Potrebujem súrne radu, rúca sa mi vzťah. S priateľkou sa poznáme rok cez spoločne záujmy. Spolu sme 2 mesiace a mesiac bývame spolu u nej. Ona je extrovert veľmi spoločenská, vie čo chce a ide si za tým, pre to ju nie každý má rád. Ja som tichý introvert mám veľa koníčkov a máme spoločné záujmy. V spoločnosti nových ľudí som pasívny. Na začiatku bola ku mne strašne dobrá, milujem ju a chcem byť už len s ňou. Ja mám 25 ona 22 a je to moja prvá láska a chcem aby bola aj posledná. Milujem ju strašne. Po mesiaci chodenia mi povedala že si veľmi praje aby sme bývali spolu. Nasťahoval som sa k nej v asi jej najťažšom období života, škola a problémy v rodine u nej vyvolávajú extrémny stres.
Na začiatku bolo všetko dobré, pomáhal som doma v čom si priala, som k nej milý, aj keď niekedy som tichší ale nikdy jej to pred tým nevadilo. Spoločné sme trávili úžasne víkendy. Poslednú dobu sa zmenila, za všetko ma kritizuje, všetko robím zle, že je ako moja mama, som neschopný, nič neviem. Je to asi 2 a pol týždňa čo sa veľmi zmenila, možno 3. Menia sa jej nálady strašne často. Stačí malý podnet z menej strany, stačí ak niečo naozaj banálne zbabrem a už mi to vyčíta a hnevá sa. Nevipnem monitor od Pc, dlhšie sa sprchujem , zabudnem na niečo. Už je zle. Ale po chvíli už sa opäť mazlime. Večer mi vyčíta že nešetrim elektrinu že zajtra sa mám vrátiť domov aj s vecami, po 20 minútach sa mazlime. Ráno niečo nemôže nájsť že je bordel. A už opäť to isté. Po polhodine všetko nájde a je opäť milá. Keď vidí že sa preto trápim aká ku mne je tak zas mám ísť domov že tam mi bude bez nej lepšie. Že sa malo rozprávam, že všetko kazim. Vždy ale po chvíli je milá a potom malý podnet a opäť. Začalo to pozvoľne sem tam bola na mňa zla. Teraz už sa to strieda extrémne často počas dňa. Veľmi ju ľúbim a nechcem ju stratiť, neviem ako by som to bez nej zvládol. Milujem ju. Čo nám robiť, ako sa k nej správať? Bojím sa že ju stratim. Keď sa na mňa hnevá a hovorí že už má doma u nej nechce, tak k ostatným ľuďom je normálna ak niekto zavolá. Neviem, nechápem čo sa to deje, som zúfalý. Ja viem nie som dokonalý, žil som len s rodičmi, toto je pre mňa nové ale snažím sa :(
Extrémne zmeny nálad u priateľky (urgentne)
Podla mna toto je strasne skoro na nejaky problem, ja by som najskor z toho vztahu celeho cuvla ;)
Ale pri tom rozhovore povedz aj to co vadi tebe. Aby to nedopadlo tak, ze ona tebe nalozi a ty budes ticho trpiet. Ona si nemusi uvedomovat, ze ti robi zle.
No ak jej platis za energie dostatocne tak mozne je este to, ze je extremne setrna az lakoma. Ja som mala takeho chlapa co mi zakazoval v zime kurit a mrzla som tam a jemu to bolo jedno. Ak je aj ona takyto typ tak s tym tazko nieco urobis. Skus este ten rozhovor, spytaj sa jej v com si ju podla teba sklamal a co mas robit inak.
Ešte jedna vec že aktuálne zažíva najviac stresu v živote, skúšky a problémy v rodine. Povedala mi že preto je taka už skôr. Ale stupňuje sa to, do extrému teraz.
Mate dost velky komunikacny problem, ked ani nevies ci zacala brat antikoncepciu. Treba sa poriadne porozpravat, ale nie ked je vytocena alebo zase extremne mila. Normalne si urcite cas, ze vtedy a vtedy si prejdete pravidla byvania a vztahu. Trebars o dva - tri dni. Dovtedy si obaja premyslite co komu vadi. Pravidla si aj zapiste. Pripadne sa dohodnite, ze spolu zacnete byvat az neskor.
S priatelmi sa urcite stretavaj aj nadalej a peniaze do nej investuj az ked budete manzelia.
akoze ja som taka ista, trochu cholericka, ale nemyslim to v zlom, ked trochu uletim a vynadam za nieco. tiez ma to hned prejde. na to prides sam, ako sa k nej spravat, len sa nehnevaj a neurazaj a trochu akceptuj, co jej vadi. urcite je skvela :) :)
Do vzťahu som obedoval všetko, čas, všetky peniaze, platím jej všetko čo treba. Ostatné priateľstva šli do ústrania.
Neviem či začala aj sa jej bojím už čokoľvek spýtať lebo sa bojím reakcie, tie zmeny nálad sú strašne. Ráno ma objímala a povedala že ma miluje. Po príchode do práce mi napísala že je všade bordel že si mám prísť po veci
, to isté bolo včera večer lebo som nevypol Pc že kto to bude platiť aj keď som jej povedal že ja už na začiatku. Teraz mi už písala že ma miluje. Vždy keď je ku mne taká zla tak sa jej ospravedlňujem, a že ju milujem a mrzí ma to čo som pobabral. Neviem ako sa správať v takej situácii. Vždy som k nej dobrý ale keď je ku mne 65% dňa strašne zla za všetko a večer nemám chuť sa na ňu ani pozriet tak už že ju nemilujem a hnevá sa. Nechápem už nič. Potom o 15 min sa mazlime a všetko ok a potom opäť niečo. A teraz po práci neviem čo bude, keď bude milá mám sa aj tak zbaliť a ísť ja, neviem čo myslí vážne, čo len v zlosti. Keď vidí že sa hnevám, tak už že mám odísť a bez nej sa budem cítiť dobre, že uľahčime to obom, ona nechápe že mi dala to čo mi celý život chýbalo, lásku. A že chcem byť s ňou aj v zlom. Ja ju milujem aj keď sa sem tam hnevám že aká ku mne je a v hlave mi niekto idú myšlienky že takto to ďalej nejde už. Ona to asi cítia pýta sa o čom uvažujem a ja neviem čo povedať a je ešte horšie. Nič nemení na tom že ju milujem a chcem byť s ňou na vždy. Plánujem spoločne budúcnosť až po starobu keď je milá, nechápem tomu čo sa to deje.
A prispievas jej dostatocne na najomne, energie? Ked jej tak vadi ked ich minas. Nenechavas po sebe bordel? Toto bude chciet riesit uprimnym rozhovorom kde si musite ujasnit co od seba ocakavate, hlavne ona od teba kedze jej na tebe nejake veci dost vadia. Nech ti aj ona povie co od teba viac ocakava.
Dobra sprava je ze aspon neskoncis na ulici a mas sa kam vratit.
Zla sprava pre teba mo/mentalne je, ze ta uz len pouziva ako pokusnu mysku pre buduci vstah (y). Ty uz vysledok vstahu neovplyvnis takze naco to natahovat. Trap sa ak chces a cakaj kym nenajde niekoho ineho ale to je iba otazka casu.
