Potrebujem súrne radu, rúca sa mi vzťah. S priateľkou sa poznáme rok cez spoločne záujmy. Spolu sme 2 mesiace a mesiac bývame spolu u nej. Ona je extrovert veľmi spoločenská, vie čo chce a ide si za tým, pre to ju nie každý má rád. Ja som tichý introvert mám veľa koníčkov a máme spoločné záujmy. V spoločnosti nových ľudí som pasívny. Na začiatku bola ku mne strašne dobrá, milujem ju a chcem byť už len s ňou. Ja mám 25 ona 22 a je to moja prvá láska a chcem aby bola aj posledná. Milujem ju strašne. Po mesiaci chodenia mi povedala že si veľmi praje aby sme bývali spolu. Nasťahoval som sa k nej v asi jej najťažšom období života, škola a problémy v rodine u nej vyvolávajú extrémny stres.
Na začiatku bolo všetko dobré, pomáhal som doma v čom si priala, som k nej milý, aj keď niekedy som tichší ale nikdy jej to pred tým nevadilo. Spoločné sme trávili úžasne víkendy. Poslednú dobu sa zmenila, za všetko ma kritizuje, všetko robím zle, že je ako moja mama, som neschopný, nič neviem. Je to asi 2 a pol týždňa čo sa veľmi zmenila, možno 3. Menia sa jej nálady strašne často. Stačí malý podnet z menej strany, stačí ak niečo naozaj banálne zbabrem a už mi to vyčíta a hnevá sa. Nevipnem monitor od Pc, dlhšie sa sprchujem , zabudnem na niečo. Už je zle. Ale po chvíli už sa opäť mazlime. Večer mi vyčíta že nešetrim elektrinu že zajtra sa mám vrátiť domov aj s vecami, po 20 minútach sa mazlime. Ráno niečo nemôže nájsť že je bordel. A už opäť to isté. Po polhodine všetko nájde a je opäť milá. Keď vidí že sa preto trápim aká ku mne je tak zas mám ísť domov že tam mi bude bez nej lepšie. Že sa malo rozprávam, že všetko kazim. Vždy ale po chvíli je milá a potom malý podnet a opäť. Začalo to pozvoľne sem tam bola na mňa zla. Teraz už sa to strieda extrémne často počas dňa. Veľmi ju ľúbim a nechcem ju stratiť, neviem ako by som to bez nej zvládol. Milujem ju. Čo nám robiť, ako sa k nej správať? Bojím sa že ju stratim. Keď sa na mňa hnevá a hovorí že už má doma u nej nechce, tak k ostatným ľuďom je normálna ak niekto zavolá. Neviem, nechápem čo sa to deje, som zúfalý. Ja viem nie som dokonalý, žil som len s rodičmi, toto je pre mňa nové ale snažím sa :(
Extrémne zmeny nálad u priateľky (urgentne)
Peter_24.: Skus si tie jej negativne nalady nevsimat, neber si to k srdcu a venuj sa jej len ak bude mila. Ide o naladovu osobu, ktora je este aj manipulantom. Ak si na ten sposob vztahu zvyknes, mozete takto fungovat. Ale ak sa budes trapit s jej naladovostou, budes to mat zle. Ja mam doma podobnu "Venusu", a to sme pred svadbou chodili spolu vyse pät rokov a tie negativne "vybuchy" nalad som uz vtedy zacal tusit. A potom sme zacali spolu zit a jej negativne nalady sa este zhorslili, no teraz sme manzelia a spolu 25 rokov a ja ju stale milujem a beriem taku aka je, hoci ma skoro kazdy mesiac posiela za inou... :)
Ak by jej niekto v rodine naozaj robil zle, tak by sa k tebe nechovala takto. Podľa mňa rodina dobre vie čo je to za mrochtu.
Nuz Peter nie nadarmo sa hovori, ze spolocne byvanie je prva velka skuska vztahu. Ste spolu kratko, ak budete k sebe uprimni a vela komunikovat o tom, co komu vadi a ako na tom pracovat, tak to mozete ustat. Ale su vztahy, kde to proste nejde. Az po case uvidis, ako vam to bude klapat.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Peter a teraz mi povedz..čo na nej miluješ? Veď sa chová ako pííp...Kde máš hrdosť, to ti vagína tak poplietla zdravý rozum? Raz by ma niekto vyhadzoval, v živote by som do toho bytu už nevkročila. Mladá je sprostá a ty tiež že si to necháš.
Hanka tak ako ho zachrániť?, bývať spolu bol môj sen ale nepovedal som jej to. Až keď ona sa mi zdôverila že si to veľmi veľmi praje. Že to tak chce.
Extrémne nešetrí to len ku mne sa tak správa v tomto. Ona je môj sen , je prvá žena ktorá má kedy milovala. Vedela že nie som žiadny frajer, nemám byt, auto ani majetok a aj tak si vybrala mna aj keď sa okolo nej motajú desiatky takých ktorý majú všetko a otravujú ju. Je krásna, šikovná a múdra. Nechcem ju stratiť. Pozhovárať som sa skúšal, vadí jej všetko, že sa neviem správať, že som často ticho, že nič neviem všetko pokazim. Že jej nepomáham. Ja sa ale snažím, v rámci času po práci a času mimo to keď sa niečomu spolu venujeme. To je pravda lebo som už permanentne v strese aj keď v jej blízkosti robím banálne základné veci. Snažím sa aby sme všetko mali :( neviem čo viac robiť. Veď ma poznala rok, vedela aká som povaha, atď... Nechápem čo sa deje.
Po krátkom case si sa k nej nasťahoval. Prepac ale toto nema buducnost. Ano ako si napisal, ruca sa vam vztah. A zrúti sa. Najorv sa treba spoznať viac, az potom spolu zit. Nedobre ste zacali
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
