho vyrieši jeho problémy, ale ten pacient si ich bude riešiť sám s jeho pomocou.

Ešte 1 vec- všimol som si, že to, že sa sťažujem na okolnosti, som prebral od svojej matky. Tá sa až nadmerne sťažuje.- Tu ide aj o to, že dieťa sa učí od rodičov aj takéto správanie-pozoruje. Neviem, ako odpovieš, ale máš to podobne?  (3.otázka) Môže to však byť aj nejaká teta, ktorá ťa vychovávala (ak sa zvykneš sťažovať).

Tiež si myslím, že keď sa niekto niekomu posťažuje, tak na chvíľu sa mu uľaví, ale on neporieši ten jeho problém. A tiež som si všimol, že aj sem na fórum chodí hodne ľudí sa iba posťažovať - napíše svoj problém, iní na neho zareagujú, že mu chcú nejako pomôcť a viac sem ten človek nepríde. Klasika. Alebo rovno napíše - "prišla som sa sem len vypísať". K čomu to je?

So sťažovaním súvisí aj hnev a to je strata kontroly nad sebou, čiže znova bezmocnosť (veci sa nedejú tak, ako by som chcel).

to sedi, aspon na mna. ja seba vobec neriesim.

no mohla by z toho vyplyvat vacsia orientacia na druhych ludi namiesto na seba. A to podla mna by mohlo mat vplyv na sebauvedomenie.