V čom majú osamelí ľudia (s minimálnou šancou na vzťah) vidieť zmysel?

Áno modliť sa k neexistujúxemu Ježiškovi a hrať PC hry, výborne. A čo tak pracovať a nie nechať sa živiť rodičmi... Kedy sa chceš osamostatniť? Tipujem, že nikdy. A jedlo je koníček? Really? Ješ aby si nezomrel, to je význam jedla.

Jednoznačne v Bohu a v koníčkoch. Clovek až ked naplno uverí si uvedomí že to jediné podstatné a najdôležitejšie na svete je zasvätiť svoj život Bohu. Vsetko ostatné a teda medzi to sa zaraduju i partnerské vzťahy idú bokom, a treba to vnímať len niečo ako bonus.

Mne teda stačí ku štastiu viera a koníčky. Rád jem, počúvam hudbu, pozerám televízor, som za počítačom, hrajem hry, čítam knihy, atd.

V hocičom čo človeka napĺňa a má nejaký cieľ/pointu je zmysel života. Pre mňa to je beh, posilka, urbex a získavanie nových informácií a poznatkov. Bez vzťahu sa dá bez problémov existovať, mám skoro 20 a nemal som ešte vzťah a som šťastný aj tak :)

ja som po smrti manžela našla zmysel v speve. Nie som nijaký slávik, iba sa mi páčil spev a tak som išla do ĽŠU sa spýtať, či sa dačo dá. Že samozrejme a tak chodím dvakrát do týždňa, raz individuálne a raz skupinovo. Našla som tam kamarátky.
Potom iné kamarátky. S jednou chodím každý mesiac raz do divadla.
Moji rodičia. Potrebujú, aby som im chodila pomáhať. Je to na jednej strane starosť navyše, ale keď im navarím a vidím, že im to chutí, mám z toho dobrý pocit. A viem aj to, že mama nevládze čistiť okná, tak sa 3 krát ročne prinútim. Záhradka u rodičov je sezónna, už som zasadila cibuľu a cesnak, býva tam práce tak, že stačí keď skočím raz - dvakrát za týždeň, rodičia polejú, mama vlastne aj navarí, len občas s tým vypomôžem.
Nie som členom Zväzu invalidov, ale keď organizujú nejaký zájazd, môžem sa pripojiť, a ono to býva tak 2-3 krát za rok. Vtedy si pozrieme nejaké kaštiele alebo pozoruhodnosti a teším sa tomu.
Teraz mám po dvoch rokoch od smrti manžela partnera, ale on býva ďalej odo mňa a spolu sme len cez víkendy. Toho som si nehľadala, stretli sme sa v súvislosti so spevokolom. Po smrti manžela som ani nerozmýšľala, že by som niekoho hľadala. Myslím, že je rozdiel, keď človek nemal vzťah, alebo keď mal niekoho blízkeho a prišiel oňho.
Sú tu moje deti, ale tie sú v zahraničí, zavítajú domov raz za rok a raz za rok mi platia letenku k nim, a pobudnem u nich týždeň. Inak si zvykneme volať cez skype.

Z práce ma posielajú občas na školenia. Teraz ma to už nebaví, ale predtým áno a aj tam som našla kolegov z branže, s ktorými som si mala čo povedať, alebo si sadnúť na kávu. Osobitná kapitola sú bývalé spolužiačky, s ktorými udržiavam styk.