Tomas,
"Ak RKC učí niečo na základe svojej tradície, čo ale nevyplýva z Písma, je isté že to nie je dielo Boha. Všetko čo je pre našu spásu podstatné je zapísané v Písme. V Písme platí pravidlo, že čím je niečo dôležitejšie, tým viac je to spomenuté v Písme. Preto veci ktoré v Písme spomenuté nie sú, bud neexistuju alebo nie sú pre nás dôležité."
To je základný omyl protestantov: sola scriptura, čiže, ak niečo nie je napísané vo Sv. písme, tak to nie je od Boha. Spomeň si na Jn 21, 25: "Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, na na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať." Z týchto slov vyplýva, že by sa dalo o tom, čo Ježiš urobil a hovoril napísať množstvo kníh. Tu je práve priestor na tradíciu. My nevieme, čo všetko Ján mohol a nenapísal do svojho evanjelia, čo Ježiš povedal a urobil, ale Ježišovi súčasníci, učeníci, očití svedkovia to vedeli, rozprávali o tom a podávali to ďalším generáciám. Možno si už počul o spisoch prvých kresťanov, ktoré sa nazývajú Didaché - ide o zozbierané učenie 12 apoštolov.
"(Jn 16, 12-14) - Tento výrok povedal Ježiš ešte pred svojim ukrižovaním. Pôsobenie Ducha Svätého sa týka po Ježišovom ukrižovaní v skutkoch apoštoloch."
Áno, výrok o tom, že by Ježiš mohol ešte veľa povedať svojim učeníkom, ale teraz by to nezniesli a preto im to povie Sv. Duch, ktorého im zošle, Ježiš povedal pri poslednej večeri (neviem prečo som napísala, že po zmŕtvychvstaní). Duch Sv. sa však neobmedzil len na krátke pôsobenie počas života apoštolov, On pôsobí vo svojej cirkvi stále. Ježiš povedal: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. A zároveň povedal Petrovi: ty si Peter, skala, a na tejto skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Ježiš teda hovorí, že zostáva sám - On i Jeho Sv. Duch vo svojej cirkvi až do skončenia sveta. A tomuto sľubu ostal verný a jeho Duch neprestáva pôsobiť v katolíckej cirkvi až do dnešných dní - aj napriek problémom i pohoršeniam ľudí i kňazov z radov cirkvi.
"Preto že v Písme sa tvrdí že pokrstiť sa má ten kto vedome uverí a teda nemôže ísť o dieťa. O tom že by sa mali krstiť deti to nijako z Písma nevyplýva.Lenže treba si uvedomiť jednu dôležitú vec, a tou je to že v Starom zákone Boh jasne povedal izraelitom aby obrezovali na 8 den po narodení chlapca. V Novom zákone ale Boh nepovedal aby sme krstili deti. Ak by Boh chcel aby sa krstili i deti, povedal by to jasne tak ako v Starom zákone u detskej obriezky. A nejde len o krstenie malých detí, ale RKC hovorí že pokrstený môže byť človek len svätenou vodou, čo je ale v rozpore s Písmom, kde ludia boli krstení obyčajnou vodou."
To, že to nie je priamo vo Sv. písme napísané neznamená, že Boh s tým nesúhlasí. Treba si uvedomiť, čo krst znamená - znamená to prijatie za božie dieťa a odstránenie dedičného hriechu. Nie je dôvod odkladať toto na neskôr, ak sú rodičia dieťaťa veriaci. Pri krste vieru vyznávajú za dieťa jeho rodičia. Rodičia, ktorí nepokrstia svoje dieťa vystavujú jeho dušu nebezpečenstvu. Jednak také dieťa žije s dedičným hriechom na duši a jednak nepokrstené dieťa odoláva pokušeniam a zvodom Zlého ťažšie a nakoniec sa pod vplyvom Zlého môže odvrátiť úplne od Boha. Z krstu plynú do duše dieťaťa mnohé milosti. Krstiť v prípade núdze môže každý veriaci (ak je dieťa v ohrození života a nie je nablízku kňaz) a to aj obyčajnou - nie svätenou vodou.
"Nevidím problém v nekvasenom chlebe, problém vidím v tom že sa neje nekvasený chlieb ale je sa len nejaká kruhová pár centimetrová oblátka. To je ako keby niekomu nakážem nech pije mlieko, a on by namiesto toho jedol mliečne cukríky. Další problém je v tom, že klasický štvorcový chlieb sa jedával až do 9 storočia. Od 9 storočia bol ale tento chleba nahradaný "hostiou". RKC teda nemá pevné nemenné pravidla ale mení svoje učenie vplyvom storočí. Talkýchto príkladov by som ti mohol nájsť mnoho, ale asi ten najhorší je v evolúcii, ktorú v súčasnosti RKC prpúšťa pričom ešte pre zopár storočiami ju vehementne odmietala."
Tomáš, dôležité je, či v tom vidí problém Boh. Chlieb je vyrobený z múky a vody. Čiže aj hostia je chlieb. Jeho rozmery, tvar, štruktúra nie je podstatná. Podstatné je to, že po slovách vysväteného kňaza, ktorými vysloví slová premenenia, do tohto chleba vstupuje sám Ježiš Kristus. Počul si už o eucharistických zázrakoch? Prosím, vyhľadaj si o tom informácie na internete (z premenenej hostie tiekla krv, časť hostie sa premenila na mäso). Vedci skúmali tieto prípady a po odobratí vzoriek a ich analýze dospeli k záveru, že sa jedná o ľudské mäso zo srdcového svalu. Išlo o Ježišove srdce. A vo všetkých prípadoch eucharistických zázrakov išlo o ľudskú krv rovnakej krvnej skupiny. Ježišovi teda nevadí hostia a vchádza do nej na slová kňaza pri sv. omši. Fyzicky vchádza, nie symbolicky.
"A kde sa píše že eucharistiu musí podávať len knaz ?"
Eucharistia je živý Ježiš a On vchádza do hostie/chleba na slová kňaza počas obety sv. omše. Sám Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva pri poslednej večeri a dal prvým kňazom - apoštolom moc, aby po vyslovení tých slov premieňali chlieb a víno na jeho telo a krv. Kňaz je aj v starozákonnom ponímaní ten, kto zastupuje ľud pred Bohom a prináša za hriechy ľudu i svoje Bohu obetu. Protestanti nemajú obetu, nemajú kňazov. Majú len kazateľov či pastorov. Keďže nie sú kňazmi, nemôžu predložiť Bohu tú najkrajšiu a najčistejšiu obetu, ako si Boh sám želá - obetu Jeho Syna v Eucharistii. Aj keby vyslovili slová premenenia podľa Sv. Písma, keďže nie sú vysvätenými kňazmi, Ježiš do chleba nevstúpi. Preto protestanti nemajú Eucharistiu - živého Ježiša v chlebe.
„Amen, amen vám hovorím, že ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho krvi, nemáte v sebe života.”"Čo to ale v skutočnosti znamená? Ježiš ďalej pokračuje a hovorí, že „Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život” (Ján 6:63-64). Takže, ak „telo nič neosoží”, prečo by sme mali jesť telo Ježiša na to, aby sme mali večný život? ....
Tomáš, cirkevní otcovia študujú Sv. písmo 2000 rokov. Nie je možné vziať si do rúk Sv. písmo, prečítať si ho a vykladať si ho po svojom. Navyše, už prví kresťania, prvé kresťanské spoločenstvo verilo v živú prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii. To je to zúčastňovanie sa na lámaní chleba, ktoré sa spomína v Skutkoch apoštolov. Pre prvých kresťanov to nebol len nejaký symbol. Spomínaný dokument Didaché, ktorý vznikol počas rokov 50 - 110 po Kristovi 4x používa na opísanie Eucharistie pojem "obeta" a hovorí, že toto je obeta, ktorú ustanovil Pán. Hovorí sa tam: "Keď sa teda zhromaždíte v deň Pána, lámte chlieb a vzdávajte vďaky. Ale najprv sa vyznajte zo svojich hriechov, aby bola vaša obeta čistá". Toto robíme v cirkvi do dnes. K Eucharistii nemôže pristúpiť nik, kto má na duši ťažký hriech, ale najprv musí vyznať tento hriech vo sv. spovedi. Až potom, s očistený srdcom môže prijať Eucharistiu.
Ježišovo telo osoží veľa, lebo vďaka jeho telu a krvi obetovanému Bohu sme boli vykúpení. Analógia zo Starým zákonom: Boh povedal Mojžišovi, aby pri slávení Veľkej Noci obetovali Bohu baránka, ktorého nakoniec majú zjesť, pričom si však musia dávať pozor, aby mu nepolámali kosti. Bol to predobraz Ježišovej smrti a Ním ustanovenej novej obeti. Ježiš bol obetným baránkom, ktorému na kríži nepolámali nohy a Ježiš sám povedal, že máme jesť jeho telo ako znak zmluvy podobne ako starozákonní Židia jedli mäso baránka obetovaného na Veľkú Noc. Ježiš sa doslovne chcel stať naším chlebom, nielen duchovným, ale aj fyzickým. Argumenty, ktoré si tu dal, sú vysvetlenia protestantov a sú prispôsobené ich liturgii, ktorá ako som už povedala, odstránila všetko, čo súvisí s obetou.
Netreba vytrhávať citácie so Sv. písma z kontextu. Vysvetlenia protestantov sú v rozpore so slovami samotného Ježiša, ktorý hovorí o pravom pokrme a nápoji a nie o symbole (Jn 6, 30-58), či sv. Pavla o tom, že máme rozlišovať telo a krv, keď prijímame Eucharistiu. („Nech teda človek skúma sám seba , a tak nech je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“ (1Kor 11,28)). Ak je ten chlieb a víno len symbolom, prečo by malo byť odsúdením jeho nehodné prijatie? Odsúdenie je však logické, keď ide o Ježišovo telo a krv a človek ho prijme nehodne, do nečistého srdca. Zároveň slovo "rozoznávať" znamená, že prijímajúci má veriť, že prijíma samotného Krista.
"A skús vysvetliť ako to že Ježiš sa obetuje ustavične v nekrvavej obete eucharistie, ked v liste Hebrejom sa píše že Ježiš bol obetovaný raz a navždy, z čoho následne vyplýva že už nebudú dalšie jeho obety, žiadne."Potvrdzuje to i 1 Petrova 3:18, „Lebo aj Kristus RAZ trpel a zomrel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby nás priviedol k Bohu ..."
"Z čoho následne vyplýva, že už nebudú ďalšie jeho obety" - Ježišova obeta je stále jedna a tá istá, ale sa sprítomňuje ustavične vo sv. omši. Sv. Pavol tým v liste Hebrejom chcel povedať, že už nie sú potrebné neustále starozákonné obety zvierat, tie nahradila jediná obeta Ježiša Krista. Kedykoľvek sa veriaci zúčastňuje na sv. omši, je účastný najväčšieho zázraku. Boh vo chvíli premenenia prenáša celé cirkevné zhromaždenie na Kalváriu, pod Ježišov kríž a z tohto kríža na všetkých padá krv a voda z Ježišovho prebodnutého boku a očisťuje ich. Vďaka cirkvi a sviatostiam, ktoré Ježiš ustanovil a vďaka sv. omši sme v tej chvíli, keď Ježiša ukrižovávajú, všetci prítomní na Golgote. Boh nie je obmedzený časom ani priestorom. Preto nevadí, že sme nemali možnosť žiť v Ježišovej dobe a poznať ho, dotýkať sa ho, na vlastné uši počúvať jeho slová a na vlastné oči vidieť jeho skutky a zázraky. On s každým z nás chce stolovať, s každým z nás uzavrel zmluvu a zakaždým, keď sa zúčastníme sv. omše a prijmeme jeho telo, OBNOVUJE svoju zmluvu s nami. Rovnako, ako Židia jedením veľkonočného baránka obnovovali svoju zmluvu s Bohom. Každodennou obetou sv. omše nám Ježiš hovorí: stále platí, že som za Teba zomrel a vykúpil ťa. Neberiem to späť. A keby bolo potrebné zomrieť za teba znovu, urobil by som to.
A tak my veriaci sv. omšou i modlitbami neustále predkladáme Otcovi tú najkrajšiu obetu - jeho Syna a pre jeho umučené telo prosíme za seba i za tých, ktorí potrebujú pomoc. A takéto obety - obety sv. omše, modlitieb ale aj vlastného utrpenia spojené s obetou jeho milovaného Syna, sa Otcovi najviac páčia. Ako vysvetlíš slová sv. Pavla: "Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a NA VLASTNOM TELE DOPĹŇAM TO, ČO CHÝBA KRISTOVMU UTRPENIU, pre jeho telo, ktorým je Cirkev." Nehovorí tu vlastne sv. Pavol, že Ježišovej obete niečo chýba?
"A od času, čo odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnosť spustošenia, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní. Dan 12, 1"
Z tohto vyplýva len to že ustavičné obete sa po určitom čase už nebudú podávať. Nijako z tohto nevyplýva to že krvavú obetu má vystriedať nekrvavá obeta."
Tento text hovorí o konci sveta a ustavičná obeta je obeta Nového zákona - obeta sv. omše.
