A premrhala veľa vecí v živote. Som už dávno po štyridsiatke a úplne beznádejná. Mám muža, ktorý ma nerešpektuje a vlastne ani nemá rád. Celý život nie je pre mňa schopný nič spraviť. Za všetko bol neustály boj. Mám deti. Hoci som chcela pre nich len to najlepšie /ale čo je to najlepšie ?/, nepripravila som im pekné detstvo. Neustále roky sa ťahajúce hádky s manželom a neustály môj boj s veterným mlynmi či v práci, či v živote spôsobili to, že sa mi staršie dieťa veľmi odcudzilo a mladšie je stále ustrašené. Mám svoje zásady ako sú čestnosť a morálka, tak som sa ich snažila viesť, ale som na to celý život sama. A už ani nevládzem, pýtam sa či to má zmysel. Manžela to pramálo zaujíma, utápa sa v svojich problémoch. Roky sa hádame. Trpia tým deti a aj my. Chýba mi láska a porozumenie. Toľkokrát som chcela odísť ale nezvládam ani to. Som z toho frustrovaná. Za sebou mám samé životné neúspechy, či už v práci, v rodine, sama v sebe. Najlepšie by bolo urobiť za všetkým hrubú čiaru a odísť a začať znovu, ale obávam sa že na to už nemám síl. Postupne sa mi zo života vytratili všetci priatelia, veľa som ich ani nikdy nemala. Sú dni, kedy by som najradšej zomrela bolí ma od smútku celé telo a srdce. Vyhľadať odbornú pomoc si netrúfam a zdá sa mi to aj márne. Verím v to, že človek si musí vedieť pomôcť sám...
Nenastúpila som do správneho vlaku.
Písali ste mi, ja medzičasom Vám. Nenachádzam slov. Ďakujem veľmi ďakujem. Večer sa vrátim k vašim riadkom...
Meridian, mám málo času - teraz - preto budem stručná. Vykať budem možno - časom...Som vďačná za vás. Čítam vaše riadky a počujem svoje vnútro. Odpustila som a stále sa snažím a budem snažiť odpúšťať - je to ale zrejme dlhodobý proces. Teraz by som chcela nájsť odvahu a slobodu. Som rada, že som stretla na tomto fóre ľudí ako Vy a mnohých ďalších - cítim že sú spriaznení a za to som vďačná. Špeciálne vy rezonujete v mojom vnútri. Mám ale kopu ďalších negatívnych vlastností, ktoré sa snažím spracovať a zvíťaziť nad nimi...alebo ich prijať...ťažko povedať- výbušnosť, lenivosť, netrpezlivosť...
Ludmila
Viera ,zmierenie,odpustenie.
Teraz to bude znieť ako moralizovanie ,ale musím ti to napísať.
Písal som ,že veriaci to má ľahšie,ale samozrejme ak naozaj verí.Veriť v boha je aj veriť v jeho zákony ,že všetko čo nám život nadelí si zaslúžime ,alebo prinajmenšom je to nevyhnutné pre náš duchovný rast.Človek sa životom prediera postretnú ho sklamania (neprávosti) niekedy si povieme že si za to môžeme sami a inokedy zasa nedokážeme pripustiť ,že je k nám život spravodlivý.Ak človek verí verí aj v božiu spravodlivosť a ak to aj nechâpe zostáva mu minimálne aspekt zmierenia ,zmierenia sa z osudom zmierenia sa z tým čo ma postretlo ,lebo je to spravodlivé.
Tretím krokom je odpustenie sebe a iným.Modlíme sa :odpusť nám naše viny Tak ako i my odpúšťame hovorí samo za seba.
Sama si myslíš,že človek má hľadať riešenie v sebe alebo sám..Tak potom to len potvrdzuje to ,že keď odpustíš tomu kto sa voči tebe previnil tak si pomohla sebe !Keď Druhému odpustíme to je to najlepšie pre nás a najviac pre druhého.
Predpokladám,že každému je jasné,čo by si mala spraviť aj keby si nájdeš kamarátku z vôsmej triedy a idete spolu na zmrzlinu tak ti dá radu aby si odišla atď.....
V živote to nieje také jednoduché a človek sa spolieha ,že hâdam to bude lepšie alebo sa porovnáva z niekým kto je na tom podobne najlepšie keď je na tom horșie to sa nám uľaví.
(na chvíľu)takýmto postojom problém nezmizne.
To keď nemâme vôľu čeliť problémo môže byť spojené viacerými faktormi.Ako prvý mi napadne keď je človek neverný ,alebo nejakým iným spôsobom" zradil "toho druhého a potom celý život má pocit dlhu voči partnerovi a znáša jeho neduhy plus životný údel.Takýto dlh môže byť samozrejme aj karmický a nemusíme si ho pamätať.Iné rozličné dôvody uložené hlboko v podvedomí nedovolia človeku odpútať sa akoby nás ten človek držal.Vtedy prichádza na rad odpustenie.Odpustenie sebe a odpustenie všetkým ,ktorý sa na nás previnili.Ano všetci o tom kecajú a to slovo aj ked sne veriaci nâm veľakrát nejde pod kožu.Myslíme si či už vedome alebo podvedome,že odpustiť znamená súhlasiť s tým čo nám ludia narobili a to je nepredstaviteľné.Znášala som všetko a ešte mám aj súhlasiť s tým ,že je to správne?Alebo nebodaj že si to zaslúžim?Neodpustím !to čo mi oni ,alebo on .............Takto ludia uvažujú a potom im ich vlastná zášť bráni odpútať sa od toho druhého..Neuvedomujù si že odpustenie je vlastne pustenie od ...od niekoho od nás neodpustenie nás zavåzuje a mi sa nemôžeme odpútať!
To je prvý krok odpútať sa od niekoho odpustiť mu.
ľudmila, problémy ti to nevyrieši, ale pozitívnejšie naladí. Objednaj si alebo kúp na seba niečo pekné, ver tomu, že si mala vždy najlepšie úmysly, a že si to zaslúžiš. Choď na kozmetiku, manikúru, pedikúru, solárka, fitnesska. Zdvihne ti to náladu, a trochu budeš vnímať svet s viac nadhľadom a menej pochmúrne.
Ludmila
Nevykáme si je to tu taký zvyk ak ti to nevadí.
Pravdepodobne si už hodila flintu do žita,lebo prebehla komunikácia na fore aká taká a ty si spravila niečo málo pre seba a hotovo....
Je to ako keď človek príde od lekára síce nemá lieky ani recept lebo veď aj tak by mu dali to čo minule a aj tak by to veľmi nepomohlo.Ale človek sa cíti lepšie ,lebo keď sa ho spýtajú či bol u lekára povie že bol....(len u obvoďáka) ale bol!
Ty nemáš s kým rozoberať svoje vnútorné rozpoloženie a to ťa brzdí v ďalších krokoch.Aj by si vedela čo a ako aj to vieš popísať ale vôľa je slabá.Nehrám sa na veštca len hádam .Vôľa sa pravdepodobne neprejaví bez odpustenia .Ludia bez viery to majú ťažké.Ale aj veľmi prehnaná viera môže brániť k odpusteniu,keď človek obviňuje seba.
Všetkým veľmi pekne ďakujem za rady aj za čas, ktorý strávili odpoveďou pre mňa. Meridian - vám, mám pocit že do mňa vidíte...máte vo veľa veciach pravdu. Uvedomujem si aj to, že som plná protikladov a nepopieram, že neviem využiť životné lekcie. Samu ma to veľmi hnevá a frustruje. Nechcem trpieť, chcem nájsť pokoj v duši, v srdci v sebe... túžim po láske a porozumení. Viem poradiť, povzbudiť, vypočuť si mnohých ale sama sebe nie. Paralyzuje ma strach. Vykročiť. Osamostatniť sa. Ukázať lásku svojmu okoliu. Neviem si urobiť poriadok sama v sebe, v rodine. Ďakujem aj vám - Lenka RUS, poznám stránku, ktorú ste mi odporučili, svojho času ma tá metóda aj veľmi zaujala. Problém som aj pomenovala, ale stále mi chýba niečo, nejaký krok, na ktorý neviem prísť...Allis, ďakujem aj vám, ste milá. Veľmi si cením, všetkých, ktorý mi venovali svoj čas a snažili ma povzbudiť.
Keď je človek sám zo sebou nespokojný je to na ňom aj vidieť.Vidieť to na predavačkách v obchode na úradoch v zdravotníctve.
Každý má na to svoje vysvetlenie ale okrem osobných problémov majú spoločného menovateľa.Postoj srdca.Ano vyhovárajú sa najčastejsie na plat ,ale otvorene sa zamyslime ak by bol z dňa na deň vysší povedzme o 200€ boli by predavačky,úradníčky mi všetci boli by sme z dňa na deň k sebe mylší ?
Je to o postoji srdca je to o pohľade na pohár .Ako sa cítime, také situácie ludí aj priťahujeme.
Keď si nevážiš samú seba tak pravdepodobne si ťa väčšina ludí tiež nebude vážiť!
Keď ideš na trh z tovaronm o ktorom si myslíš že je nízkej ceny sotva môžeš očakávať ,že ti zaplatia alebo sami budú ponúkať viac !Dúfam,že chápeš že hovorím nie o peniazoch ,ale metaforicky .
Proste priťahujeme si k sebe ľudí aj situâcie podľa postoja našeho srdca. Nie nenaznačujem ,že si zlá to by som si nikdy nedovolil ani nemám právo ťa posudzovať.
Keď je človek sám zo sebou nespokojný je to na ňom aj vidieť.Vidieť to na predavačkách v obchode na úradoch v zdravotníctve.
Každý má na to svoje vysvetlenie ale okrem osobných problémov majú spoločného menovateľa.Postoj srdca.Ano vyhovárajú sa najčastejsie na plat ,ale otvorene sa zamyslime ak by bol z dňa na deň vysší povedzme o 200€ boli by predavačky,úradníčky mi všetci boli by sme z dňa na deň k sebe mylší ?
Je to o postoji srdca je to o pohľade na pohár .Ako sa cítime, také situácie ludí aj priťahujeme.
Keď si nevážiš samú seba tak pravdepodobne si ťa väčšina ludí tiež nebude vážiť!
Keď ideš na trh z tovaronm o ktorom si myslíš že je nízkej ceny sotva môžeš očakávať ,že ti zaplatia alebo sami budú ponúkať viac !Dúfam,že chápeš že hovorím nie o peniazoch ,ale metaforicky .
Proste priťahujeme si k sebe ľudí aj situâcie podľa postoja našeho srdca. Nie nenaznačujem ,že si zlá to by som si nikdy nedovolil ani nemám právo ťa posudzovať.
Ludmila tou poslednou vetou si všetko zabila!
Si plná protikladov na jednej strane vravíš že si na všetko sama a na záver povieš že človek má riešiť problémy sám
Ty nemáš po štyridsiadke ty máš svojím postojom ďaleko viac.Už si sa odpísala Teraz to znelo ako keby každý človek v starobe bol už nepoužiteľný.Prâve naopak.Veď človek čím je starší je aj múdrejší .či?(viem u niekoho je to naopak)
Tiež mám dospelé deti tiež mam po štyridsiadke.Hovorim ti to preto aby si vedela,že sa rozprávaš zo seberovným a nie ciciakom od videohier.
Každý vzťah sa vyvíja a niekam speje....
Navzájom sa ludia popoťahujú hore ak je každý v inom "dobrý"alebo aj ťahajú dolu.Keď nemáš samu seba rada ak si pripadáš menejcenná,keď nevieš pohedať tu je hranica tak je zbytičné ti niečo hovoriť ,alebo vysvetlovať!
Ty chceš trpieť ak by si nechcela dávno by si sa pozviechala.
O desať rokov budeš vypisovať mám dávno po pädesiatke a môj manžel je taký a ja som taká a za všetko si môžem sama ale nie som schopná nič robiť.Kde si bola pred desiatimi rokmi ?
Kde budeš o desať rokov?
Veď život nâm dáva lekcie a učí nás!
Ty by si aj vedela kde si spravila chybu a možno vieš čo by sa dalo robiť aby si sa mala rada.
Načo si absolvovala lekcie a načo sú ti skúsenosti keď ich nepoužiješ.!!!!!!To je akoby si mala na účte peniaze ale nikde ich nevyužiješ maš k tomu kartu aj pin ale ty radšej zomrieš v chudobe.
