Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

ahjaj

Súhlasím s tým, že človek môže byť osozny pre spoločnosť aj slovami, či jednoducho tým, že existuje. Napr. na babatko sa hovorí, že je to dôkazom toho, že Boh v nás ľudí verí. Tu je autorka zdravy mlady nezamestnany človek. Myslím, že práca človeka šľachti a robí lepším. Zarábať peniaze, živiť sa sám, by človek mal aj z morálneho hľadiska, keď môže. Iné je starať sa o dieťa, iné je, keď je človek chorý, starý, pripadne keď niekoho opatruje alebo študuje.

Tomas12345

ahjaj :

Ide o nedorozumenie. Co sa týka toho odosobnenia myslel som autorku tejto témy Lucindu a nie teba. Zrejme došlo k nedorozumeniu na základe týchto veršov :

"Ja som s tým vypísovaním o diabete ako prví nezačal. Písal som si s autorkou témy a povedal som jej že diabetes 2 je lepší než diabetes 1. To som napísal autorke, no a potom užívatel "ahjaj" (nie autorka) na mna zareagovala a snažila sa mi dokázať že to čo som povedal, nebola pravda, tak pochopitelne že som jej k tomu povedal svoje argumenty."

Ako z kontextu vyplýva, autorku témy som mal na mysli nie teba, ale autorku témy ( už neviem ako sa volá) ktorá založila tému o tom že jej zistili cukrovku ( pamätáš si zrejme o akú tému išlo, debatovali sme v nej pred 2 týždnami). Dalej som napísal že : "To som napísal autorke, no a potom užívatel "ahjaj" (nie autorka) na mna zareagovala". Z tohto vyplýva, že používatela "ahjaj" som nemyslel ako autorku ( napísal som ("nie autorka").

Ak chceš debatovať na tému cukrovka DM1 a DM2 tak napíš do tej témy kde sme diskutovali, tam som sa ty vyjadril na tvoje posledné príspevky.

Ano, kto chce ten partnersky vztah mať môže. No u veriaceho človeka by mal byť na prvom mieste Boh. AK by teda nastala situácia kedy by sa človek musel rozhodnut, ci sa zriekne Boha alebo partnera, tak by sa mal zrieknut partnera.

Podla mna nemusí byť nutne na osoh aj prácou aj slovami. Niektorí ludia su spolocnosti prospesní "len" slovami, iní zase "len" prácou.

ahjaj

tomas, od manžela necítim potrebu sa odosobňovať. Ja som mu prisahala, že budem stáť s ním a pri ňom v dobrom aj v zlom, to znamená aj v chorobe. Je to však, ako hovorí diabetológ, len potenciálna choroba. Proste organizmus netvorí inzulín, tak treba zvonka. To je všetko. Ostatné je osveta, vďaka ktorej sa dá dosiahnúť výborná kompenzácia. Nie je to ako kedysi, keď to bola takmer smrteľná diagnóza. Hádam rozlíšiť, či dostaneš inzulín od zvieraťa, alebo ľudský. Logikou a rozumom. Hádam rozlíšiť, či podávaš inzulín s takým vstrebávaním, ktorý bol prispôsobený rokmi výskumu potrebám organizmu, alebo inzulínom, keď bol výskum iba na počiatku. V minulosti boli na tom ľudia s DM 1 oveľa horšie, dosiahli sa však také výsledky vedou aj technikou ako pri ozaj máloktorom ochorení. Podľa lekárov má teraz novodiagnostikovaný pacient šancu dožiť sa 70-80 rokov veku, čo je zhruba rovnaké, ako pri zdravom človeku.
Ide len o disciplínu, osvetu a kompenzáciu.
Aj rakovinu pľúc dostane skôr fajčiar ako nefajčiar.
Takže sa nemienim odosobňovať. Ako petro... spomenula, on je súčasťou mojej rodiny, človek s ktorým máme deti, ktoré spolu vychovávame. Manželstvo a perspektívny partnerský vzťah neznáša nejaké odosobnenia. Máš však pravdu v tom, že to nemá byť jediný zmysel života. Takže ak Tvoje slová trochu pozmeníme a vyjadríme to, čo sa Tebe darí trochu nešikovnejšie: nie orientovať si životné šťastie do partnerského vzťahu, ale považovať partnerský vzťah za jediný a najdôležitejší zmysel života : potom sa vieme zhodnúť. Zmyslom života nie je čakať, ako mu dopadne vzťah s partnerom, ale keď partnera má, tak s ním neodosobnene žiť, ale mať pritom na zreteli aj iné priority: Boha, deti, svoju rodinu, kamarátov/tky, záľuby, a v neposlednom rade zdravie. Ak si to myslel takto, potom s tým možno iba súhlasiť.
Tu autorka hľadá zmysel života v partnerskom vzťahu. Je to chorá závislosť. Pritom iné hodnoty do života má pridávať práve ona, napr. v podobe toho, že bude spoločnosti na osoh nielen slovami, ale zdravými rukami a prácou.
Lucinda, začni hoc aj ako robotníčka a posielaj si ďalej prihlášky atď, časom sa nájde aj lepšie, ale dovtedy nezaháľaj. Kto nepracuje, ten priveľa rozmýšľa a má čas na depky.
Keď si vyriešiš prácu, zisti či chceš žiť s chlapom, s ktorým šťastná nie si.
Vrátim sa k tomu, čo som radila na začiatku. Rieš samu seba, potom jeho. Ty sama je momentálne Tvoja ľudská hodnota, ktorú preukážeš osohom pre spoločnosť - t. j. prácou. Akoukoľvek statočnou. Ja mám vysokoškolský diplom, ale neštítim sa cibrenia charakteru tým, že keď rodičom dôjde na záhradu hnoj, tak sa chopím lopaty, vidiel a fúrika. Jediná otázka po dlhej nezamestnanosti má byť: kde je práca? a nie aká. To aká je, rieš potom, keď si si podpísala zmluvu na lepšiu.
Dôvodom na nešťastie teda nemá čo byť partner. Čo je on stred galaxie? Je to len (nie celkom) normálny človek z mäsa a kostí. Tak z neho nechci Boha, nedávaj ho nad Boha, nehodnoť jeho chodenie do kostola ani jeho vieru. To všetko je jeho vec. Ty rieš, alebo nerieš, svoju vieru, snaž sa byť ty lepším človekom. Nie pre neho. Pre svet a spoločnosť. Vytvárať hodnoty, t.j. pracovať.

Sonnnka

No asi dosť veľa chlapov je takýchto, ked vidia že dievča má o nich záujem tak spohodlnejú a nesnažia sa. Ale ak ide o dlhodobý vzťah kde dvaja plánujú už dieťa tak to je o niečom inom. Nie som si istá, či je vlastne aj dobré, vychovávať deti v takej rodine... lebo tie deti ked budú postupne rásť budú vidieť že ich otec nemiluje ich mamu a potom ani oni nebudú šťastné. Najlepšie je ak deti vidia že sa ich rodičia majú skutočne radi a prejavia si lásku bozkom, alebo objatim, aj pred nimi .. aspoň si to tak myslím ja. Lebo iba ak žena stále prejavuje mužovi lásku a on na ňu nereaguje, neodpovedá , mlčí, tak asi nestojí za to takého človeka milovať..ked si to neváži

A ak budeš ty šťastná tak bude šťastne aj tvoje okolie. Ale neviem či tvoje deti budú spokojné ak budú vás vidieť oboch nešťastných. My ti môžeme len poradiť, či už dobre alebo zle to musíš uznať TY, ale pravdu nehľadaj na internete alebo v knihách, pravdu nájdeš len v Sebe, tak skús sa opýtať samej seba či ti to zato stojí, stráviť svoj život po boku s človekom ktorý je taký aký je, ALEBO prestrihneš všetky emocionálne putá ktoré si si k nemu za tie roky vytvorila a budeš si hľadať iného partnera, alebo zostaneš pri ňom a budeš dúfať celý život že sa niečo v ňom zmení (alebo sa začni zaňho modliť aby nastala nejaká zmena v tojom partnerstve k lepšiemu, alebo popros BOHa o to nech ti odpovie či máš pri ňom zostať alebo odísť...) ....

herb

moze to byt len nahoda, ze mal prave taku frajerku, ale aj to si treba vsimat
to neozyvanie, to by aj moj spravil, tiez caka, ze ja

herb

lucinda, nebud smutna, si slobodna, mas obrovsku vyhodu, mozes si najst hocikoho podla svojich predstav.
teraz som citala o jednej indke a jej nutenom sobasi, napisala o tom knihu, co by napriklad ona dala za to, niekoho si slobodne vybrat a milovat ho. ten co jej ho vybrali v 19 rokoch bol mentalne a telesne retardovany. tu je o nej www1.pluska.sk
inak v tej diskusii dal niekto link na nieco a to bolo porno a to som nemala vidiet. ked chces, si pozri aj to. uz potom chapem, ze ten moj moze byt tak citovo otupely, pozera taketo sprostosti, a uz nesniva o laske, oddeluje lasku a sex. to mi len tak bezprostredne viria moje myslienky v hlave.....

Lucinda000

Ach, tento chlap ma robi velmi nestastnou, ale velmi. Stale kvoli nemu len placem ako ma ma celu na haku. Je mi jedno ako sa hovori, ze kazdy lasku prejavuje inak, ale tento ju neprejavuje nijak, to jednoducho citite a nehovorte, ze nie. To, ze ma niekedy zavezie kam potrebujem alebo ze mi vybavi nieco v meste, to mam brat ako velku lasku? Toto nie je normalne aka som strasne ale strasne hlupa. Ja s nim nechcem byt, co mam robit pre Boha!

Lucinda000

Vies co, aj teraz som nahnevana a lezie mi na nervy jeho spravanie. Vcera prisiel vecer ku mne a hned zaspal, tak som ho poslala domov a on ze ok vyspim sa, zajtra si dame vediet hned, ze kedy a kam pojdeme a vobec nic, lebo zas caka, ze ozvat sa mam ja!

Lucinda000

Vies co, ja nevyzeram vobec detsky, tak normalne, ale viem, ze zamilovany bol do jednej baby, ktora je starsia odo mna a vyzera na 15, aj sa tak chova ako 15tka, tak neviem.