Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

ahjajjaj

Ahojte dievčatá,
mám sa štandardne. Trápim sa s mojimi deťmi, aby si vykonávali riadne online úlohy, lebo sa im nechce. Chodím do práce, páči sa mi tam, ľudia sú milí, veľmi rada sa s nimi rozprávam, keď sa popri práci dá. V práci sa venujem deťom s poruchami učenia na 1. stupni základnej školy. Mám tam chlapčeka s logopedickým problémom, jeho učím správne vyslovovať slová, potom deti s poruchami pozornosti, dyslexiou a poruchami jemnej motoriky. Úspech sa niekedy dostaví, niekedy nie, kedy ako.

Z Bratislavy som ešte stále nedostala správu, či mi uznajú polovičný invalidný dôchodok, ktorý mi tunajší posudkový lekár odporučil.
Bývam príšerne unavená, deti keď sú doma, treba na ne aj variť a poobede býva aj moja motorika horšia.
Zaujímalo by ma, čo je s Tebou, Lucinda. Akurát nedávno som pracovala na téme sebapoškodzovanie. Tam bol aj Tvoj prípad: lieky + alkohol, nie s úmyslom samovraždy, iba necítiť psychickú bolesť. Myslela som pritom na Teba.
Ako sa máš?
Herb, som rada, že Tvoje myšlienky venuješ niečomu lepšiemu, ako je bývalý priateľ. Tú knihu, ktorú si nám sem poslala link, si už čítala? Podľa mňa je zbytočné tomu venovať toľko pozornosti, kto kedy, čo a prečo. Človek si má spôsobovať radosť zo života, ja to riešim knihami, prečítala som Olivera Twista, a čaká ma pár ďalších knih. Teda, keď od únavy vôbec vládzem čítať.

Pascala

Lucinda, aha, aka kniha
www.martinus.sk
Pútavý i dráždivý príbeh o neobvyklom vzťahu príťažlivej ženy a muža, ktorý sa vymyká všetkým štandardom. Jeho vlažný záujem ju uráža, no o to väčšmi provokuje. Je do neho beznádejne zamilovaná a posadnutá túžbou. Už ani nevie, čím by ho zaujala, nuž skúša rôzne sexuálne praktiky, no stále nevie, čo si o ňom myslieť. Je impotent, homosexuál, psychopat, sexuálny maniak, úchylák, či všetko dokopy? Čo pred ňou ukrýva? A o čo mu vlastne ide?

Pascala

jeej, ahoj Lucinda, uz som myslela, ze sem neprides. myslim na teba, ze ako sa asi mas.
ja nemam nic nove, o tom typkovi neviem nic, obcas na neho myslim, zaujimave, ze obcas sa mi vyroja nejake nove suvislosti, ze ahaaa, ved vtedy isiel vlastne tam a proste nejake veci mi az teraz dopli, ze kde bol a s kym. este aj teraz mnou prefrci akoby hnev alebo co to je. musim si to normalne zlahcovat a nejako ho "ospravedlnovat." tak len tolko k nemu, taketo blbe myslienky mam obcas.
inak nic, nikam moc nechodim, vsetko z domu.
a ty? asi si chcela nieco napisat, ked si sem prisla.? :)

DenverCO

Lucinda, podla tych problemov, co opisujes o sebe. Mam pocit, ze mas Aspergerov syndrome (vysokofunkcny autizmus). Ja mam tiez autizmus a stotoznujem sa dost s tvojim potiazami v kazdodennom zivote. Uzkosti, stress z ludi, prilisna precitlivenost, tazkosti zvladat necakane zmeny atd..... Urob si online test zdarma na autizmus a daj vediet, co ti vyslo.

Nechcela som ta tymto urazit ani vystresovat, len pomoct...

Pascala

ahoj ahjaj, naozaj odpadavam z tvojej usilovnosti. som velmi rada, ze sa ti tam paci a mas milych ludi okolo seba. je zvlastne, ze az ked vieme, ze niekto ma problem, sme k nemu ohladuplni, inak nie.
tie stresy, no, to chapem, tiez niekedy viac hodin v noci nespim, co neviem, ci stihnem termin a ako to vyriesim. ale pises, ze uz je to fajn, tak snad aj ten spanok bude.

ahjajjaj

ahoj Herb, ahoj Lucinda,

V práci je veľmi veľmi fajn, milí kolegovia, cestovanie do práce so spoločnosťou známych, ktorí mi pomôžu pri nastupovaní a vystupovaní a okrem toho ma už poznajú aj šoféri, ktorí sú tiež ohľaduplní a nezačnú jazdiť autobusom predtým, ako sa mi podarí si aj sadnúť na miesto. Kuchárky sú tiež milé, šéfky si so mnou potykali a sú priateľské a nápomocné a vypytujú sa ma na názor. Škoda, že je pracovná doba uzavretá len na jeden rok a maximálne si ma tam môžu udržať 2 roky, kým sa po materskej nevráti do práce kolegyňa, ktorá je prijatá natrvalo. Ale dovtedy je to ešte dlho... uvidím ako ešte bude. Inak najmenšie stresy ma odrovnávajú, cítim sa zle celý deň, krúti sa mi hlava a neviem spať. Teraz som akurát také čosi prežila, nejdem upresňovať, čo sa stalo, niečo, na čom nikto nie je vinný, že sa tak vyvinula situácia, ale vyplašilo ma to. No, teraz som sa dozvedela momentálny pozitívny vývin situácie a som veľmi rada.

Pascala

ahojte. ahjaj, ja ta obdivujem, si velmi huzevnata, ze aj napriek unave, liekom sa vzchopis a ides pracovat..ako dalej v robote?
Lucinda, ty ako? pomohlo ti nieco, je ti uz lepsie?

ahjajjaj

Lucinda, mala by si sa obrátiť, alebo Tvoji rodičia na psychiatriu, na oddelenie v nemocnici. Depresia je dlhodobá záležitosť, ale dá sa z nej dostať. Ja som začala pracovať, som síce veľmi unavená, ale zatiaľ sa mi práca páči, a nachádzam aj nápomocnosť a ústretový prístup od všetkých kolegýň a nových ľudí, s ktorými som sa zoznámila.