Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Lucinda000

Herb, ja taktiez nad mojim premyslam nonstop a vobec, ale vobec si to nezasluzi. Ked ja v jeho pritomnosti ani nemozem byt sama sebou, on ma zo mna v sebe uz strasny blok.Neviem ci je to odpor, nenavist alebo nieco co mi nepovie. Hladam na to odpoved, on mi nepovie nic. Dnes som akurat od neho vytiahla to, ze jasne, ze to nie je ako na zaciatku. Vraj za to vsetko mozu tie moje nespocetne rozchody, lebo predtym ma bral inak, ze to nikdy nespravim a ja som to spravila stokrat, takze sa toho vela zmenilo, ze ma pochybnosti a tiez si je vedomy, ze to mozem spravit kedykolvek aj teraz. Dalej ked sa ho pytam ci sa mam bat, ze ma niekedy odkopne alebo ze sa bude chciet pomstit, odpovie samozrejme nie a zaroven sa spyta, ci podla seba sudim teba. Ked on je pre mna stale tajomny a potom si vela domyslam. Pytala som sa, ci by mi povedal, ak by mal so mnou nejaky problem alebo ze by nechcel byt so mnou, odpovedal nie nema a chce byt so mnou, len ze doteraz sme nemali ziadne dobre obdobie. Mna vsak trapi, ze ked sa cokolvek spytam, vybuchne. A ked zostanem ticho, tak zase krik, ze uz nevladze, ze dalsi do.ebany vecer a den, za co mozem samozrejme ja, lebo si vobec dovolujem ja nieco sa opytat. Proste vobec sa s nom nemozem bavit o tom co ma trapi a robi nestastnou. Ale on od partnerky vyzaduje podporu, ale on sam ju dat nevie. Ked som sa ho spytala ci som unho klesla ako clovek alebo ci ma menej lubi ako predtym, tak odpovedal, ze jasne, ze to nie je ako na zaciatku, ale viac nic. Co si teda o tom mam mysliet? A ked som sa spytala, ci je mozne aby to bolo aspon tak ako na zaciatku, ze nevie a dufa, ze ano, vsetko je mozne. Co na toto hovorite?
Dalej som premyslala ako sa vsade pise, ze je zle ked si je chlap zenou isty. Nedava mi to logiku ani zmysel. Podla vas je spravne davat cely zivot niekomu najavo, ze mozem kedykolvek utiect? Alebo vytvarat vo vzahu tu neistotu, aby sa bal? Iba vtedy nadobudnem unho nejaku hodnotu? Ved to je chore. Podla mna tam ta istota praveze ma byt a z oboch stran a nie bat sa stale, co ak odide za inou, za inym.
Inak herb, ja si tiez myslim aj o tom mojom, ze sa mu pacia take panicky, sebavedome a silne osobnosti a ja taktiez som uuuplne pravy opak. Mne osobne sa hentake zeny hnusia, lebo uz len pocut ich rozpravat mi robi zle, ten afekt a to ich "byt nad vecou", taka ani byt nikdy nechcem. Zena ma byt podla mna nieco krehke, jemne a milovane. Aby si nas chlapi vazili a hyckali. Ved jasne, ze zivot je aj o inom, je to aj stereotyp, praca, domace prace, nakupy, vybavovacky, rozne ine sutiacie...ale su to dni zlozene z malickosti.
Prepac Tomas, ale uz mi nehovor o tom Bohu. Ja v neho verim, ale normalnym sposobom, nie fanatizmom. To, ze viera vsetko vyriesi je blbost, moze ta len utesit pred sebou samym, ze aspon stale tu nieco mas a budes mat aj po smrti. Preto aj taki hlboko veriaci ako ty lepsie znasaju stratu blizkeho cloveka, ak zomrie, lebo veria, ze sa stretnu po smrti. Zas len utecha. Niekedy naozaj neviem ani v co verim, na zemi je vela nespravodlivosti, velakrat premyslam preco to Boh dopusti a zas len utecha, lebo Boh mal nejake umysly a nieco tym myslel atd atd. Je strasne vela nezodpovedanych otazok. Ja som tu a teraz a na zemi! Chcem realnych a zivych ludi, chcem citit, vidiet, pocut, hmatat a nie len verit a modlit sa a snazit sa utesit v hlave vierou v Boha. To by museli nastat nejake zazraky, aby som videla, ze sa nieco deje. Asi som to napisala velmi kruto, ale mam v sebe nahromadenych strasne vela pocitov ani neviem akych. Mozno sa hnevam sama na seba a neviem ako si odpustit, ako sa pohnut, ako byt plnohodnotnym a stastnym clovekom. Ja verim v Boha, modlim sa kazdy vecer, do kostola ako kedy, Bibliu nestudujem ani ju nemam precitanu, neviem ani vela veci co sa krestanskej viery tyka. Jednoducho verim a asi tiez len po svojom. Vela veci na zemi tu nedava zmysel a neviem ako by Boh chcel, aby som sa zachovala. A nie som knaz, ja tuzim po rodine. Knaz sa toho vsetkeho vzda, ale aj to ktovie kolko z nich to vsetko dodrziava. Dnes je cely svet skazeny.

Sonnnka

Lucinda ... Alebo s ním zostaň, ak ho tak veľmi miluješ :))) Možno jeho postoj k tebe sa o čosi zmení ak si nájdeš prácu a aspoň trošku sa posnažíš byť samostatnejšou :)

Tomas12345

Lucinda000 :

Myslel som si že už reagovať nebudem, no nedá mi to a tak znovu zareagujem.

Píšeš že sa ťa partner nechce dotýkať, no tak mu daj ultimátum, bud sa ťa dotýkať bude alebo od neho jednoducho odídeš. Aký ma zmysel byť v jednej domácnosti s niekým koho nemôžeš mať ? Vsak to ťa len zbytočne rajcuje ked ho vidíš, a potom to je naozaj neznesitelné ked ho vidíš, páči sa ty a nemôžeš sa ho ani dotknúť. To je rovnako ako ked ty niekto pred tebou máva čokoládou, tebe sa zbiehaju sliny no tú čokoládu nemôžeš zjesť a toto by netrvalo len zopár sekund ale celé týždne, mesiace, roky ...... Toto človeku už naozaj vytvorí stavy na zbláznenie. Musíš sa od neho odosobniť, a to ty najlahsie pojde tak že v prvom rade od neho odídeš a prerušíš s nim vsetky kontakty. Následne si potom vložíš svoje stastie do koníčkov a hlavne do viery v Boha. Popritom ale môžeš skúšať hladať i nejaký ten partnerský vzťah, možno znovu niekoho spoznáš a ak niekoho spoznáš tak na tohto už zcela zabudneš. Avšak i v tvojom novom partnerskom vztahu bude dôležite aby si ten partnersky vztah brala len niečo ako bonus. Na prvom rade musí byť u teba Boh, na druhom koníčky, a až na tretom partner a ostatné veci.

herb

ahjaj, vo vedlajsej teme si niekomu napisala, ze Keď ma človek depresiu, nedokáže ľúbiť. Daj jej pokoj, nevypisuj jej.Potrebuje sa vyrovnať sama so sebou. Tak zas spekulujem, ze ci aj to nemoze byt u toho mojho. Mozno aj lucindinho, ktovie.

ahjaj

Podľa mňa chlapi rozmýšľajú oveľa jednoduchšie, práca, jedlo a pokoj. On nie je tak emocionálne založený ako ty, to je vsetko. Ani môj manžel mi na verejnosti toho veľa fyzicky neprejavuje. Pusa a ok. Teraz v poslednom čase, čo mám závraty ma vonku drží správa za ruku, ale to kvôli závratom. To je, že ja to po ňom ani nechcem, život sa netopier okolo toho. Co bolo v práci, čo deti, čo som čítala, čo sa kto dozvedel a pod.

herb

len som nakukla, tak zas len v kratkosti.
je to zamotane, prepac, ked ho opisujem chaoticky, ja nad nim premyslam 24 hodin a stale rozmyslam, ze preco je cudny a ake ma vlastne vlastnosti, raz sa mi zda ze take, raz ze take, potom sa mi zda psychicka troska, potom psychopat atd.
napadlo ma, ze on obdivuje take vodcovske silne zeny, ja taka rozhodne nie som, mozno aj preto ho nepritahujem a nevazi si ma.
my sme slobodni obidvaja, on sa nechce zenit ani mat deti, to bolo od neho celkom ferove, ze mi to povedal hned. ja som netusila, ze sa takto strasne namotam, az sa uplne stratim. najviac ho vystihuje to, ze je cudak a mozno ma psychicke trable, ja fakt neviem. lieky som u neho nevidela, len vitamin b a c.
sebe neviem rozkazat, okamzite to s nim skoncit, keby mi toto rozpravala kamoska, tak by som sa jej snazila dohovorit a otvorit oci, nechapala by som, preco to neukonci.

Lucinda000

Herb, tak podla toho prispevku co si uviedla, ze to pisal ako keby tvoj, to som vobec necakala. To vobec nesedi na toho mojho, netusila som, ze tvoj je skor ako zena, to mame potom asi rozidelne typy. Ten tvoj ti asi potom dava prejavy nehy a lasky, ja uz neviem, akesi je to zamotane. A doteraz si mi neprezradila kolko mas rokov alebo je to tajne? A ty si vydata?
Ja viem, ze som prehnane precitlivena a asi mam naroky na chlapa, od ktoreho to co ziadam nedostanem, netusila som vsak, ze je to tak vela. Predtym co som mala partnerov, ani jeden nebol taky chladny sebec a pritom kazdy iny, ale tie zaklady ked je chlap zalubeny mali. Neboli ignoranti ked sme sa pohadali a ked som sa nedajboze rozplakala, tak sa snazili a utesili ma, vyriesili sme si vsetko a dokonca si vedeli priznat chybu a uvedomit si ju, poucit sa z nej, ale tento? Zvlastny typ zamilovanosti. Len tak brat vsetko chladne a hlavne mysliet len na zakladne potreby zivota? Jedlo, peniaze, atd...ale kde je to pekne, tie prejavy, ved to podla mna patri k zivotu a to je to najkrajsie, nie len to, ze ci budeme mat dat co do ust a mat kde byvat. Som z inej planety? Ja neviem preco ma necha takto trapit, len keby povedal, ze proste neciti to co by mal. Pytala som sa ho ci je so mnou len z akejsi zotrvacnosti alebo len preto, ze som dobra povaha, ale vraj nie, ale neviem, ved to citite, ze je to chladne, ze nema pocit stastia ked ma ma objat, lebo ma neobjime. Ved taki ako je on, to su mozno chlapi v manzelstve po 30 rokoch a nie ked zacinaju alebo su spolu 7 rokov a to ani spolu nebyvali, poriadne nic nezazili. To keby mam s nim zit, co? Uz by som bola len vzduch a prach co by mu zavadzal? Alebo len niekto, od koho ocakava sluzku co bude posluchat a nech prinesie peniaze? Ja neviem, takto vidim. Aj dnes som s nim hovorila a povedala co ma trapi, ze co s tym a zase sa snazil len rychlo ukonvit debatu a ze nebude sa teraz o tom so mnou bavit. Lenze na to vhodna doba nie je nikdy, vecer je unaveny alebo ho nieco boli, rano sa nebude o tom bavit, lebo mu pokazim den a s nervami zas nic nespravi, poobede tiez nie, lebo nebude travit den len riesenim nicoho. Proste najlepsie keby drzim hubu a krok a pretvarujem sa ako vyskamod stastia. Je mi strasne, pojdem asi znovu na tu terapiu.
Nechcem prezradzat kedy idem na pohovory, lebo uz aj tak som o sebe toho prezradila viac nez dost, ludia co ma poznaju by si to este mohli dat do suvisu.

herb

lucinda ahoj. ja som tento tyzden prerevala a nevedela som si pomoct. vcera bolo trochu lepsie.
este ti napisem, len vidim tu tento prispevok a toto akoby ten moj pisal. mozno aj.
forum.zdravie.sk
to len aby si mala predstavu, koho milujem ja.
ten moj je rovnaky, tiez mu nemozem nic citove hovorit, este viac skamenie. a neznasa ani ked mu nieco pekne hovorim, uplne sa obrni a vidis, ze sa az jezi. vies, reci typu ze ma pekne oci, vlasy, takze uz to nerobim.

petroneta

Jednoducho sa k sebe nehodí te. Nevydruje ti dostatočne lásku, si nespokojná. A zrejme mu tie tvoje emócie lezú na nervy. Prestaň mat naňho očakávania, radšej ho za každú maličkosť pochváľ. Na koľko pozícii si si podala prihlášku? Kedy ideš na pohovor? Nech ti môžme držať palce. Tvoj partner sa nezmení a keď ho takéhoto nevieš prijať, nielen kvôli jeho povahe, ale aj svojim komplexom, tak ho treba vymeniť. Len aby si nebola nespravodlivé, treba sa zbaviť komplexov. Lebo za tie on fakt nemôže a viem si predstaviť, že je hrubý k tebe aj preto, aby si sa nejak prebrala a nebola tak precitlivenosti. Porozmýšľaj o budúcom tyzdni:koľko ponúk chceš poslať., kde sa chceš telefonicky informovať.

Lucinda000

Ach Boze, nemozem vobec spat, len znovu placem a placem, je to normalne viest taky zivot 7 rokov??? To nikdy neskonci? Ja viem, pokial ja v nom razne neseknem. Myslela som, ze uz som z toho vonku, ze ma nic nepolozi, ze ta terapia ma zocelila a uz sa nerozplacem, ale znovu som na tom nakazenom dne. Ani nevidim co pisem, take mam male oci opuchnute, ja nevladzem. Dovod? Bola som dnes s nim a proste sme ako kamosi, stale mi to tak pride. Ano, zlepsil sa v tom, ze niekam aj ideme, ale proste ziaden dotyk, o puse nebudem ani hovorit, nic, ja uz neviem ani ako pusa chuti a to nehovorim, ze potrebujem na verejnosti, ale v sukromi, proste nikdy nic len tak. Ideme len ako kamarati, pozdravime sa ahoj a rozlucime ahoj a takto je to uz neviem ako dlho. Dnes som mu to povedala, ze ci ma nechce alebo ci ho nepritahujem alebo co sa deje, no odpoved, ze co zase zacinam hadku a potom mi isiel dat pusu, ale len malu a aj to, ze som si ju vyzobrala. Odisla som smutna a nesmierne som sa rozplakala. Ano, ja viem, ze sa mam orientovat na tu robotu, ale ja som tak zmorena. Idem aj na pohovory nejake, ale veelmi velmi na silu, mam pocit akoby som inych ludi nevnimala a nechcela nikoho vidiet, len sa skryt do tej svojej ulity a plakat. Strasne sa premaham a ked sa uvolnim, tak placem. Preco ten chlap je ku mne taky? Ja tu riesim babo a rodinu, ale do slaka ved to sa neda s takym chlapom co ma nepohladi, neda mi ziaden prejav lasky, nic. Som jak suvix, strasne som zufala, dnes to na mna extremne dolahlo a ked sa prebudim, bude to pokracovat. Ja nemam vobec chut zit, neviem sa obratit na Boha a citit sa lepsie. Preco dopustim, aby mi to tak vnutorne velmi ublizovalo?? A to som sa dnes nanho pozrela, ze joj ako ho velmi milujem a on nic, proste ako keby fakt smrdim, ani sa ma nedotkne, nepobozka, strasne trpim. Aj som sa ho spytala, ze ci vadi ked mu poviem co ma trapi a odpovedal, ze nie, ale viac nic. Nech nevytvaram hadku a len letmu pusu kvoli tomu, ze som mu to akoby prikazala. Mne chyba laska, byt milovana, boze co mam robit. Ked to ukoncim??? Ved sa asi obesim, chora osoba :( nemam nikoho, vstanem a co mam robit? Komu zavolam? Koho zavolam? A ak si najdem robotu, to je vyhra? Pojdem, odrobim, pridem a len budem revat, uz som to tak mala. Ja som totalny cvok, len sa lutujem a nic nedokazem, taka som ja. Vzdy som bola citliva, ale toto co si dokazujem, to je choroba, ktoru neviem ani nazvat.