Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Pascala

Ahojte Lucinda a ahjaj. Tato tema bola kvoli spamu az na 50. strane, aspon ju prehodim.
Mne viria teraz v hlave vseliake myslienky, tiez nechapem, ako sme sa mohli upät na take nevhodne typy. U nas aj keby to bolo hned v tejto chvili idealne, nic by to na veci nemenilo, lebo ten clovek je absolutne "nevhodny" na akekolvek spoluzitie. Takze uplne zbytocne sa nim vobec zaoberam a zatazujem.
Lucinda a kam by si isla, mas nejaku moznost? Prenajmy su drahe.
ahjaj, aj mna pobavila ta lenivost. A ta kniha nevyhoreni bola v niecom uzitocna?
Dufam, ze zvladate v pohode.

Lucinda000

A zabudla som, socialnu prácu nemam vystudovanu. Odbor, ktory mam vystudovany ma vobec nebavi, nerozumiem mu a v tomto smere by ma nebavilo ziadne zamestnanie. A preco som si vybrala taku skolu? To je dlhy príbeh, bola som mlada, hlupa, tiez tam zohraval ulohu, chlap, moja nerozvasnost, nevedomosť co vlastne chcem, rodicia atd a uz to islo. A teraz sa to so mnou vlecie cely zivot.

Lucinda000

Ahojte dievcata :-)
Dakujem, ze ste odpisali a za vas cas. Ani neviem kde zacat a co vlastne napisat. Je to vsetko vazne ako na hojdacke. Do prace stale chodim, je to uz o nieco lepsie, teda ja to o nieco lepsie beriem a zvladam, asi preto, ze je tato korona, tak si hovorim, ze zamestnavatel moze byt rad, ze tam vobec chodíme, no niekedy sa citim dost zle a choro, potom to zase prejde, asi je to pocasim, lebo mi byva stale zima, potom zrazu slnko alebo vietor, takze vzdy ide o nejake prechladnutie a tak som cela oslabena. No a s partnerom, ja neviem, akoze aj zavola, aj napise, ale no je to take ojedinele, sem tam ako sa mu chce, ale chápem, ze to je asi jeho povaha a viac mi dat nevie a nechce. Vzdy ma najviac hneva ked je vikend a to su fakt dva dni kedy mam volno a mohli by sme byt spolu, no on nic. Tento vikend sme spolu boli a aj sme boli spolu intímne, neviem prečo si to rozmyslel, asi to chybalo aj jemu a vraj ked este tu nie je uplne ta korona, tak mozme, ale no nevidím mu do hlavy, neviem ci to brat vazne a naozaj alebo ako. Ja viem, ze ako tvrdi ahjaj, mala by som uzavriet tuto kapitolu, ale nejak to neviem, pokial sa tu nezjavi niekto iny. Urcite to cele vsak beriem lepsie ako predtym, lebo to som bola uz na pokraji zrutenia. Ano, pisem si sem tam aj s nejakymi muzmi na nete, ale vacsinou to hned po par vetach skonci, lebo je to nula bodov, nikto normalny. Vobec neviem co bude dalej. Momentalne mam novy napad, novu myslienku, a to, ze sa chcem osamostatnit a zit sama,takze toto ma celkom povzbudzuje, len teda ked je tato situacia vo svete, cloveka takmer nic nebavi, teda aspon mna, nemozem nikam chodit, neda sa ist medzi ludi, spoznavat, proste nic. Herb, uplne si viem predstavit ten zly pocit ked je niekto nejak prepojeny s tvojim ex a tie negativne pocity, to rozrusenie co to v tebe vyvolava. Ta osoba pritom za nic nemoze a ty citis akoby nejaký hnev alebo neviem najst to spravne slovo, no nie je to nič dobre. A ked vidim co to v tebe stale vyvolava aj po takom case, och, to ja sa stale motam v tom istom. Je to tazke, neviem preco mame taketo povahy. Ahjaj, velmi som sa pobavila tou lenivostou a kvitnutim, super prirovnanie :-)

ahjajjaj

ahoj herb, myslím, že kvôli Tvojmu expriateľovi by si sa nemala prestať stretávať so svojou kamoškou. Ak žijete v jednom meste, občas o sebe budete počuť, tomu sa asi nevyhneš, ale ono to bude stále bolieť menej a menej, aj keď Ťa z času na čas, nejaká správa o ňom ešte rozruší. Skús doma cvičiť, alebo sa nejak zamestnať viac v myšlienkach nejakými inými vecami, zatelefonuj kamoškám a podobne... pozeraj pekné filmy...
Ja som na tom nejak tak, že sa neviem prinútiť zavolať kamoškám, jednoducho necítim potrebu nejakých sociálnych kontaktov, mám doma deti aj manžela, takmer každý deň varím a bojujem s deťmi, aby si robili úlohy. Lenže oni po mne zdedili všetku lenivosť a ešte to geneticky vynásobili lenivosťou môjho manžela.... a keby teda lenivosť kvitla, mohli by sme si otvoriť kvetinárstvo....:-)

ahjajjaj

Ahoj Lucinda, pauza kvôli koronavírusu, to si môžu dať kamarátky, ale nie milenci v perspektívnom vzťahu. Koľkokrát si sa už správne rozhodla o rozchode, a on to aj prijal, s tým, že naozaj nedokáže splniť Tvoje očakávania a brať Ťa ako dievča, s ktorým chce prežiť zvyšok života a s ktorou chce mať deti. Keď si sa rozišla a potom si sa mu hodila pod nohy, že nevieš bez neho žiť, prijal Ťa späť, ale ani naďalej Ti nedokázal poskytnúť to, po čom túžiš, manželstvo, spoločnú rodinu a deti. V noci príšerne chrápe a preto netrávite spolu noci, ani Ty to tak nechceš. Sťažuješ sa na jeho blbú povahu a ako sa správa, keď si vypije. Po rozchode keď Ťa odmieta sa sťažuje, že Ťa odhadzuje ako nejakú handru, ale keď Ťa prijme späť, sťažuješ sa kol-dokola naňho. Keď si to vezmeme tak z nadhľadu, myslím, že ho ber ako jednu kapitolu v živote, ktorú by si mala uzavrieť a začať novú. Dúfam, že aspoň na nete chatuješ aj s inými mužmi. A čo sa týka práce, jednak je pozitívne to, že pracuješ, škoda, že z tej práce nie si nadšená. Pritom ani neviem, čo Ti poradiť. Ja som robila práce, ktoré ma bavili. S veľmi veľkým entuziazmom som toho času nastúpila učiť na strednú školu, a po 15. rokoch som toho mala dosť a začala som sa ponevierať po iných zamestnaniach. Znova som bola nadchnutá prácou v priemyselnom časopise, ale filiálka, pre ktorú som pracovala skrachovala, a po 15. mesiacoch som prišla o prácu, ktorú som zo začiatku vykonávala tak rada. A vyhorela som s tým, že po zápale mozgu som sa zabudla jednoducho zotaviť a napriek dobrým laboratórnym výsledkom som nevedela chodiť a cítila sa fyzicky zle. Zistili, že mám syndróm burn out a stredne ťažkú depresiu so psychosomatickými príznakmi. Takže ak si aj človek nájde prácu, ktorá ho baví, môže sa stať preňho drogou, z ktorej sa napokon presýti a vyhorí. Odporúčala by som Ti zostať v tomto zamestnaní. Ešte tak rozmýšľam, ako si na tom so vzdelaním sociálnej pracovníčky? Myslím, že ono to má blízko aj k deťom, aj k rodine... a neviem, aké máš vzdelanie, ale možno by si mohla hľadať nejaké také pracovné miesto...

Pascala

Ahoj Lucinda, nehnevaj sa, ze az teraz pisem..To mi je luto, ze ta vycerpava aj praca, aj priatel, keby aspon jedno z toho fungovalo, bolo by lepsie. To je od neho dost sebecke, ked si nechce ani pisat ani volat, to stretavanie viem pochopit, ze je zodpovedny, to je pekne. Ty si ako vysvetlujes, ze si nechce ani pisat ani volat?
Ja sa mam podobne ako ty, tiez ma nic nebavi. Niekedy kniha, film, to ano, ale to sa neda stale. Obcas ma vola von ta jedna kamaratka, co pozna aj mojho expriatela, tak niekedy to ujde, ale raz uz prisla rec aj na neho a nebolo mi vobec prijemne. Hovorila len o tom, ze boli niekde viaceri, aj on. Prislo mi to tak nejak luto, hned som si vsetko predstavovala, ze tam bol vesely, stastny. To samozrejme nehovorila, len si to myslim. Takze vidim, ze sa neboji stretavat. Vzdy si myslim, ze uz som v pohode, ale taketo situacie ma vzdy rozhodia. Neviem, ci mam prerusit kontakt s touto babou, ale potom zas nemam moc moznosti, s kym chodit von. To si este neviem predstavit, ako by sme sa tvarili, keby sme na seba narazili. Pri tejto babe to niekedy hrozi, i ked teraz mi vravela, ze najblizsie sa nechce s inymi stretavat, len so mnou, ze tiez sa boji. Ale ktovie, kolko jej to vydrzi. Este mi hovorila, ze sa s nim na niecom pohadala, ze nema chut ho vidiet. To ma tiez tak prekvapilo, ze este aj k nej je zly, lebo ju to trapi, ze sa pohadali a ze s nim sa vraj neda diskutovat, ze on len mlci a kuka do zeme. To tiez vyzera, ze aj nou manipuluje a vyvolava v nej negativne pocity. Takze mne to moc nepridava, taketo reci.
Ak budes mat naladu, budem rada, ked sa ozves.

Lucinda000

Ahojte dievcata,
hlásim sa po dlhsej odmlke, vobec som akosi nemala cas alebo som ani nevladala pisat. Herb, velmi ti aj zavidim, ze mozes pracovať z domu a ahjaj, naozaj super, ze si este vystihla kupele, lebo terajšia situacia je ozaj velmi zla. Co sa tyka mna, ja chodim do prace stále. Psychicky som na tom uplne zle. Pripadam si len ako nejaky stroj a robot, ktory chodi z prace do prace, doma nieco upracem a idem spat. Nic ma nebavi, nemam sa uz vobec na co tesit. Viem, ze teraz to ma ťažké cele ludstvo, no maju aspon podporu svojich blízkych, s ktorymi ziju. Ja mam teda len rodicov a to je vsetko, ale jasne, ze som za nich stastna a vdacna, ze ich mam a ze sme zdravi, aj ked ja sa citim choro stale. Zase by som sa najradsej len lutovala, ale k nicomu mi to nepomoze. Tyzden len tak prechodim ako mŕtvola, ze musim a ked pride vikend a volno, tak bud placem, som v depresiach alebo nic a hned je aj znovu pondelok. K tomu partnerovi, je to uplne zle, strasne ma to stale ničí, teda on ma nici. On je uz par tyzdnov doma a ak dalsie bude, no stretavat sa nechce kvôli tomu virusu, lebo sa boji, ze by som ho nakazila a kedze zije so staršou osobou, jeho mamou, tak sa boji o to viac, preto som sama stale a aj co by mi mohol len tak napísať, zavolat, tak nic, pritom je ozaj doma a ma casu az az, no aj tak ten cas vlastne nemá, lebo ked zacnem nieco riesit o nas, hned sa vyhovori, ze musi koncit, lebo ide robit hento tamto a musi a vzdy len pre mna výhovorky, vzdy ma odstrci na druhu kolaj. Som uplne zufala zo seba, ze si stale toto necham so sebou robit. Vobec nevladzem a niekedy som aj rada, ze chodim do tej prace, aj ked mi je zle aj tam, no doma by som sa asi znicila uplne. Herb, ty si uz uplne v pohode co sa tyka exa?

Pascala

Ahojte. Som velmi rada ahjaj, ze si bola v kupeloch a ze ti to pomohlo. Este si mala stastie, ze ich nezatvorili. Aj ze mas radost z citania knih a ze sa tesis varit.
Ja teraz doma, viacmenej pracujem, ide mi to pomaly. Snad sa aj ja dostanem ku knihe, sem tam sa dostanem k dobremu filmu, vcera som si uzila pustny kvet. Aj ked mam teraz relativne cas, dokazem ho premrhat. Prave si citam o jednom filme: lovestory o lidech, kteří odešli, ale navždy nás změnili.
O corone uz necitam, snad to prejde. S tou vizazou a cvicenim sa snazim a dakujem za povzbudenie, je to skvele pocut.

ahjajjaj

Čo z tohoto všetkého ako prínos pre Vás? No, v zdravom tele zdravý duch. Kozmetičky a kaderníctva sú teraz síce zatvorené, ale tak nezabudnite na denný make up, dať si obľúbený parfém, pravidelne cvičiť, a venovať sa tomu, čo Vás baví. To človeka uzdravuje.