V čom majú osamelí ľudia (s minimálnou šancou na vzťah) vidieť zmysel?

Kontr0lor: Nemôže to byť môj prípad? keď mám 32 rokov a tak ,,krásne nastavené" zdravotné problémy, ktoré síce neznemožnňujú bežné fungovanie - no takmer vylučujú klasický druh práce (stavby, manualne veci..... a taktiež som nezvládal ani veci kde trebalo sedieť a nahadzovať údaje do pc... proste dokopy asi 15 neuspešných pohovorov; niekoľko pokusov o brigadu v hypermarketoch čo tiež skončila ťažkým krachom)... Momentálne popri čiastočnom dôchodku si snažim robiť rekvalifikačný kurz cez internet (system wordpress - je to vlastne take tvorenie webov atd)........ Ako nejaký vzťah by sa mi zišiel (keď už nič ine tak aspoň ako psychicka podpora - lebo občas je to dosť na nervy) ale zatím som skôr skeptický......... Ako áno mam aj nejaké vlastne záľuby ktorým sa venujem, ale či by bol niekto v mojej situacii zaujímavý pre nejaku ženu - neviem neviem........... P.S.: Poprosím neradiť veci typu videa od Davida Hanca (youtubera ktorí si myslí, že každý môže byť ,,ťažký konverzačný ninja" keď bude myslieť ako on) alebo nebodaj vyj**bane sk**vené The Secret

Čo je to minimálna šanca mať vzťah? To môžu povedať len ľudia trpiaci nejakými extrémnejšími psychickými alebo telesnými postihnutiami.
Taktiež človek bez vzťahu nemusí byť osamelý.

Mantinely v živote určuje strach. Strach určuje mieru naplnenia života.
Ak ma niekto silný strach aj tam kde ho iný nepociťuje, do veľkej miery to ovplyvňuje jeho šťastie a naplnenie.

Človek ak je relatívne zdravý môže dokázať hocičo: ak si poviem, že vyleziem na Mount Blanc, a začnem trénovať, a pripravovať sa najlepšie ako to pôjde tak tu horu vyleziem, ak si poviem, že ja taký lenivec čo má problém vyjsť po schodoch na druhé poschodie to nedokážem. Tak to nedokážem. Tak isto je to aj so vzťahom.

Ďalšiu úlohu hraje strach. Strach je živený našimi neúspechmi a tým že sa vzdáme a necháme strach zvíťaziť.
Ak ale tu vec ktorej sa veľmi bojíme urobíme tak strach začne oslabovať.

So strachom je to ako utužovanie, ak sa budeme studenej vode vystavovať postupne, vždy chladnejšej. Výsledky sa dostavia časom. Ak sa ale hodíme do najchladnejšej vody aká ide z kohútika, tak sa proces veľmi urýchli a ľadová voda prestane byť taká nepríjemná. Ak sa ale stále sprchujem v 35 stupňovej vode progres je nulový.

Väčšina ľudí žije vo svojej vlastnej bubline komfortnej zóny.
žijú svoj zabehnutý život, a to čoho sa boja aj keď je to ich sen odkladajú na neskôr keď bude viac času, peňazí, lepšie podmienky.
Lenže vo svete bubliny nie je žiadny osobný rozvoj. Nie je tam nič. Ak ale chceme niečo vo svojom živote zmeniť, musíme vystúpiť z bubliny, a to pravidelne. Vždy keď sme mimo svojej komfortnej zóny začnú sa diať veci.

Tomas12345- neodpovedal si na otázku či pracuješ...vieš lebo napr take jedlo niečo stoji...aj internet atd... pytam sa to hlavne preto lebo aj praca môže byť koničkom ak človeka bavi

Tomas12345: Keď toľko spomínaš toho tvojho ,,úžasného Boha" nebudeš ty náhodou ten expert (vyjadrujem sa ultraslušne čo nemam vo zvyku ;) ) čo si hovorí ,,Tvoj Oponent" ?

ahjaj :

Chôdzu mám docela rád, síce to nie je mojím koníčkom, no som si vedomý toho že hýbať sa treba a preto ked sa cítim fit tak sa snažím viac hýbať. Krokomer nepoužívam pretože nemeraju 100% presne, ja si určím určitý úsek ( trebárs 100 metrov) a tento úsek prejdem hore dolu napríklad 15 krát, a viem teda že som prešiel 1500 metrov aj bez krokomeru :)

dasaja :

Prečo by mali byť koníčky iba športové veci ? Koníčky sú hocičo čo človeku robí radosť. Koníček je niečo čomu sa človek venuje ked má čas a robí mu to radosť. Aj kebyže sa niekto škrabe za uchom vo volnom čase a robí mu to radosť tak je to tiež určitý druh koníčku.

toto čo si vymenoval niesu koničky...vieš čo sú koníčky? Napr. šport,cvičenie, plávanie.. Robiš nejaky? Alebo maš aspon prácu?

Mne tieto veci robia radosť, tak prečo by som sa im nevenoval, a prečo by to nemalo byť mojím zmyslom života ? Mne tieto veci stačia ku štastiu, každý nech si vyberie také veci ktoré môže dosiahnut. Každý má iné koníčky, nech každý robí to čo ho baví. Nebude mi snád nikto diktovať čo mám robiť a čo nie :)

Neviem prečo si myslíš že toto nie sú poriadne koníčky, možno pre teba nie, ale pre mna áno, a to je to podstatné že pre mna sú dôležité.

dobreuz :

Neexistujúci je tak možno pre teba, ja si myslím opak. Jedlo koníčkom je, v podstate všetko čo človeku robí radosť je jeho koníčkom. Jedlo sa neje len preto aby človek prijal do seba živiny, ale aj preto aby si ho vychutnal, aj to je jednou z funkcií jedla. Ja nejem jedlo len preto že musím, ale jem ho aj preto lebo mi chutí, a chcem jesť dobré jedlo, mám radosť z dobrého jedla, to je snád normálne.

drevolub, to co pises, pomoct tomu, onomu, jedneho takeho poznam, pripada mi ako bludna dusa bez vlastneho ja, stale len chodi niekomu s niecim pomahat, zere to vela casu a k nicomu to nevedie, keby ten cas venoval vlastnemu rozvoju, lepsie by urobil ako chodit po znamych znamych ako blbec.

ako ste si rýpli do Tomáša. Som vážne chorá a väčšinu dňa preležím. Skúšam čítať knihy, ako aj Tomáš, lebo to patrí tiež k môjmu hobby, len kvôli mojej chorobe musím mať položenú a nie nadvihnutú hlavu, a čítať dlho v jednej polohe, a navyše sa dlhšie očami sústreďovať nedokážem. A tak sú to hry na tablete, na ktoré inak nemám príliš čas, ale teraz mi čas rýchlejšie ubehne. Už aj nie veľmi dlhý film viem pozrieť, keď mi nastavia obrazovku tak, aby som mohla pozerať s nenadvihnutou hlavou. Takže áno, šport je hobby, ale aj pasívne hobby je hobby a ja som naň teraz odkázaná a som rada, že mi rýchlejšie ujde čas...veď to budú asi ešte mesiace, kým sa budem zotavovať, a ani neviem, či neskončím na vozíčku, lebo sa mi jednak krúti hlava pri chôdzi, a čím dlhšie som na nohách, tým viac a potom sa mi začnú podlamovať kolená a výsledky všetkých vyšetrení ani dôveryhodné prognózy zatiaľ nemám.
Takže to, čo dal Tomáš hobby je. Nemôže každý športovať. Je však trochu rozdiel medzi športom a pohybom. Ja aj v posteli niekoľkokrát denne cvičím: bicyklovanie, dvíhanie nôh a podobne, a utešujem sa tým, že snáď je zoslabnuté svalstvo a veľká svalová únava vedľajším účinkom lieku a že to tak neostane. Jedlo? Mám rada dobré jedlo, ale z toho si dožičím menej ako za normálnych okolností, jednak kvôli minimumu pohybu, jednak kvôli závratom.
Tomáš na kúpeľnej liečbe pre kardiovaskulárne ochorenia dajú pacientom krokomer a radia im chôdzu a prechádzky. Prechádzky v prírode sú pekné hobby... aj ja o nich snívam, že si ich možno ešte užijem....a keď nie, tak pri chorobách sú dve možnosti, ak sa človek vylieči, tak je Bohu vďačný, že sa vyliečil, a keď nie, tak sa s tým naučí žiť.

uz dlho som nevidel taky rozumny prispevok aky napisala petroneta. nic viac nemam co dodat. Cele je to o tom, nenudit sa, nenechat si tobit mysel co chce. Treba sa venovat konickom, zalubam, inym ludom (ak niesi nejaky prehroteny introvert). Chodis do prace, ale nejaky cas mas, idealne je vyuzit ho co najzmysluplnejsie - najst si nejaku zalubu, pomoct niekomu (nezistne, aj inym ludom ako rodicom a priatelom, je mnoho moznosti napr dobrovolnicenia) toto su veci ktore ti zaplnia čas a skrz cinnost ktoru robis z lasky k cinnosti samotnej najdes mozno aj cloveka ktory bude z podobneho cesta a bude moct byt tvoj partner. Teda toto vsetko plati v pripade ze si zdrava/y a mas moznosti toto vsetko robit.

Tomas12345-toto čo si vymenoval niesu koničky...vieš čo sú koníčky? Napr. šport,cvičenie, plávanie.. Robiš nejaky? Alebo maš aspon prácu?

Tomas12345- no tak toto by som ako zmysel života nebrala nič v zlom...jesť musime všetci inak by sme rychlo zomreli, televizor neje zmysel života je to skor vymyvač mozgu a pc hry podobne..ako neje zle si zahrať hru ale vidieť vtom zmysel?no prepač...ak chceš koničky tak radšej poriadne...a to tiež som veriaca...ale život sa da žiť aj naplno... To počuvanie hudby v pohode ale tiež to neje koniček ani zmysel života...