Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Pascala

Ahojte. ahjaj, pekne si to napisala, vo vela veciach to sedi aj na mna..ja to neberiem ako stazovanie, skor take filozofovanie, ci zamyslenie. Mne tiez pomahaju knihy, tiez mam niekolko rozcitanych a velmi sa tesim, ked si na ne najdem cas a mam chut a viem sa koncentrovat. Prisla som na to, ze aj niektori ludia mi velmi pomahaju, ked s nimi mozem byt alebo rozpravat sa, ktori su taki tahuni a v niecom velmi inspirativni. A ked su to taki veseli optimisti. Velmi ma tahaju hore a ja chcem byt hned ako oni a vtedy aj zacinam mysliet ako oni, je to fajn pocit.

ahjajjaj

ahoj shiksa,

prečítala som si Tvoju komunikáciu s otcom. Vieš, môj názor je taký: niečo (viete čo) o to viac smrdí, čím viac sa mieša. Takže sa neznižuj s otcom k takémuto tónu, k ničomu to nevedie. Tú tantru sa Tvoja rodina nemusela dozvedieť, naozaj kebyže to robí moja dcéra, bolo by mi riadne zle, ako som ju to vlastne vychovala, a bolo by mi to vrcholne nepríjemné. Aj keby nemala sex. A aj ten priateľ, čo by s ním išla na výlet. V prvom rade by som chcela, aby mi ho predstavila, kto to je a chcela by som zistiť, aké má s ňou úmysly. Potom by som jej povedala, že má naviac, že je predsa pekná, mladá, múdra a so životom sa dá popasovať aj dôstojnejším spôsobom. Celý zvyšok rodiny by ma v tomto podporoval....
Herb, myslím že z vyhorenia sa dá dostať tak, že sa človek venuje tomu, čo ho zaujíma, a nielen tomu, čo musí. Čo bolo na tých kúpeľoch dobré je, že som začala viac čítať knihy. Aj teraz mám nejaké požičané od svokry, a prečítam si ich, ak stihnem popri domácich prácach, varení, únave a učení sa s deťmi a ich naháňaní, aby si robili úlohy.,...
Ten môj pocit, že nezvládam všetko, ako by som chcela však nejak po celý čas pretrváva... proste mám také ciele, ktoré si nedokážem splniť, a to ma deptá... možno som príliš orientovaná na akúsi dokonalosť. Dnes mi syn povedal pri úlohe, že vypracuje len jednu časť, a dobrovoľné úlohy a zadania navyše nechce robiť.... tak nieže by sa tešil, že sa môže niečo naučiť navyše.... a potom znova ten pocit... koľko som sa učila ja a načo?
Ako to bolo v dielach Puškina a Lermontova: "lišnyj čelovek" je to človek všestranne vzdelaný a rozhľadený, ktorý je však zbytočný a nevie čo so životom....
tak, ale nechcem sa sťažovať....

Pascala

Ahojte. shikza, to mas riadne tazke, na tvojom mieste by som sa co najskor objednala k psychoterapeutovi.
ahjaj, snad musi existovat aj ina cesta, ako sa z tej vyhorenosti dostat, nielen zalubenie sa. Navyse, zalubenie sa netrva vecne, co potom. Co tym ludom este pomohlo, a dostali sa z toho uplne? Aj tak mozno kazdemu pomoze nieco ine.
Ja si neviem poradit s jednym nevztahom, ini sa potlkaju od vztahu ku vztahu. To tiez nechapem, ako sa im moze tolko ludi pacit, mne malokto. Momentalne mam dost melancholicku naladu, chodim von len trochu, sama, nejako sa mi nechce rozpravat s nikym. Zase sa neviem k nicomu poriadnemu dokopat, ani k praci, ani k cviceniu, ani k upratovaniu.
Budem rada, ked napisete, co robite. Ahoj ahjaj, Lucinda, posielam srdiecka.

ahjajjaj

Ahojte Lucinda a Herb, želám Vám požehnané sviatky Veľkej noci.
Herb, tá kniha Nevyhorení je zaujímavá preto, že o vyhorení hovorí, a píše o ľuďoch, ktorí ňou prešli. A tá nová iskra ešte nepochovala vyhorenú sviečku. Tak ma napadlo, že je to ako v starých gréckych bájach a povestiach. Orestes sa vrátil domov, kde zabil manžela svojej matky a svoju matku, aby pomstil otcovu smrť. Vtedy sa naňho vzniezli bohyne Erinyí a spievali mu o vražde matky. Až neskôr sa bohyňa Pallas Aténa nad ním zľutovala a rozhodla o ukončení trestu. "Pieseň Erinyí už neznela, môže však na ňu celkom zabudnúť, kto ju raz počul?"
a také niečo je aj syndróm burn out. Už to v žiadnom z tých prípadov nebolo ako kedysi. Okrem toho, darmo o tom človek číta od iných ľudí, tí mu iskru do života neprinesú.... iba ak by som sa zamilovala.... a som spokojne vydatá, takže nič také nevyhľadávam, či skôr sa takému čomusi vyhýbam....
Predpokladám, Lucinda, že Veľkonočné sviatky boli pre Teba trochu smutnejšie, lebo v práci sa Ti síce nepáči, ale na druhej strane Ti práca odvádza pozornosť od Tvojho vzťahu-nevzťahu, a tak znášaš víkendy asi horšie. Herb, obávam sa, že u Teba je to rovnako....., ale napíšte mi určite, ako sa máte.

Pascala

Ahojte Lucinda a ahjaj, ako sa mate?
Ja uz niekolko dni tak zvlastne az blbo. Pred par dnami som vybehla von a stretla som maly hlucik ludi a tam bol aj on. Nebolo vyhnutia, nevedela som vobec zareagovat, najradsej by som sa vyparila. Nemozem dat najavo svoje pocity, ze som smutna a nijaka a ze ma to asi nepreslo. Tak som sa s kazdym chvilu porozpravala, aj s nim chvilu. Bolo to take nijake, formalne, neviem z toho nic usudit. Bola som vdacna, ze mam rusko. Pripadal mi, ze ma vysusenu plet, ktovie, ci zase nepije. Mala som pocit, ze som to nejako zvladla, az nato, ze som mala jednu blbu poznamku voci nemu a pred vsetkymi, to som si mohla naozaj odpustit, vzapati som to hrozne olutovala, ale co uz. To podla mna vyplyvalo z celej mojej nalady voci nemu a ze som musela byt navonok zdvorila, mozno som bola aj trochu strojena a napata. Este ma stve, ze on sa stretava s hocikym, ja by som tak rada bola s nim a zrovna so mnou nie.
Bol tam este jeden pekny chalan aj s nim som sa bavila, ale ja som ako zaseknuta platna, neviem sa pohnut dalej, ten druhy ma tak nevie zaujat, aj keby bol neviem aky.
Odvtedy to je uz par dni, nastastie som isla kazdy den von s kamoskou, ktora ich nepozna a mozme sa bavit o inych veciach a trochu mi to pomohla zmiernit, lebo odvtedy ani poriadne nespavam.
Zase sa budem musiet z toho nejako vyhrabat aj ked by som bola najradsej s nim. Ale ktovie, ci on niekoho nema, s nejakou babou sa mi zda, ze sa kamarati, neviem, ci su len kamarati.
Tak snad bude kazdym dnom tento blby zazitok bledsi a bledsi a nech som aspon v normale.
Ako sa vam dari, co mate nove?