Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Pascala

Ahoj ahjaj, aj Lucinda. Tesim sa, ze si napisala, co mas nove. Prave citam clanok o manipulacii na sme - Je bežnou „pracovnou“ výbavou ľudí s narcistickou povahou, so závislosťami či hraničnou poruchou osobnosti....

Čítajte viac: zena.sme.sk

Spomina sa tam aj vztah rodicia deti. Ja som si zase spomenula na toho mojho.. Teraz ako pises, ze Tvoji rodicia su urazeni kvoli synovmu vyroku, tak mozno aj ty tam najdes nejake rady.

S tou pracou, no neviem, ci sa zase nedostanes do bludneho kruhu velkeho stresu, predsa len, tie podmienky su pre zdravych. Stres spusta vsetky mozne choroby. Ale to urcite vies.

Ja som momentalne rada, ze sa mi podarilo zbavit sa neustalych myslienok na toho mojho. Myslela som si, ze to nikdy neprestane a budem to tak mat uz navzdy. Podla toho, ako dlho to bolo, to tak vyzeralo. Este stale som vsak dost bez energie.

ahjajjaj

ahojte dievčatá, ja naďalej maródim, len som sa už prihlásila na dve pracovné pozície, z toho o jednej, keď som sa dozvedela podrobnosti, tak tam nejdem, mala by som sa ísť zaučiť do Plzne a zmluvu by mi dali iba do decembra, je to česká firma, a vybavovať si zdravotnú poisťovňu a všetko... no neoplatí sa. Druhá pozícia je asistent na mestskej vysokej škole...
Pýtala som sa aj lekára, čo si myslí o tom, že by som išla pracovať, alebo či si mám opakovane podať žiadosť o invalidný, na obe otázky mi odpovedal, že treba skúsiť, a potom budeme vidieť, na čom sme.
Dnes som sa horko-ťažko prinútila ísť na trh, inak som stále doma. Aspoňže deti už chodia do školy a majú tam obedy, a nemusím teda pri varení brať ohľad na ich prieberčivosť, teda prieberčivá je len dcéra.
Aj na dovolenku sa chystáme, iba pár dní v druhej polovici júla. Teraz sme dosť nie zadobre s mojimi rodičmi, syn im povedal niečo na čom sa príšerne urazili... Takéto veci ma potom vedia riadne trápiť...
Lucinda s tou prácou je to tak, že keby si ju ozaj nevedela robiť, už by sa s Tebou rozlúčili. Chyba je len v tom, že ju robíš v strese, to by bolo fajn, kebyže dokážeš prekonať. Môj manžel síce pracuje, len by si rád našiel niečo iné, a už 4 mesiace si bezvýsledne hľadá inú prácu. Čo sa týka Tvojich výletov s kamoškou, je fajn, mať pri sebe človeka, kto Ti rozumie, len si nekaz imidž alkoholom. A čo sa týka Vášho vzťahu, ak ho máš riešiť a cítiť sa kvôli tomu mizerne, tak radšej nerieš, časom sa Ti snáď život vykryštalizuje a bude lepšie.
Herb, Ty sa máš ako? Hľadáš si aj inú prácu, ako máš tú terajšiu aktuálnu? Ako šport? Knihy, kamarátky?

Pascala

Ahoj Lucinda, som velmi rada, ze si sa ozvala a napisala, co mas nove. Ja som uz myslela, ze ste sa dali dokopy, ze sa mas dobre a nemas uz potrebu pisat.
Pises, ze najhorsie to je s pracou. Ved daj vypoved a hladaj si inu, alebo popri tejto. Hlas sa aj bez skoly na tie skolske pozicie, ked potrebuju, tak ta zoberu aj bez toho a mozno ti povedia, ze zacnite si robit skolu. Ja som ti to pisala uz stokrat a ty nic, len stale to iste.
Takze ten tvoj sa nezmenil? Blbe.
Ja to mam stale rovnake, nic sa nezmenilo, same starosti a ja nemam na nic energiu. Kamosky tie co mam, tak ma az tak nebavia, pretoze kazdy len o sebe a potom mam v hlave aj tie ich blbosti a nic nerobim. S pracou je to tiez des. Budem aj ja reagovat na nejaky inzerat.
Drz sa Lucinda, snaz sa aspon nieco zlepsit. Ahjaj sa snad ozve, snad sa ma dobre, ked nepise.

Lucinda000

Ahojte, pisem po dlhej odmlke. Akosi stale nemam cas co mi je strasne luto. Vobec som na vas nezabudla ani nic, len moje dni vyzeraju tak, ze rano vstanem, idem do prace z prace a som tak psychicky unavena, ze si idem vacsinou hned lahnut, teda medzitym sa najem, osprchujem, spravim nejake domace prace, ale to je tak vsetko. Vobec by som na tom takto nebola, no v tej robote mi je velmi zle, stale sa drzim, ale nezvládam to. Nielenze ta praca ma stresuje, ale navyse mi zacala robiť problemy aj kolegyna a spojila sa s druhou, takze neviem ani na com som. Viem, ze ma ohováraju a o to je to pre mna horsie, pretoze ak sa spravia chyby, je to samozrejme na mna alebo vedia co najviac nemam rada a co ma stresuje a v tom sa vyzivaju ked ja trpim. Strasne chcem odtial odist, ale neviem kam. Na tu skolu co som chcela ist, tak ds chystam na prijimacky, no aj keby vysli, to su dalsie roky studia a dovtedy neviem co spravit. Este aj po tejto korone je to s prácou velka bieda. Nevladzem uz ani plakat, lebo ta praca ma tak odrovna, celych 8 hodin ma boli brucho a busi mi srdce, poviem si co chcem, snazim sa bojovat, chcem aby mi to bolo jedno, ale nejde to, stale pocitujem aka som napata. Naozaj neviem co robit, viem, ze doma by som zas len plakala a tu zas len stres. Najradsej by som stale nežila. Neviem sa nijak obranit, nic. Fakt si pripadam uz na tomto svete zbytočná. Neviem uz fakt ci je chyba vo mne alebo co robim zle,ze sa mi toto deje. Ak sa mam vyjadrit k partnerovi, tak je to o nicom, vobec spolu nie sme, aj ked oficialne akoze sme, ale sme spolu asi uz len raz za tyzden, max dvakrat za tyzden na maximálne hodinu. Okolk lasky to ani neslo. Cez vikendy som vacsinou s kamaratkou, s ktorou mi je najlepšie a vacsinou sa opijem, lebo len tak sa uvolnim a na chvilu aspon na vsetko zabudnem. Ide to so mnou stale dolu vodou. Vsetky vase komentare som citala, ale priznam sa, ze davnejsie a musim si ich precitat znovu, aby som vedela na ne reagovat, len na to musim mat dlhsi cas a chvilku kludu co teraz nemam asi vobec,ale posnažím sa, slubujem. Napiste prosim aspon co mate vy ako sa máte v osobnom živote aj pracovnom a ahjaj aj zdravotnom. Pozdravujem vas a velmi sa ospravedlňujem, ze az teraz pisem, snad sem este niektora z vas zabludi a odpise.

Pascala

Ahojte, tu stale nikoho? Hm. Nemam s kym ist von, vy mate s kym? Ako sa mate? Co robite?
Ja s tym mojim zacyklenim asi nikdy neskoncim.
Ja uz neviem, ako toto riesit. Som myslela, ze casom to prejde, ale nic. Problem je asi vo mne, ze som nemozna.

Pascala

ahojte, ja tak rozne, stale sa k niecomu nutim, mozno by som si mala najst nejaku specialnu knihu s radami, ako dalej. Vcera som bola na prechadzke dost dlho, bolo to fajn, aj som si citala pod stromom.
Ty ako?
Ktovieako Lucinda.

ahjajjaj

ahoj shiksa,

Podľa môjho najlepšieho svedomia vychovávam moje deti s láskou a pochopením. Preto považujem za prirodzené, že ma zoznámia aj so svojimi partnermi, keď budú nejakých mať. Je to záležitosť vzájomnej dôvery. A za prirodzené považujem aj to, že im na toho partnera poviem názor - ak si ho vytvorím. Samozrejme, ak by som ho mala negatívny, a oni by pri ňom aj tak chceli zotrvať, na nič sa nezmôžem, a nebudem im vyhadzovať na oči, že "však som Ti povedala", lebo by som rešpektovala, že sú dospelí, a majú iné emócie. Vidíš to aj teraz v mojich reakciách na Lucindin vzťah. Mám ju rovnako rada, aj keď často nerobí tak, ako jej to radíme. Rovnako je to aj s prácou. Nejaké oznámenie na polícii by som robila, iba keby som bola presvedčená, že je to v prospech mojich detí, a bola by to totálne krajná možnosť, vlastne si to vôbec neviem predstaviť.
Na Tvojom mieste by som sa fakt iba snažila osamostatniť a prerušiť vzťahy s rodinou. Výživné sú však povinní Ti platiť, kým doštuduješ.

Keď píšeš, že sa bojíš, či zvládneš skúšky. Vieš, mám pocit, že veľa energie Ti práve odchádza kvôli takýmto rodinným vzťahom, aké máš. Preto by som ja tam zmĺkla, teda ako si písala, že si otca na FB blokla. Ja by som neblokla, len by som nereagovala a nečítala správy, ktoré by ma rozčuľovali a oberali o energiu.
Šetrila by som si tú energiu na úspešné ukončenie školy. A naozaj pri takejto výchove je pekné, že vôbec študuješ. Tantre sa potom nečudujem, že ju robíš rada, lebo Ti to dáva pocit, že sa niekto v Tvojej spoločnosti cíti príjemne.... a je úbohé, že tento pocit nemáš doma u vlastnej rodiny... aj od otca aj od matky.
Želám úspešné štúdium a potom, aby si raz mala ozajstnú dobrú rodinu, dobrého manžela a aby Tvoje deti v Tebe v ktoromkoľvek veku nachádzali oporu a dôverovali Ti.

Shiksa

Ahjajjjaj: Predstavovanie partnera rodičom, aby mi ho "odobrili a schválili" pripadne mi rozkazovali, "dali požehnanie" koho si vziať a kto je a nie je na mojej úrovni považujem za tupý zvyk spiatočníkov a krestanov, rovnako ako keď rodicia rozhodovali/rozhodujú v iných krajinách a hľadajú im dostatočne vhodného partnera, proste akoby ich predaju niekomu inému bez ich súhlasu.

Nie som otrokom svojich rodičov a mam pravo na vlastný výber a slobodnú vôľu. Dalsia vec je, že ak by si to čítala celé, pochopila by si aki su pokrytci v oblasti sexuality. Neuznávam to, čo spiatočníci, že chlap si môže trtkat koľko chce a žena má byť len panna alebo doma pri sporáku. Psychicky ma tyraju celý život, dávno pred nejakou tantrou, ale podla teba na to maju právo ako aj právo o mne rozhodovať a hrať sa na moralistov.

Chcem počuť tvoj názor prečo si nechávajú nejakú nahrávku a fotky na USB proti mne, ak nie na to, aby to v budúcnosti mohli proti mne použiť ci odlakat muža, ktorého mám rada alebo aby mi mohli rozkazovať a riadiť mi život. Nie, to si nedám, aj ja mam páky proti nim. Ak spravím tu školu, ani jeden z nich nepôjde na promócie, iba môj priateľ, oni mi nie sú rodina, ale to ti, co mali dokonalú rodinu pripadne ti, co uznávajú, že rodicia sú neomylni bohovia, ktorí si môžu s deťmi robiť čo chcú, nikdy nepochopia. Preštuduj si niečo o narcistickych rodičoch.

Nepoznáš otca, ale z toho co som spomínala by ti mohlo byt úplne jasné, aký hlúpy je. Ja s nim väčšinou nekomunikujem. A teraz som si ho blokla. A ako som spomínala, pôjdem von so všetkým a nemám najmenšiu zábranu udať svoju rodinu za krytie brata pri nelegálnom predaji a aj za sexuálne obťažovanie hoci to sa nedá dokázať. Psychické týranie sa budem snažiť dokázať, objednala som si celkom šikovný diktafón.

"Milujem" ľudí čo do-dr-bu decku detstvo, sú nahov-no vzormi, neplatia vyzivne a potom sa čudujú prečo sa nespráva ako decko z normálnych milujúcich rodín. Prečo maju rodicia od deciek očakávania? Je to sebecke. My sme sa na svet nepytali! Navyše, mali ma nechcene. A tak sa ku mne aj vždy správali. Teraz očakavaju, že ja im budem za to zlepšovať u ľudí sociálny image cez výkony a úspechy? Co robím, robím pre seba a vlastné šťastie a nemám absolútne tu potrebu, aby boli tí 2 chudaci na mňa hrdí. Prečo vyžadujú od deciek, aby mohli byť na decká hrdí, keď na nich ako rodičov decka hrde nemožu byť, nakoľko sa vôbec v ničom nesnažili a kde mohli tam im hodili ešte polená pod nohy?

Ty by si co robila kebyze ta niekto roky psychicky tyra a najrýchlejšou cestou ako sa z domu dostať a byt nezávislá (=nedostať sa vydajom do paprč ďalšiemu chlapovi, ktorý by ta chcel riadiť) je mať prachy na vlastný byt, ktorý je v oblasti BA nie najlacnejšou záležitosťou? Najrýchlejšou cestou a pre mňa úplne prijatelnou je ta tantra. Nejde tam o sex. A robím to rada, nespôsobuje mi to žiadne traumy narozdiel od toho, ako oni so mnou vždy zaobchádzali a zaobchadzaju - ako s obciankou druhej kategórie, len preto ze som žena. Je to presne detto to iste ako keď ti niekto chce nahovoriť ako hrozne necisty si a aký odporný hriech si spáchal keď si masturboval alebo mal sex pred svadbou. Pritom je to normálna vec. Tipujem, ze si kresťanka alebo proste miluješ stereotypy. Kresťania sú posadnuti ženskou sexualitou, jej reštrikciami a odsudzovanim. Alebo jednoducho internalizovana mizogýnia- prijatie toho, ze som podradne pohlavie, nanucovanie tej istej veci aj iným ženám a odpor k tým ženám, co si dovolia o sebe myslieť, ze su rovnocenné mužom.

Rodina ma NIKDY v ničom okrem biologického prežitia nepodporovala. Aj Fritzl dával dcére jest, obliekal ju, bývanie, dokonca aj zdravotnú starostlivosť. Skvelý to tato, dajme mu Nobelovku! Okrem nulovej lásky, pozornosti a pochvaly, to bola neustála kritika a zhadzovanie, posmievanie, dávno pred tantrou. Vieš čo mi povedala matka, keď som bola na pohrebe spolužiačkinej mamy s ňou? Keďze ma dojal spolužiačkin žiaľ a žiaľ celej jej rodiny, rozplakala som sa, čo môže osobu, co ma nulovú empatiu ako moja matka iba iritovať. Drgala do mňa, štípala ma a hovorila "Nerev, nestrápňuj ma tu". Za každú jednu emóciu sa mi posmievali alebo povedali ze je neopodstatnena, akurát smiech ich vždy podrazdil a iritoval.

Tantra celej mojej rodine dala len pre nich dobrý dôvod prečo ma nenávidieť otvorene, predtým to robili len tak nepriamo. Tantra ukázala ich pravú tvár a tu pravú nefalšovanu kresťanskú "bezpodmienečnu lásku". Im je jedno ako sa cítim. Nikdy im nezáležalo na mojom šťastí, iba na tom co si myslia ostatní a na tom aby mi poskytli v živote to minimum, čo museli, aby k nám nenabehla socialka. Pre nich je najdôležitejšie co si myslia iní ľudia a najviac sa desia toho, že by prišli o svoj sociálny image alebo o image dobrých rodičov, teda najmä moja matka. Preto vtedy volali policajtov, oni ma normálne chceli nahlásiť a to isté napadlo ako prvé aj otca, lenze nemohli, lebo zistili ze ani tantra a dokonca ani prostitúcia nie je trestna. Hlavne ze brata za skutočne ilegálnu činnosť nahlásiť nechceli a nechcú. Aké prekvapive :)