Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

vranka31

Myslím si, že naši najbližší ľudia - partneri, rodičia, deti nám vždy niečo zrkadlia, niečo, čo je aj našou témou v živote, ale nemáme to spracované a budeme ich mať v živote dovtedy, kým danú lekciu nepochopíme.
Aj ja som mala problém vo vzťahu, mojou témou bolo "dávanie hraníc", ktoré som nevedela dať. Nedávala som ich preto, lebo som si myslela, že tým druhému ublížim a tak som radšej trpela ja.
Dôležité je podľa mňa uvedomiť si, čo je tou tvojou témou v tomto vzťahu, čo máš pochopiť a začať postupne na tom pracovať. Viem, že to nie je jednoduché, ani pre mňa nebolo, ale keď som sa rozhodla, že to chcem riešiť a už viac nechcem trpieť, život mi poslal pomoc.
Pre mňa to bola táto kniha - Vzťahová zrelosť od autorky Kataríny Adamusovej. Absolvovala som u nej aj terapie, na ktorých mi ukázala nielen, čo je mojou témou, ale aj ako to mám riešiť.
A výsledok?
Neskutočný, ako som dala pevné hranice človeku, ktorý mi ubližoval a prestala som potláčať samú seba, zrazu sa všetko zmenilo. Ten človek sa nezmenil, ale cíti pevnosť v mojich rozhodnutiach a hraniciach a nedovolí si ich nerešpektovať. Teraz to skúša na iných, ale už nie na mňa.
Ja mám úžasný pokoj v duši aj v srdci, pretože nepotláčam samú seba, počúvam svoje pocity a nestaviam sa do "role obete", ktorá sa ľutuje a nechá si ubližovať.
Keď nevidíme riešenie problému, vtedy je fajn nájsť niekoho, kto nám posvieti na našu cestu a ukáže ďalší krok.
Verím, že aj tebe, keď sa rozhodneš to riešiť, život pošle do cesty niekoho, kto ti pomôže. Prajem ti veľa energie, aby si mala silu to zmeniť.

Pascala

Ahoj Lucinda! Som rada, ze si napisala a hlavne, ze si sa striasla aj toho druheho a samozrejme aj toho prveho. Urcite niekde su aj normalni. Ten druhy podla opisu otras, drzy, skoda aj jedneho rande s takym.
Tak uz aj ty si na skrateny? No to je super, je to lepsie, ze. Casom sa ti snad podari zmenit aj robotu, na aku chces. Ja tiez sledujem, ze ake su ponuky.
Ahjaj, skoda, ze je to tak blbo nastavene, ze za toho chalana nemas zaplatene, akoby si ty za to mohla. A to, ako pises v poslednej vete vystihuje aj mna.
Lucinda, neviem, co bolo spustacom, asi ze som ho videla. Najlepsie nic nevediet, o nicom nepocut, nespominat ho, co obcas robim.
Toto obdobie neviem dokedy bude, uz mi je dlho, ale zas ked pocuvam, co druhi riesia, ktorych to chytilo a nevedia sa z toho dostat, alebo ich pribuzni, tak som vdacna aj za to, ako je.
Z knih si teraz citam o cviceni a strave, ale aj to len tak, par stran kazdy den. Obcas nejaky dokument alebo film. Chcela by som si robit aj poriadky, ale vecer pri umelom svetle sa mi uz nechce. Kym je svetlo, tak idem aspon trochu von.

Lucinda0000

Ahoj ahjaj,

dakujem strasne moc, presne toto som chcela pocut. To som o tom novom ani vsetko nenapisala a presne si to vystihla, lebo to iste mi povedala aj kamoska, takze zas som si chcela len nasadit ruzove okuliare a urcite by to dopadlo ako s mojim ex. Nastastie uz vkladam do vsetkeho viac rozumu. Tento novy mi aj niekedy chyba, aj cakam, ze sa znovu ozve, ale vzdy sa utesim, ze je to dobre takto a ze som sa rozhodla správne. Od lasky do malo na mile daleko, ale ti chlapi vedia vsetko tak dobre podat, ze vy ste ta zla, detinska a zaostala co sa tyka vzťahov. Moja chyba je vzdy ta, ze ak sa mi konečne niekto zapaci fyzicky, tak potom mi staci malo a ja si dotycneho velmi zacnem idealizovat a chcem aby bol taky, no realita ma teraz nastastie prebrala. Take reci, ze uz je tiez vyhoreny a kedysi bol taky ako ja, mimomochom je rozvedeny, to som asi nespomenula, no uz sa ani necudujem preco. Aj na internete mi stale vyskakuju nejake články, tak sa nimi len uistujem. Ved ten chlap mi ani len tazku tasku nevedel odniesť, no nic, uzatvaram tuto kapitolu a radšej budem sama. Aj ja si myslim, ze som sa mu pacila len fyzicky a bral ma skor ako nejaky majetok, to bolo vsetko.
Ahjaj, tie lieky som pozerala, ako dlho ich uz ty berieš? Ja mam dost obavy brat nieco taketo, lebo viem, ze to treba dlhodobo a mam strach zo zaciatku ake neziaduce ucinky by mohli mat alebo ze by som sa stala neskor na nich zavisla, ale pritom viem, ze nie som v poriadku. Do prace chodim stale, no uz na kratsi pracovny pomer co mi aj vyhovuje momentalne, no strach a stres prezivam stale. Niektore cinnosti su v pohode, ale pri niektorých si stale velmi neverim a bojim sa. Tento pocit by som si velmi priala odburat. Ja sa viem roztriast aj z toho, ak by ma niekto pochvalil, lebo viem, ze upriamil na mna pozornost a stale nie a nie to dat zo seba prec. Kazdy den si hovorim, ze ved o nic nejde, ale aj nadalej si telo robi co chce, nehovoriac o telefonoch, z toho mam najvacsiu fobiu a vtedy mam tep aj tristo, no neviem ten blok odburat. Co sa tyka mojho vztahu k ludom, s kazdym sa snazim vychadzat dobre, no uz ma velmi nebavi prispôsobovať sa kazdemu kto ma kedy aku naladu, je to tiež tazke a tak ma majú vsetci aj zafixovanu, ze proste neviem povedať nie, neviem presadiť svoj nazor, aby som nieco nespravila zle,no kvoli tomu robim zle len sebe, kazdy so mnou mava. Potom je tu taka skupina ludi co su akoze ok a ked zacnu reci, ze ved si musíš viac verit a nepodcenuj sa a bla bla. Ale ja nechcem byť nejaka mrcha, no chcem posobit sebavedomo, no nie namyslene,pritom aj to niektori o mne hovoria, takze naozaj som uz zmätená ake spravanie je pre ľudí prijatelne. Ty mas tu robotku fajn ked mozes robit aj doma s detmi, no ako pises, nie je to tiez najlahsie, zvlášť ked sa vyzaduje ta zodpovednost od teba, no urcite robis vsetko co je v tvojich silach a toho chlapca proste neovplyvnis ked sa mu nechce. Da sa mozno zmenit nejaka forma vyucby na niečo hrave, ale aj to nie vzdy funguje. Je to veru vsetko velmi tazke a zlozite, ja by som velmi chcela novu pracu, lenze neviem uz ani sama co by ma bavilo, akým smerom by som mala ist a teraz je po robote velky dopyt kedze je to ako to je.

ahjajjaj

Milá Lucinda, možno aj Tebe by bolo dobre, kebyže berieš Sertralin.
Čo sa týka toho druhého chlapa, neľúbil Ťa, len si sa mu páčila ako pekná žena. Chlap, ktorý ľúbi, sa tak jednoducho nespráva. A tie reči, že v Tvojom veku a tak... no, dobre, že si sa s ním rozišla.... V každom prípade poslúžil svojmu cieľu, odpútal Ti pozornosť od bývalého.
Ach, ešte stále som nedočítala ten dievčenský pubertálny román, ktorý chcela dcéra, aby som si prečítala....
takže až tak pridobre to čítanie nejde. A čo sa týka dištančného vyučovania, učím dve deti. Jedna je usilovná, a príde stále, a vyslovene sa teší, že jej pomáham, a druhý príde len fakt občas, a ani vtedy ho nepočuť... a nechodí si pozerať ani maily....
obávam sa, že to, že ich učím je aj zodpovednosť, aby niečo aj vedeli, nielen spolu so mnou spravili cvičenia... a teda, že zato, že ten chalan nechodí, nedostanem riadne 100 % výplatu....
a je toho nejako veľa na dovybavovanie....mám pocit, že nič nestíham, a pritom sotva dačo robím...

Lucinda0000

Ahojte herb, ahjaj,

zase sa hlásim po dlhej dobe. Tolko som tu nebola, ze som zabudla aj heslo, tak som sa musela znovu registrovat.

Aj vy ste take deprimovane z tejto doby? Ja uz nejak psychicky nevládzem, ale viem, ze teraz nie je ani miesto taketo veci riesit, vsetko sa toci len okolo korony. Viete ako som vzdy plakavala, no teraz necitim uz asi ani smutok ani radost, pridem si len ako chodiaca matoha, ktora musi nejak prežiť. Nechápem ako to zvládajú ostatni ludia, z coho ziju, atd. Je to hrozne a ziadna vidina na zlepsenie.

Herb, co sa stalo, ze ta to znovu takto pochytilo? Ten blbecek je tusim stale zakotveny niekde hlboko v tvojom vnutri, ale myslim si, ze je to len preto, lebo si doteraz nestretla nejakeho ineho co by ta zaujal a co by si s nim aspon nieco riesila. No a obe, aj teba aj ahjaj obdivujem, ze citate knihy, ja som taka prázdna, vyhorena, ze ani k tomu by som sa nedokopala a vobec by ma to nebavilo. Ja vlastne neviem nic robit zmysluplne. Chcela som sa ucit aspoň varit, ale ani to sa mi nechce, lebo uz nemam ziadnu motivaciu.

No a co sa tyka mna, nic nove, o svojom ex neviem nic uz takmer polroka, ale stale neviem co to so mnou spraví, ak by som ho stretla alebo sa nieco nove o nom dozvedela. Ja si myslim, ze ani nic, lebo ako som uz predtým spominala, pomohol mi ten novy objav, ktory prišiel a rychlo aj odisiel, teda ja som to s nim skončila, lebo sa z toho vyklul este horsi chlap ako ten ex. Ja neviem ci som magnet na takych. Alen takych sj vyberam. Peniaze odo mna pytal, nevsimal si ma a proste musela som ist len podľa jeho programu, co si zmyslel, v tej sekunde som musela robit na co ma on naladu a ked som chcela nieco ja, tak nic. Nemal ani ziadne pochopenie ked som ho o nieco poprosila. Ked som však prisla domov, znovu mi pisal, ze ved on chce vzťah a aby sme si rozumeli, pekne slová, ale akonahle sme sa stretli, iny clovek. Ignoracia, aj ked som sa ho nieco spytala, velakrat ani neodpovedal. Ked som mu vyliala co sa mi nepaci, tak sa len ironicky na tom smial a ze co cakam akeho princa v mojom veku. Zostala som zhrozena a len premýšľam ci su uz ozaj vsetci taki bezcitni alebo ja chcem privela?? No v kazdom pripade mi pomohol zabudnut na manipulatora, ale sranda je, ze aj tento je. Je to hroznr, ze v tejto dobe su ludia viac sebeckejsi, narocnejsi a pritom sami vedia dat len velmi malo.

Pascala

Ahoj ahjaj, prepac, ze takto neskoro odpisujem, citila som sa velmi unavena, aj sa stale citim, teraz som si uvarila zazvorovy caj, nech sa nakopnem aspon trochu.. dakujem, ze si na mna myslela, to je vzdy mile, ja na teba tiez myslim, ako asi vsetko zvladas..aj na lucindu, co asi robi..Ta kniha vyzera na tazku tematiku, si dobra, ze mas chut sa do toho zahryznut. A teraz co citas, co ti odporucila dcera? Ja momentalne citam len poviedky, neviem sa sustredit na dlhsie. Mam vsak pripravenych viac knih, vzdy striedam poradie, ze ktoru uz konecne zacnem, ale stale nic nezacinam, alebo len par stran..Mozno si kupim aj tu tvoju, ale este pockam, ze co na nu povies a dovtedy snad nieco precitam.
S tymi radami mas pravdu. Ja neviem, preco mi zase zacal vrtat v hlave.
Aj ja si stale hovorim, ze co vsetko zmenim, tiez mi to zatial nejde.
Doucovanie na dialku musi byt pekna otrava a vycerpavajuce, asi aj pre tie deti..Aj vyucovanie, ani si to neviem predstavit.
Tak zatial..

ahjajjaj

ahoj herb, neuveríš, koľko som na Teba myslela. Ohľadne smrti generála Lučanského sa mi dostalo odporučenie od jedného diskutéra na túto knihu: Obvinenie. Napísali Maja Hriešik a Maroš Hečko. Je to o mužovi, ktorého manželka obvinila, že sexuálne zneužíval svoje 4 a 8 ročné dcéry. Škaredý rozvod a 13 mesiacov bol vo vyšetrovacej väzbe.
Základom je skutočný príbeh.
Tak som si automaticky pomyslela na Teba,s tým, že by Ťa to určite zaujalo. Tú knihu som si aj objednala na portáli knihy pre každého, kde to bolo najlacnejšie. Momentálne ju číta mama, ja ešte čítam knihu, ktorú mi odporúčala dcéra.
Čo sa týka depresívnych dní, to bývajú vtedy také, keď si nenájdeš 40 + minút na aktívny intenzívnejší pohyb, kedy by sa Ti v mozgu tvorilo viac serotonínu. Takže si rozhodne zacvič!!
To, že Ti bývalý neodpísal, je vlastne jedno hlúpe očakávanie, ktoré si nemusela mať. Predstav si to opačne. Chodíš s chlapcom, o ktorom si uvážiš, že to nemá zmysel. Ale on je do Teba zamilovaný a nechce sa rozísť. Čím viac sa nechce rozísť, tým viac si uvedomuješ, ako ho nechceš. Potom sa rozídete a máš kľud. Stretnete sa v spoločnosti a vymeníte si pár bezvýznamných viet. Si v pohode, že nie je cirkus a scény a že to je už za Tebou. POtom sa náhodne stretnete a napíše Ti. Ako sa cítiš? Nie tak, že čo ešte po Tebe chce? Myslím, že ani Ty by si asi neodpísala. Lebo odpísať niečo neutrálne je zneváženie toho pekného a zvláštneho čo medzi Vami bolo. Tak radšej žiadna komunikácia, ako taká nasilu a zdvorilá.
Tým Ti chcem povedať, aby si na to definitívne kašľala.

Čo sa mňa týka, zasahuje ma dištančná výuka. Aj ja tak doučujem pár detí, poobede. Inak mám veľmi rozhádzané dni a noci, von nechodievam. Stále si hovorím, že to zmením, že ráno včas vstanem, a súčasťou dňa bude aj krátka vychádzka, ale odhodlanie potom končí ráno, keď nevládzem vstať, alebo neskoro v noci, kedy by som mala spať, len sa mi to nedarí. Aspoň deti mám viac v late a pripravujú si domáce úlohy tak, ako majú. Inak sa nijak slávne ale ani nejak mimoriadne zle nemám. Takpovediac, akoby som nemala emócie.

Pascala

Ahojte lucinda, ahjaj.. Tak dnes je vraj najdepresivnejsi den v roku 2021. To uplne sedi, aspon na mna. Citim sa tak divne, vykolajene, potom robim same blbosti.. Vy ako?

Pascala

caau Lucinda. ako sa mas? ani sa nebudem divit, ked uz sem nebudes chodit a budes sa snazit na vsetko zabudnut.
Ja som toho cloveka videla par dni nazad v meste, bol sam, ja tiez sama a na opacnom chodniku. Aj som mu napisala, neutralne, spontanne a on nic. Myslela som, ze v tej chvili odpise a on nic. Navyse, citala som clanok o nejakom psychopatovi, uz ma to fakt nebavi, stale skumat psychopatov. :(

Pascala

citam taky citatik a presne, uz viem, preco sa citim taka "zaseknuta"
When we are small we are happy creating because we are emotionally free – Dairo Vargas