ovomaltine:
Ešte sa ťa chcem opýtať (keď ti to nevadí, že sa pýtam. Lebo jedine ty sa zatiaľ zapájaš do diskusie so mnou. :-). Keď ťa to nebude zaujímať tak napíš. ) ,
1. či sa zvykneš druhým ľuďom dosť sťažovať, že čo ti vadí- napr. že nie si s niečím spokojná.
A 2. otázka je, že keď ty vidíš, že sa niekto sťažuje niekomu - napr. tebe, že či sa ti to nepáči.
Prípadne čo si o tom ty myslíš? Ja píšem len svoj pohľad:
Robil som si analýzu ohľadom sťažovania sa druhým ľuďom so svojimi problémami a zistil som, že to ja robím preto, lebo nad niečím nemám kontrolu. Analogicky som z toho vyvodil: "Keď sa druhí ľudia niekomu sťažujú, znamená to, že oni sami nad niečím nemajú kontrolu".
A to je tá BEZMOCNOSŤ. Sú bezmocní voči niečomu, čo sa v ich živote deje alebo udialo, a očakávajú, že ten, komu sa sťažujú to za nich vyrieši, prípadne si myslia, že im to pomôže, keď sa niekomu posťažujú.
Čiže nie sú schopní v tom prípade-na ktorý sa u seba sťažujú- postarať
sa o seba.
Keďže ja využívam vo svojom sebapoznaní zrkadlenie, bolo zaujímavé, že som stretol po dlhom čase 1 kamošku, ktorá hneď ako sme sa videli, spustila spŕšku sťažností na rôznych ľudí a svoj život atď., dosť bola nahnevaná. (Zaujímavé je, že niekt. ľudia takto denno-denne fungujú). A to ma vtedy dosť zarazilo. Cítil som sa dosť nepríjemne pri nej, VADILO MI TO -až ma z nej pomaly začala bolieť hlava- a chcel som jej tak povedať: "Ale ty sa stále iba sťažuješ! Nič iné nerobíš." No a ako aj tu na fóre mi 1 diskutér napísal, že "nevidím brvno vo svojom oku a pred tým, než budem iných poučovať, mal by som sa pozrieť na seba", tak aj pri počúvaní toho prúdu slov tej kamarátky na mňa, že čo všetko ju trápi - som sa zastavil a povedal som si, že jej to nebudem vyčítať, že sa sťažuje....LEBO:
..Jednak zo slušnosti, aby sa jej to nedotklo a jednak preto, že aj ja sám sa zvyknem sťažovať na všeličo možné, ale nepozriem sa poriadne na seba. Lenže už si to viacej všímam, čo a prečo to robím.
No a moje odpovede na otázky sú:
1.) zvykol som to robiť aj ja. Do urč. miery som to ešte robil. Lenže to chcem zmeniť. Môže to byť napojené dosť na pocit viny a na poukazovanie na ľudí na vonok, že oni za to môžu, ako sa ja mám a vypovedá to o neschopnosti mať plne kontrolu nad nad svojím životom (to dobre opísal v tom videu o pocite viny Kalina).
Keď sa nad tým tak zamyslím, tak aj niekt. zdravot. problémy, ktoré mám, mám tendenciu zvaliť na okolnosti, alebo na druhých ľudí.
Všimol som si, že sebavedomí ľudia-tých čo poznám - sa skoro vôbec nesťažujú.
2.) Keď vidím, že sa mi niekto sťažuje, tak sa mi to obvykle nepáči a je to nepríjemné.
Ešte dodám, keďže máme tému psychológ/psychiater, tak vlastne ten človek, ktorý príde do ambulancie tam príde väčšinou preto, že sa sťažuje, že sa mu niečo v živote deje a nemá tým pádom kontrolu nad svojím životom=je bezmocný. A očakáva, že jeho problémy za neho vyrieši ten odborník, či už psychoterapeuticky, alebo pomocou liekov.
Preto si myslím, že ten psychológ aj povie, že nie on za neho vyrieši jeho problémy, ale ten pacient si ich bude riešiť sám s jeho pomocou.
Ešte 1 vec- všimol som si, že to, že sa sťažujem na okolnosti, som prebral od svojej matky. Tá sa až nadmerne sťažuje.- Tu ide aj o to, že dieťa sa učí od rodičov aj takéto správanie-pozoruje. Neviem, ako odpovieš, ale máš to podobne? (3.otázka) Môže to však byť aj nejaká teta, ktorá ťa vychovávala (ak sa zvykneš sťažovať).
Tiež si myslím, že keď sa niekto niekomu posťažuje, tak na chvíľu sa mu uľaví, ale on neporieši ten jeho problém. A tiež som si všimol, že aj sem na fórum chodí hodne ľudí sa iba posťažovať - napíše svoj problém, iní na neho zareagujú, že mu chcú nejako pomôcť a viac sem ten človek nepríde. Klasika. Alebo rovno napíše - "prišla som sa sem len vypísať". K čomu to je?
So sťažovaním súvisí aj hnev a to je strata kontroly nad sebou, čiže znova bezmocnosť (veci sa nedejú tak, ako by som chcel).
