Potrebujem súrne radu, rúca sa mi vzťah. S priateľkou sa poznáme rok cez spoločne záujmy. Spolu sme 2 mesiace a mesiac bývame spolu u nej. Ona je extrovert veľmi spoločenská, vie čo chce a ide si za tým, pre to ju nie každý má rád. Ja som tichý introvert mám veľa koníčkov a máme spoločné záujmy. V spoločnosti nových ľudí som pasívny. Na začiatku bola ku mne strašne dobrá, milujem ju a chcem byť už len s ňou. Ja mám 25 ona 22 a je to moja prvá láska a chcem aby bola aj posledná. Milujem ju strašne. Po mesiaci chodenia mi povedala že si veľmi praje aby sme bývali spolu. Nasťahoval som sa k nej v asi jej najťažšom období života, škola a problémy v rodine u nej vyvolávajú extrémny stres.
Na začiatku bolo všetko dobré, pomáhal som doma v čom si priala, som k nej milý, aj keď niekedy som tichší ale nikdy jej to pred tým nevadilo. Spoločné sme trávili úžasne víkendy. Poslednú dobu sa zmenila, za všetko ma kritizuje, všetko robím zle, že je ako moja mama, som neschopný, nič neviem. Je to asi 2 a pol týždňa čo sa veľmi zmenila, možno 3. Menia sa jej nálady strašne často. Stačí malý podnet z menej strany, stačí ak niečo naozaj banálne zbabrem a už mi to vyčíta a hnevá sa. Nevipnem monitor od Pc, dlhšie sa sprchujem , zabudnem na niečo. Už je zle. Ale po chvíli už sa opäť mazlime. Večer mi vyčíta že nešetrim elektrinu že zajtra sa mám vrátiť domov aj s vecami, po 20 minútach sa mazlime. Ráno niečo nemôže nájsť že je bordel. A už opäť to isté. Po polhodine všetko nájde a je opäť milá. Keď vidí že sa preto trápim aká ku mne je tak zas mám ísť domov že tam mi bude bez nej lepšie. Že sa malo rozprávam, že všetko kazim. Vždy ale po chvíli je milá a potom malý podnet a opäť. Začalo to pozvoľne sem tam bola na mňa zla. Teraz už sa to strieda extrémne často počas dňa. Veľmi ju ľúbim a nechcem ju stratiť, neviem ako by som to bez nej zvládol. Milujem ju. Čo nám robiť, ako sa k nej správať? Bojím sa že ju stratim. Keď sa na mňa hnevá a hovorí že už má doma u nej nechce, tak k ostatným ľuďom je normálna ak niekto zavolá. Neviem, nechápem čo sa to deje, som zúfalý. Ja viem nie som dokonalý, žil som len s rodičmi, toto je pre mňa nové ale snažím sa :(
Extrémne zmeny nálad u priateľky (urgentne)
Sloniecko : Vies, to mas tak, kazdy ma urcitu hladinu tolerancie , pri niekom staci zmenit trocha ton hlasu a uz z teba spravi arogantného cloveka, a inemu mozes nadávať a s nim to ani nepohne a po minute sa ta opyta, "mozem Ti urobit kavu, alebo radsej caj?". Ludia maju rozne povahy a preto je svet taky krasny a pestry ... ako pocasie.
Ona to zrejme nemysli tak vazne ked ti hovori ze sa mas zbalit a vypadnut. Skus si ju vtedy nevsimat. Ale je to riadne psycho, podla mna skor ci neskor od nej ujdes sam.
A nelezie jej na nervy, že bývaš u nej? Možno sa cíti tak trocha nad tebou a že ťa teraz môže ovládať, tým že ty si sa len prisťahoval do hotového k nej, o čom svedčí aj to, že ťa pravidelne vyhadzuje, len čo jej pripadáš trocha nemožný. Potom jej to príde ľúto a tak dookola.
Ale musí to byť veľmi otravné neustále čakať akú vlastne bude mať náladu. Celkovo mi jej správanie príde extrémne.
Ja už nechápem vôbec. Včera ráno pred odchodom do práce bolo všetko ok. O hodinu už zle, že či si prídem po veci po robote, lebo nemohla niečo nájsť čo som možno stratil a bolo zle. O nejaký čas už tak neutrálne nebavili sme sa ale veľmi. Ja že idem ešte k rodičom, bol som smutný a že večer po veci. Ale po práci mi zrazu píše že kde som že ideme na nákup a venovať sa spoločným športovým aktivitám. Ako by sa ráno nič nestalo. Taka bola ku mne úžasná keď som prišiel. Šli sme na nákup a športovať. Pri športe som povedal blbu vetu krora sa jej nepáčila, a zas že idem domov ale to už som sa hádal že to berie všetko tak vážne. O tom už bolo ticho ale bola veľmi nahnevaná. Po príchode domov už lepšie sme zariaďovali veci v byte. Potom zle kvôli hladu. A dnes od rána je opäť úžasná. Plánujeme víkend a tak. Ja to nechápem, prečo je taká. Ona je strašne úžasná keď je pokojná a strašne ju ľúbim ale stačí jedna veta a maličkosť a je strašne zla na mňa, nikdy taká nebola, keď sa hnevala videl som to na nej ale bola ticho a prešlo to ale teraz je úplne iná. To sa nedá kontrolovať stále aby nebolo zle ...
Ja nikoho nepresviedcam, ze je nespokojny alebo nestastny, alebo ze mu je zle- je to jeho osobna vec, osobne mi je to fakt uplne jedno. Ja som len pisal, ze toto nie je prejavom vysokeho sebavedomia, ako to pisal nizsie, ale naopak.
Ale ak v mojom prispevku vidis aj nieco ine, tak na zdravie ;-)
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Fascinujuce, ako maju niektori ludia bez osobnej skusenosti a bez osobneho poznania cloveka potrebu presviedcat ho, ze sa ma vlastne strasne zle, ked on je spokony. Celkom zaujimavy psychologicky fenomen. Ktovie co tym chcu dosiahnut?
Peter
Ty sa necitis ako otrok ani pod papucou, ale to, ze si brutalne utlacany a ponizovany, to je evidentne.
Pri vsetkej ucte, pises, ze si sebavedomy, bohuzial takto sa prave prejavuje nulove sebavedomie.
Ona ta hocikedy okrikne, pouraza a ty sklopis usi a poslusne pockas, kym sa ukludni. Takto sa prejavuje nulove sebavedomie a nulova sebaucta.
dobreuz a dalsi :Tak ja sa vobec necitim ako otrok a pod papucou. O vsetkom rozhodujeme bud spolocne, alebo väcsinou je podla mojho nazoru, akurat vlozky si kupuje podla seba:) To ze strpim jej nadavky a vybuchy hnevu beriem ako jej povahu a tu neriesim. Takuto povahu moze mat jak autoritativny, tak nerozhodny , alebo malo sebavedomi clovek a takto si to kompenzuje, alebo mozno sa takto vyrovnava so svojim stresom. Pisal som, musis byt silna osobnost a byt sebavedomi, aby si taketo situacie znasal a musis ju milovat taku aka je. Ak to nedokazes strpiet a budes sa pri jej vycitkach trapit, tak to nebude pre teba v takomto vztahu dobre.
