Som zaľúbená do svojho spolužiaka. Sme druháci na strednej. On je úplne iný ako všetci ostatný. Niečo v živote chce dosiahnuť a ide si za tým. Je milý, múdry, cieľavedomý,inteligentný, pozorný a veľký gentleman. Otvoril mi dverez, odniesol mi veci, požičal mi sako, ked mi bola večer zima .Oblieka sa slušne, ked si da sako, tak sa naňho nemôžem vynadívať, a keby len vtedy. Milujem keď sa rozprávame a tie jeho hlboké oči sa pozerajú do mojich. Ked ho nevidím hodinu, tak uz mi chýba. Som z neho strašne mimo a neviem uz co robiť.
Ľúbim spolužiaka
šak mu napíš na tom fejzbuku správu, ak nemáš odvahu, vypi fľašu tvrdého a možno vtedy odvahu naberieš...
To by mi bolo blbé
Bozinku, takto plytvat casom. Normalne za nim chod, ahoj, si mi sympaticky, pojdeme spolu na kofolu? Vela dievcat caka na svojho princa, ale tie casy su uz prec. Povie ano, super. Povie nie, aspon budes moct smerovat svoju energiu niekam, kde to nebude plytvanie.
Lebo on sa baví s každou babou.
Tak skus zapojit do toho svoje kamosky, nech sa ho spytaju nejak nepriamo, ci sa mu pacis, ci vie o tom... alebo ake sa jemu pacia. Len samotne take otazky mozu spustit sled udalosti, ktore vas spoja... atd.
preco si myslis ze si neni jeho typ?
Ja neviem, spoluziacky hovoria ze je to na mne strašne vidieť, ze on is to tiez isto všimol, ale ja ten pocit nemám. A ake komplimenty ? Ja myslím ze mu ich dávam celkom dosť a podľa mna nie je dobre ked s nim budem so všetkým súhlasiť.
nepriamo? Veď to nepochopí, normálne narovinu mu to treba povedať