Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

herb

ahjaj a dik za poznamku, ako to vidis ty. kludne mi mozes pisat aj ostro aj hociako, ja potrebujem zlozit ruzove okuliare.
lucinda, ten tvoj je nevhodny aj ako kamarat, neviem, co na nom vobec vidis. ja na nom nevidim jedine pozitivum. on ti ten rozchod svojim spravanim maximalne ulahcuje.
lucinda este nerozumiem o akej maturite hovoris, ked uz maturitu mas, aj vysku.
a dakujem aj ja za vsetky prispevky, su velmi citlive.

herb

ahojte. ja som mala teraz maraton dojimaveho citania..
nepochopila som akurat poslednu vetu ahjaj v poslednom prispevku, ako to myslis ahjaj s tym davanim si pozor?
ahjaj, my tu riesime vlastne prkotiny, ty mas vazne problemy, to mas tu chorobu od komara, jednu alebo druhu? dokedy budes v nemocnici? mas tam co citat? ja ti kludne poslem nejake knihy alebo hocico. je mi to velmi luto, ze musis prechadzat takouto chorobou. prajem ti skore uzdravenie!!
potesilo ma, ze si napisala, ze sa ti potom narodili deti.. musela si si prejst ozaj vselicim tazkym.
kludne sem pis, ked ti tam bude dlho, hocico, co ta prave zaujima..

ahjaj

ja som mala tiež trochu neskôr deti, takže moje vrstovníčky mali niektoré aj 10 ročné. A od samého počiatku som ich navštevovala a udržiavala kontakty, hladkala ich bábätká po ružových hlávkach a ako ešte s deťmi nemajúca skúsenosť som sa pýtala, kedy prečo plačú, a ako sa dá vedieť, prečo také bábätko plače a dávala som im ich k prsníku, chodila s nimi kočíkať, teda tak, že kočíkali oni. A keď boli deti väčšie, všímala som si, s čím sa hrajú, zvykla som im vystrihnúť z výkresu rôzne tvary, autíčka pre chlapcov, kvety, motýle, tulipány, a doniesla som im fixky a 2-3 ročné deti sa tomu tešili, brávala som ich do náručia, hojdala na kolenách. Ak mám rada kamošku, mám rada predsa všetko, čo k nej patrí, aj jej deti, aj keď ja ešte nemôžem mať, aj keď ja som o moje práve prišla, aj tak je to moja kamoška. Lebo tým, že delíš kamošky na tie bezdetné a na tie s deťmi, sa ochudobňuješ o pohľad na svoje veci z iného ako bezdetného pohľadu. Takto natrafíš na príbuzné duše, ako herb, ktorá je zneužívaná, predstiera sa jej priateľstvo, pritom ide iba o milenecký vzťah a tým pádom si stále v tom istom kruhu.
A nie je jedno či ťa ľutuje vydatá s bábätkom alebo bezdetná?
Dávala by som si však aj tak pozor, komu čo poviem, aby sa to nedostalo do uší, tam, kam nechcem.

Lucinda000

ahjaj, akoze normalne som stratila slova. To, co vsetko sa ti v zivote stalo a akymi tazkymi zivotnymi skuskami si si musela prejst a vlastne aj stale prechadzas, mas moj naozaj obrovsky obdiv, ze vies stale najst to pekne a navyse aj takto pomahas. Verim, ze sa ti to vsetko vrati, vsetko to dobre, co si rozdala a rozdavas. Kde si nabrala tolko odvahy, tolko dobroty a sily. Vidis, je to ironia, niektori ludia co maju vsetko, co som mohla byt aj ja, ale zaroven nemam nic, aspon vo vnutri to tak citim. A tebe zivot tolko vzal a aj cez to vsetko teda aspon tu vyzeras byt velmi spokojny a vyrovnany clovek. Je to zvlastne. Velmi je to o ludoch, o tom ako vyrastali a teraz vedia celit prekazkam. Ale dost filozofovania. Mas pravdu, mala by som odhodit zabrany, aj voci kamaratkam. Len bojim sa, ze ked sa aj s nimi stretnem, tak sa zacnu vypytovat a potom ma lutuju a ta lutost mi teda vobec nepomaha, prave naopak, aj ked to nemusia mysliet zle. Chcem byt lepsim clovekom a to aj rozdat, nechcem byt uz nahnevana na cely svet, ved predsa nikto nemoze za moje nestastie a nebude mi kazdy fukat rany ako dietatu. Musim to prepnut a posilnit sa. Hlavne aby ma uz nepremohli emocie. Ja si ani len neviem predstavit byt v tvojej situacii, ake je to vazne a ako vyzera tvoj bezny den, neviem co vsetko tato choroba obnasa. No k tej plavarni, mame tu mini plavaren s ladovou vodou, bola som tam asi raz pred niekolkymi rokmi, neviem ako to chodi. Ale pozitivna sprava dneska je, ze som si uz nieco nachystala na prijimacky do tej skoly a dalsia, ze mi zavolali na pohovor, je to v zavode, ale vobec mi to nevadi, uz som nechcela dalej len sediet a cakat. Aj keby to ma byt zla skusenost, ale vzdy lepsie ako len doma medzi 4 stenami a predsa vzdy mozem zase kedykolvek odist, tak som zvedava.

ahjaj

Neviem, či bývaš na takom mieste, kde je plaváreň, či posilovna. Pravidelne niečo 2-3 razy do týždňa. V zdravom tele zdravý duch. To vybavíš už dnes.
A kamošky s bábätkámi tiež nezanedbavaj. Nebuď zatrpknuta, teš sa z ich bábätiek, ved oni ta majú rady. Ja keď som prišla o nenarodené bábätko, boli sme tehotné aj s mojou kamoškou a ten istý mesiac sme mali rodiť. Ja som o dieťatko prišla, ale jej sa narodili dvojičky a chodila som jej pomáhať. Nejak som ich považovala a doposiaľ tak trochu považujem za svoje, ved by boli vrtovnici s mojim.

ahjaj

Aj Ty pre mňa veľa znamenas, Lucy. So zápalových ochorením mozgu som pripútana k lôžku a odkázaná na starostlivosť najbližších. Som rada, že mi v tom chorom mozgu ostali aj nejaké zdravé bunky a môžem byť aj v takomto stave niekomu užitočná. :-)

Lucinda000

Dakujem ahjaj, si velmi mila a neskutocne zlata dusa. Tvoja podpora a rady vzdy posilnia, ani nevies ako si to vazim. A to som uplne cudzia virtualna osoba bez tvare. Ten cas, ktory mi tu venujes ty a aj ini, je to az neuveritelne, ze sa dobri ludia najdu. Aj ja pocitujem u seba take vacsie odhodlanie a pochopenie, ze musim ist dalej. Len ako sa hovori, zaciatky su vsade tazke, len keby tie zaciatky uz aspon zacali. Keby bolo na mne, uz zajtra by som najradsej niekam nastupila, lenze toto cakanie ci zavolaju a niekam ma zoberu je to najhorsie. Aj tu skolu som zacala riesit teraz skor, aby som sa mohla na to pripravit. Jedine co si vycitam, su len premrhane roky a ze som mohls prezit krasne zazitky, krasne chvile, aj do inych cinnosti by som mala ine nadsenie a chut, tesila by som sa z kazdeho dna. Tento vztah ma velmi znicil, ani vo sne ma nenapadlo, ze to dokaze spravit nejaky bezcitny neempaticky chlap. Uz sa chcem hlavne zmierit s minulostou a ze je to tak ako to je a nepremarnit roky dalsie. Len najviac mi chyba priatelka, ktora by bola este slobodna a bezdetna ako ja, s ktorou by som sa citila lepsie a mohla sa poradit aj nazivo a aj chodit niekam von, aj to som raz skusala cez net, ale nepodarilo sa. Preto som vdacna, ze aspon tu na nete nie som sama a citim priatelov okolo seba.

ahjaj

Lucy, myslím, že sa to u Teba vyvíja dobrým smerom. Od septembra škola plus by som pridala ten cudzí jazyk. Medzitým na par mesiacov práca, aj keď robotnícka. Noví ľudia. Ja som teraz bola v priebehu mesiaca dvakrát v nemocnici a v oboch prípadoch som sa veľmi spriatelila s ostatnými pacientmi na izbe, vymenili sme si telefónne čísla, vymysleli, v čom si ako vieme v buducnosti pomôcť. Ja mam vs vzdelanie 2.stupna, oni majú iný vek a niektore nekonečné ss vzdelanie alebo iba ZŠ, predsa sú to hodnotni a milí ľudia. 30. septembra uvidíš ako ďalej. Ja v tom tvojom vzťahu vidím obrovské nezhody, nesúlad. Jeho chrápanie, jeho povaha, tvoja citlivá duša. Dovtedy si teda rieš prácu, a kým nemáš prácu, skus nejaký šport, nech sa ti tvoria serotonin a endorfin. :) po pár mesiacoch akejkoľvek práce škola, jazyk, šport.

Lucinda000

Chcela by som sa naucit zit len sama so sebou, akoze som sama bez partnera, ale neviem ako, neviem do coho pichnut, nemam komu zavolat, napisat, nic, tak jedine ta robota, lenze ak ani tam sa neudeje ziadna zmena, tak uz potom neviem.