Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Lucinda000

Ahoj herb, normalne som si tvoj komentar musela pozriet dvakrat, ci si to naozaj pisala ty a nie ja :) lebo co si opisala tie spolocenske udalosti, akcie, to brutalne, ale do bodky sedi na toho mojho. Fakt az sa mi rozum pozastavuje ake je to rovnake. Taktiez sa moj opije, koketuje, flirtuje, milucky je, aj ked nepozna niekoho, hned sa spozna, ci je to parik alebo sama zena, proste otravuje ich a je s nimi cely vecer. Pri stole alebo pri mne nie je cely cas, iba pride na 5 minut a aj to mi vynada co mi zase je ked sa tvarim tak nasrato a na druhy den vlastne toto akoze bol spustac preco to vsetko robil a tak sa choval. Presne akoby tam prisiel sam a bez partnerky, ja som totalna chudera a vzduch a ako si tiez napisala, vsetky zeny to vidia a vnimaju, taktiez si teda k nemu dovolia viac alebo im to robi dobre, ze im ten moj dvori a lichoti. A o mne co si mozu mysliet? Mozno ma niektore lutuju, ine nevedia ani s kym prisiel alebo ze som len niekto koho mu len na rychlo dohodili, aby mal s kym ist. A aj to, ze ideme odvsadial posledni a nechce sa mu odist, jednoducho musi byt asi stredobod pozornosti, robi mi hanbu, ked ho chytim za ruku, ze pod ideme domov, tak mi ju odhodi a odide prec a zareve, nechajte ma vsetci na pokoji, ja viem co robim. A hotovo,vtedy je velmi agresivny.
No a chcela som sa ta spytat herb, ze ten tvoj ti povie niekedy, ze ta lubi, ze ta miluje alebo zazijes s nim aj nieco pekne? Oslovuje ta nejakymi zdrobneninami alebo pekne? A uz mi je to trapne sa tolko pytat, ale naozaj ma zaujima kolko mas rokov.

PatrishaWinter

Lucinda, nezostavaj vo vztahu s clovekom, ktory nestoji za nic. Chlasta, koketuje s druhimi, nemiluje ta, kasle na tvoje nazory, je agresivny a ktovie co este. Nema dokopy ziadne vlastnosti, co ma poriadny chlap mat. Bez od neho prec.

herb

ahoj lucinda. tak ja osobne si myslim, ze on ta tak nici a preto mas vsetky tie problemy. ja to citim podobne, doteraz som bola vesela, bez problemov, vztahy uplne v pohode, teraz, odkedy som s tymto, tak som troska. ako opisujes tie udalosti, kde ste boli a co bude na tej svadbe, tak presne tak sa sprava aj ten moj. koketuje s kazdou, tvari sa, ze tam je sam, ale naozaj sa to da az merat, ze ku mne je vazny a bez usmevu, aby si nahodou niekto nemyslel, ze sme spolu. a potom si aj tie baby viac dovoluju k nemu, koketuju s nim, lebo mna neberu vobec vazne, ako keby som tam bola nejaka nahodna znama. opije sa najviac zo vsetkych, vzdy sme tam uplne do konca, najposlednejsi aj to sa mu nechce nikdy odist. niekedy chodi na taketo akcie sam, ani sa neunuva ma tam zobrat, ani povedat mi, co sa chysta. to su najhorsie moje zazitky s nim taketo akcie. vzdy sa na zaver hadame, on sa tvari, ze ma nechape. vtedy mam pocit, ze to je cudzi clovek.
nebudem ani pisat, ako mam malo energie a na nic nemam chut.
lucinda, neviem, ako z toho von, podla mna len ukoncenim vztahu, vsak horsie to snad uz nemoze byt, len lepsie, nie? :D :)

Lucinda000

ahjaj vedela som, ze sa niekto spyta. U jedneho city vyprchali a ten bol gay, dalsi vo vsetkom klamal a vyhladaval zeny, stretaval sa, dalsi bol mily, dobry, ale nelubila som ho. Myslela som, ze to casom pride, ale jednoducho nic, nepritahoval ma a ked som sa s nim rozisla, ani jeden den mi nechybal.

Lucinda000

ahjaj ano hovori sa to tak, ale nie je to uplne tak. Viem to v porovnani s mojimi ex. Aj vtedy som bola taka akk teraz a neublizovali mi ako moj terajsi, neignorovali ma, neboli agresivny, nevytocili sa pri kazdej otazke, bol vidiet zaujem a vyriesenie pripadneho problemu, taktiez nemali problem s alkoholom, teda jeden si tiez lubil sem tam vypit, ale ani som si to nevsimla, ze pil, lebo nijako nevystrajal. Takze ja sa viem krotit, viem sa spavat, viem tolerovat aj uznat, ak tam zasahuju moje komplexy. Terajsie moje otazky su nanho mozno prehnane, ale su len vysledkom mojho strachu a nedovery. Budem sa mu snazit teda verit, ze hovori pravdu, ale keby ma odkopol potom, tak to bude boliet asi milionkrat viac. Som dost pesimisticka a neviem sa otocit.

Lucinda000

ahjaj, zase ako vzdy mas pravdu. Som chora. Ci z neho ci z predoslych udalosti ci z niecoho ineho, neviem na to prist aby som to odburala. Je pravda, ze som nanho upnuta az privelmi a vlastne keby nie je on, nemam sa ani s kym stretnut, nemam sa s kym o ten zivot podelit. Max si s niekym napisem cez internet ako aj tu s vami. Citim sa stale sama a osamela. Mam ist medzi ludi? To je dalsia kapitola. Viem, ze je toho dnes strasne vela, ale ja tym, ze som tak dlho doma bez prace, som nadobudla socialnu fobiu, fobiu z ludi a z komunikacie s nimi. Ked idem len sama do mesta, mam pocit, ze vsetci na mna pozeraju, potom to trochu prejde. Ak idem do obchodu, vzdy vsade pozeram kto tam je znamy, atd, ked platim a je za mnou zastup ludi, roztrasiem sa a ponahlam, nech nezdrzujem, aby mi niekto nevynadal atd, no strasne neostrielana bojazliva zena, strach. A to je vsetko tym, ze som nic neprezila, teda okrem skoly a po skole aj v prvom zamestnani kde som robila rok, tak som sa triasla stale a stale mi busilo srdce den co den. Tej fobie som sa nemohla a nezbavila doteraz. Da sa to vobec? Preto by som nemohla robit ani predavacku, lebo keby mam ist vydat peniaze, rozmyslala by som len nad tym, ze na mna pozeraju. Ked som bola mala, robil si jeden chlapec zo mna srandu, neskor som bola velmi tucna a robili si srandu zo mna viaceri,akurat v puberte, neviem ci to moze mat s tym suvis. V skole ked som mala odpovedat, triasla som sa, tocila sa, cervenala, nikomu som sa nepacila vyzorovo. Az neskor som sa zmenila, ale tremu som mala vzdy strasne velku. Na vyske ked som mala ist nieco raz predniest, mne bolo tak zle, ze som povedala, ze mi aj je zle a odisla som na wc alebo hocico, lebo by som to nezvladla a vzdy som mala strach, ze sa mi budu smiat, lebo aj tak som nevedela o com sa ucim, nebavilo ma to. No a v sucasnosti ma tento moj partner dost poponizoval, pourazal, dost dal slovne dole. Uplne chapem, ze moje otazky su ako od pubertacky zakladnej skoly, ale ja som uz asi prepata, neveriaca, zmatena. A naozaj uz taka byt nechcem, chcem mat normalny zdravy a stastny vztah kde sa vyskytne hadka mozno raz za mesiac, ale nie za den xkrat. A ked sa zamyslim, nezijem svoj zivot, ale zivot s nim neustale aj ked s nim nie som. Tak som k nemu priputana, ze je zakotveny v mojej hlave. Akosi sa tam ustalila taka moja pravda a iba taka musi byt. Viem, ze teraz teda hlavne aby sa co najrychlejsie podarila ta praca, ale mate nejake rady aj voci tej fobii z ludi? Nebat sa ich? Dalsim mojim problemom je, ze ked sa niekam chystam, velmi dlho mi trva kym sa upravim, vidim strasne vela nedostatkov, dlho sa malujem, vzdy ma to odradi aj niekam ist, lebo sa mi nechce malovat a bez licenia by som nesla ani na krok! Nemam dobru plet a ked nemam namalovane aj oci, ten moj ma napr hned pripomienku, aj ked povie ze je to zo srandy. Aj ked mam nejaku vyrazku co sa napriklad zatriet neda a musim niekam ist, nemozem sa na nikoho pozriet, lebo mam v mysli len to, ze mi na to pozeraju! A keby aj nepozeraju, tak ja ich na to upozornim, ze toto si nevsimaj bla bla...a pritom by to ani nevideli, ale ja som taka. A ked sa snazim ist v pohode, tak just sa niekto spyta, ze co to tu mas? Tak to ma zas dostane tam kde som bola. Takze aj toto mi mozno pomozete vyriesit, to asi vsetko na seba nadvazuje. To by bolo k tej praci, ale dalej, konicky. Ake konicky? Co vsetko sa da robit sama? Prosim nie posilku. Kde mozem ist alebo robit sama, ale nie kde je vela ludi? Alebo doma co by ma mohlo bavit? Neviem. Lenze vsetko musim sama, nemam taku pravu ruku, dobru kamosku kde by sme mohli ist vsade spolu.
No a posledna vec co chcem este teraz napisat je, ze teraz najblizsie mam najvacsi strach zo svadby, na ktoru mam s priatelom ist. Po minulych skusenostiach to inak ani nejde. Bolo x akcii a ani jedna nevysla, z kazdej som odchadzala z placom, lebo sa opil alebo debatoval s niekym cely vecer alebo mi robil hanbu a bol agresivny a na druhy den len povedal prepac. Velmi sa bojim a poviem pravdu, ze ani sa mi tam nechce ist. Vidiet ako sa oziera a potom to koketovanie so zenami, velmi mi to ublizuje aj ked on povie, ze ved sa len normalne rozpraval. Teraz som ho upozornila na to, ale dostala som len hnusnu odpoved, ze co ho obmedzujem a kladiem pravidla. Ze nech ho necham, on vie ako sa ma chovat a bude to len take ako si samy spravime. Lenze toto povedal vzdy, nechala som ho a vzdy to dokaslal. Aj ked vini mna, ze vzdy si najdem hocijaku malickost co mi bude vadit a on kvoli tomu nebude mat cely vecer hlavu dole. Takze neviem ako sa to da vyriesit bez zleho konca. Vzdy som sa vsade tesila, ale teraz mi je zle kto tam bude a co tam bude, koho zase zlanari a co bude so mnou.

ahjaj

lucinda, ale tieto tvoje výlevy mu musia ísť strašne na nervy. Vždy je pod tlakom. Keď ma ľúbiš, tak toto a hento. Neľúbiš ma už? Tak prečo si mi nedal pusu? Prečo len malú? Akože si u mňa zaspal, keď ja som sa na teba celý deň tešila? Prečo si so mnou telefonoval iba 5 minút? Prečo nie aspoň 10? Ani to milovanie nebolo neviem čo. Už ťa nepriťahujem?
Tak čo ti je?
Ja by som sa zbláznila, kebyže mi to partner takto robí a bola by som stále chladnejšou a bezcitnejšou. Mám pocit, že je to citové vydieranie, aj keď si to neuvedomuješ. To príšerne lezie na nervy a nedáva dýchať.
Začni konečne riešiť seba a nie jeho. A prestaň ho buzerovať. Ak súhlasil s dieťaťom, tak s tebou chce byť. Len preboha netlač na neho furt, to je choré, nekritizuj ho, nedožaduj sa zakaždým, nerob z komára somára. Nemusí mať dobrú povahu, ale znášať takéto dačo je totálne pod tvoju aj pod jeho úroveň. Nič mu nie je, len nechce tak prejavovať emócie. Veď sa ozve, zavolá, idete niekam, súhlasil s bábätkom. Prečo od neho žiadaš stále nové a nové dôkazy, prečo mu konečne nedáš pokoj? Nech urobí čokoľvek, nie si spokojná. Tak je už agresívny a jasné, že občas aj vyletí. To sa fakt nemáte o čom baviť? Prečo sa s ním musíš stále a stále rozprávať o tom, ako ťa nemá rád a stále a stále sa ubezpečovať? To má ako vydržať?
Skús si okrem tej práce nájsť nejaký program sama pre seba, ktorý ťa urobí šťastnou. A keď sa stretnete, iba mu povedz, čo ti urobilo radosť. A nebuď sklamaná, keď nereaguje podľa tvojich predstáv. Jednoducho mu do telefónu alebo osobne radostne povedz čo bolo.
Ja si túto Tvoju vlastnosť dávam do súvisu s tým zamestnaním. Zrejme si sa prihlásila na pozície, ktoré by boli bývali vyhovovali Tvojmu ja, a dostala si zamietavú odpoveď. Preto ťa to akosi psychicky obralo o sebadôveru a tú absenciu sebadôvery chceš kompenzovať na ňom. Neexistuje človek, ktorý by to dokázal. To musíš zvládnuť Ty sama, tak ako hovorí Tomáš: zmyslom Tvojho života nie je on, ale Ty sama. Stvoril Ťa Boh, lebo Ťa má rád. Dal Ti možnosti. Pomôž si človeče, aj Boh Ti pomôže. Tak si pomáhaj. Ohľadne práce. Aj taká maličkosť, ako Avon lady, alebo niečo podobné Ti môže priniesť dobré pocity. Stretávaj sa s ľuďmi, choď na pohovory, ži! Nie celý deň iba on a prečo takto a prečo hentak. Veď je to totálne choré.