Potrebujem súrne radu, rúca sa mi vzťah. S priateľkou sa poznáme rok cez spoločne záujmy. Spolu sme 2 mesiace a mesiac bývame spolu u nej. Ona je extrovert veľmi spoločenská, vie čo chce a ide si za tým, pre to ju nie každý má rád. Ja som tichý introvert mám veľa koníčkov a máme spoločné záujmy. V spoločnosti nových ľudí som pasívny. Na začiatku bola ku mne strašne dobrá, milujem ju a chcem byť už len s ňou. Ja mám 25 ona 22 a je to moja prvá láska a chcem aby bola aj posledná. Milujem ju strašne. Po mesiaci chodenia mi povedala že si veľmi praje aby sme bývali spolu. Nasťahoval som sa k nej v asi jej najťažšom období života, škola a problémy v rodine u nej vyvolávajú extrémny stres.
Na začiatku bolo všetko dobré, pomáhal som doma v čom si priala, som k nej milý, aj keď niekedy som tichší ale nikdy jej to pred tým nevadilo. Spoločné sme trávili úžasne víkendy. Poslednú dobu sa zmenila, za všetko ma kritizuje, všetko robím zle, že je ako moja mama, som neschopný, nič neviem. Je to asi 2 a pol týždňa čo sa veľmi zmenila, možno 3. Menia sa jej nálady strašne často. Stačí malý podnet z menej strany, stačí ak niečo naozaj banálne zbabrem a už mi to vyčíta a hnevá sa. Nevipnem monitor od Pc, dlhšie sa sprchujem , zabudnem na niečo. Už je zle. Ale po chvíli už sa opäť mazlime. Večer mi vyčíta že nešetrim elektrinu že zajtra sa mám vrátiť domov aj s vecami, po 20 minútach sa mazlime. Ráno niečo nemôže nájsť že je bordel. A už opäť to isté. Po polhodine všetko nájde a je opäť milá. Keď vidí že sa preto trápim aká ku mne je tak zas mám ísť domov že tam mi bude bez nej lepšie. Že sa malo rozprávam, že všetko kazim. Vždy ale po chvíli je milá a potom malý podnet a opäť. Začalo to pozvoľne sem tam bola na mňa zla. Teraz už sa to strieda extrémne často počas dňa. Veľmi ju ľúbim a nechcem ju stratiť, neviem ako by som to bez nej zvládol. Milujem ju. Čo nám robiť, ako sa k nej správať? Bojím sa že ju stratim. Keď sa na mňa hnevá a hovorí že už má doma u nej nechce, tak k ostatným ľuďom je normálna ak niekto zavolá. Neviem, nechápem čo sa to deje, som zúfalý. Ja viem nie som dokonalý, žil som len s rodičmi, toto je pre mňa nové ale snažím sa :(
Extrémne zmeny nálad u priateľky (urgentne)
Peťo , ale čo ak to že ostávam ničí vzťah, čo ak potrebuje priestor na to aby si vyriešila veci okolo seba, ona mi to aj keď je nahnevaná hovorí , že som príťaž teraz.
Ty si na nu zrejme prilis dobry a ona skor potrebuje chlapa ktory bude tvrdsi, nebude sa vo vsetkom podriadovat ale nebude mat problem zvysit hlas, buchnut do stola a tvrdo povedat ze takto to nebude. Ten typ aky si ty oceni iny typ zeny, niekto kto je tiez kludny a nema rad konflikty. Ale otazka je aj ci ma pravdu, ci fakt po sebe nechavas bordel a neminas prilis energie. Ale aj keby ano tak takto by reagovat nemala. Pripada mi taka nevyzreta, co nevie co chce. Taka doslova hysterka.
Peter_24 : Peter, ak odides teraz, ako to budes riesit v buducnosti, to budes pri kazdom jej vybuchu hnevu odchadzat? Ona sa nezmeni a ver mi, ju nejaka stresovu situacia vytoci do podobnych utokov stale , alebo si ju najde. Bud sa s tym naucis zit Ty, tak ako ja, alebo s nou budes trpiet. Na zivot s clovekom s takouto povahou musis byt tolerantny a silny povahovo a nesmies si jej urazky a nadavky prilis brat k srdcu, ale najmä ju musis lubit taku aka je, ona sa uz nikdy nezmeni.
Su dva vysvetlenia
1. si nanu velmi dobry a to ju serie, nemas vlastny nazor len sa podriadujes a si pocuvas na slovo. Zmen to, zeny prehnane dobrych muzov neznasaju, nudia ich a zivot s nimi sa stava monotonny a nudny.
2. nepasujete k sebe a mate rozdielne pobahy, nazory, zaujmy .. Prec od seba, toto nema buducnost.
Pozri Peter, Ty vieš. Keď Ti každý deň hovorí, aby si išiel, tak chod. Mal si ist už keď Ti to povedala druhýkrát. Tak či tak nevidím vo Vašom vzťahu zmysluplnost. Vzťah treba ukončiť, keď tam nie je úcta.
Nezachranovala by som. Aj na záchranu treba dvoch. Tu sa snažíš iba Ty. O did kým sa nezačne nenávidieť za to, že si sa nechával tak dlho ponizovat.
Ja som myslel len odísť nie rozísť, ja ju ľúbim , ma ťažké obdobie, neviem možno bude opäť ako na začiatku až to obdobie skončí.
Ja by som odisiel. Mam svoju hrdost, nenechal by som sa takto ponizovat. Toto totiz nic ine nie je. Kolega nizsie pisal nieco v tom zmysle, ze bud si zvyknes, alebo budes trpiet. Tak ja osobne by som tieto dve alternativy odmietol. Ked nic ine nie je vo vyhlade. To si mam bud zvykat na neustale hadky, osocovanie, ponizovanie, alebo psychicky trpiet? O tom vztahy nie su. Je lepsie byt sam, ako vo vztahu takto trpiet. Takto aspon mas sancu, ze si casom najdes inu, ale ak sa nechas takto trapit, mas istotu akurat len v tom, ze skoncis ako troska.
mozno ano, odstahovat sa, na druhej strane je dobre, ze sa rychlejsie prejavia povahy, ked su spolu, akoby len randili plno rokov a zistia nesulad ovela neskor
- peter_24, mozno problem je prave v tom, ze ste sa moc unahlili a isiel si hned k nim byvat. mesiac je kratka doba. mozno by bolo fajn, keby si sa odstahoval a zase by ste sa len stretavali.
petroneta to u nej by nefungovalo,
Ale ostatní máte pravdu, ja som chcel aby náš vzťah bol iný aby sme také veci nikdy neriešili. Sľúbili sme si to a teraz toto :( Ešte si lamem hlavu či ostať alebo odísť od nej z bytu ako chce teraz každý deň. Nwm :(
