Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Pascala

Ahoj ahjaj a Lucinda! Tiez vam zelam stastny novy rok, vela lasky, zdravia, optimizmu.

ahjaj, tesim sa, ze si si vybavila ten inv.d., ked je tak tazke si ho vybavit. aspon nieco pozitivne. s tymi intimnostami, aj lieky hraju rolu, aj liekova antikoncepcia.
ja som na tom stale rovnako.. stale som rozcitlivena, ked sa nieco ukaze v suvislosti s tym clovekom, ze niekde je niekto podobny, nejaky herec je mu podobny, hudba, co mi nieco pripomenie a pod.
ahjaj, vravis, ze si treba nieco najst, nezakladat si na druhom cloveku, tak snazim sa. zacnem so zdravym zivotnym stylom.
zatial ahojte! a tesim sa zakazdym, ked tu zbadam tuto temu, snad budeme pisat viac. :)

ahjajjaj

lucia, skončilo to rozchodom s bývalým. Teraz je odvykacia fáza. :-)

Lucinda, to je, že základom šťastia nebýva druhý človek, vlastne kým ním je on, je to veľmi vratký základ. Človek si má vybudovať vlastné niečo, nezávislé tak od jedného človeka, v čom sa nájde.
Mne uznali invaliditu tak, že podstatné percentá tvorí depresia a ostatné je iba 10%. Prekvapilo ma to, veď to bolo celé vyprovokované tým zápalom mozgu a poruchou centra rovnováhy. Ale v podstate to je jedno. Uvedomujem si, akosi aj počas týchto dní, že akoby ani nemalo zmysel vstať ráno z postele. Ok, navarím, ok upracem, ok vyžehlím. A to je všetko. Dáme si s manželom kávu. Odkedy beriem tabletky, ani intimity sa mi nežiada.... manžel mi hovoril, že sme sa už nemilovali celú večnosť. No a ďalšie je, že som sa dozvedela, že lieky musím brať naďalej, aby mi nebolo horšie, a že to tak ostane asi po celý život. Keď som to hovorila doma, všetci mi odpovedali, že veď mám myslieť na to, ako zle mi bývalo a tešiť sa z toho, že je to lepšie.
V tom majú pravdu, len som sa domnievala, že sa dokážem aj celkom vyliečiť.
Uvažujem, že v lete by som rada išla do kúpeľov. Na béčko mi dajú.
Len na túto diagnózu sú 3 kúpele, riadne vzdialené z domu.

ahjajjaj

ahojte,
Lucinda, veľmi sa teším, že si sa ozvala. Ten druhý Ti prišiel do života, aby si sa pomocou neho vymanila zo spomienok na bývalého. Takže je len prechodnou zastávkou, a je načase sa pomaly pohnúť ďalej. Keď Ti tak neprejavuje lásku a je to ako po 20 rokoch, nie je to nič moc. Najdôležitejšie vo vzťahu je kvalitná komunikácia. Teda, že sa rozprávate a rozprávate a ani neviete ako vám uletí čas. Tiež si myslím, že keď ste sa už osobne stretli, nemali by ste si príliš písať, skôr by ste mohli zaviesť nejaký zaužívaný zvyk, že budete spolu telefonovať.
No a svet je veľký, mužov je v ňom plno. :-)
Čo sa mňa týka, dnes som 11 ročnému chlapcovi čítala rozprávku, a počúvala som s ním hudbu, pozrela si pár prezentácií a pod. Ten chalan chodí do školy veľmi málokedy. Ako sociálny prípad je teraz na online vyučovaní v škole a spolu s ním robím úlohy. Inak s deťmi bývam niekedy na vyučovaní v triede, niekedy s niektorým idem von. Nuda to nie je, skôr si aj ja spomeniem na kedajšie dávne učivá. Vlastne ide o to, že vnímam to dieťa vedľa mňa, a keď vidím, že je psychicky mimo, a nevie sa sústrediť, tak s ním vyjdem von, v krátkosti mu poviem, čo má robiť, a robíme to spolu ďalej, potom ho nechám robiť samého a skontrolujem. Po hodine poviem kolegyni, pokiaľ sme sa dostali a ako to šlo, prípadne dieťa odovzdá zošit, pričom tam zaznačím, čo robilo decko úplne samostatne a čo som mu musela vysvetliť a pomôcť. Na základe toho občas dostane za takéto práce známku.

Lucinda000

Inak myslim si, ze nejaky osud existuje alebo nieco je v ovzdusi, lebo tomuto z netu som napisala ja ako prva, nie on mne. Takze ja som si ho vlastne pritiahla do zivota. Taktiez to bolo s mojim ex, ktoreho som zbalila ja. Myslim, ze si tieto necitlive typy vyberam sama ani neviem ako. Aj s kamaratkou som sa o tom rozpravala a ona tiez nechape, lebo ona co mala priatelov, tak zas prave opaky co by jej dali aj posledné, taktiez jej dali pozornost, proste vsetko, po com tuzim ja.

Lucinda000

Ahoj herb, ten s ktorym sa stretavam teraz je novy z netu. Pisala som si s nim ešte pred letom, potom to nejak upadlo a po lete sme sa aj stretli a teraz sa teda aj stretavame, ale mna to uz coraz viac nebavi, lebo on si ide vacsinou svoje. Svoje zaujmy, svoje nalady, svoj program co chce akurat robit, do toho ta necitlivost, ako manzelsky par, nejaké pokracovanie. Tak si to ja vobec nepredstavujem, aby som mala nabehnut do zavehnuteho kolotocu, pricom začiatky maju byt najkrajsie podla mna v kazdom veku. Toto je o nicom, mily je len ked ma chut a naladu. Ked mu vycitam, ze je vsetko po jeho, tak povie, nech som iniciativna ja, ale teraz v tejto situacii korona a este aj zima, vela aktivit sa robit neda. Mne by stacilo sa len rozpravat, smiat sa a proste to hned vidim, ci mame toho vela spolocneho alebo nie. Uplne ako cez kopirak v niektorých veciach s mojim ex, ale zase nie je vobec vybusny a myslim, ze asi ani po zenach nejak nejde, nevyhladava, no proste je to o nicom. Aj ked si piseme, tak jednoslovne odpovede alebo neodpise, lebo zaspal atd. Mne sa to vobec takto nepaci. Aj ked mu nieco hovorim, veľakrát ani neodpovie, lebo ma nepocuva alebo ho moj zivot ani nezaujima. Jeho tvrdenie je, ze je to tym vekom a svoje si uz odzil v mladosti a co mal tu predoslu, tak asi po nej uz zostal takyto aky je, ale vraj to vnutri preziva, ale nedava navonok, ale to proste druhy vyciti ci mu na mne zalezi alebo nie. No a ten kamos, ktory ma chcel a ja jeho nie, ten ked sa dozvedel o tomto novom, tak to nezvladol a zrusil so mnou kontakt, lebo ziarlil a vraj sa musi odlubit, takze asi takto. Inak chodim sem tam s kamaratkami, ale nic extra. A vidim, ze ked sa zas pretrhne kontakt aj s týmto novým, tak sa budem velmi nudit, nebudem mat ani co velmi robit a zas budem taka bez nalady, ale nastastie uz bez takych extremnych stavov ako pri tom ex. Rada by som si nasla nieco co by ma bavilo, ale vobec neviem co. Teraz este vsade tie ruska, ja to velmi neznesiem, tak uvidime co prinesie novy rok.

Pascala

jeej, ahojte Lucinda a ahjaj. Lucinda, gratulujem, ze si to zvladla, som naozaj velmi rada. a teraz travis volny cas s tymto? to je ten, co si ho uz spominala, ze sa ti az tak nepaci ale ty jemu ano? ci si sa zoznamila s novym a tamten je kamarat? som rada, ze mas konecne klud.
sranda, ze ma rovnaku povahu ako ten..
tie pocity, ake opisujes, sedia aj na mna, neviem sa dostat do stavu ako predtym.
ano, z domu, zvykla som si, nevadi mi to, ma to aj vyhody, a kvoli tomuto mi nie je smutno, velmi rychlo mi to vzdy ubzikne. vecer niekedy mi byva smutno, ale co sa da robit. s kamaratkami sa stretavam, to je fajn. chodime na kavu, na prechadzky, cvicit.
ahjaj, tiez sa tesim, ze sa mas fajn a ze ta praca naplna a
vladzes. nad takouto alebo podobnou poziciou som uvazovala aj ja, videla som to v ponukach, ako asistent ucitela. mozno niekedy. neviem, ci by som si na take komunikativne pozicie zvykla, uz mi to pripada extra narocne. to vlastne sedis v lavici, vedla ziaka? nie je nudne, pocuvat vyklad ucitelky? tu knihu som si nahodou vsimla, pozerala som si prave vtedy novinky a toto tam bolo, ale uz sa mi nechce take citat.
tak zatial ahojte.

Lucinda000

Ahojte,

velmi sa tesim, ze sem este chodite a ze tato tema nezapadla prachom :-) Ja som sa dlhšie neozyvala, lebo mam menej času. Nejak neviem doma vydrzat a ked som mimo domu, tak mi to velmi prospieva, aspon tolko nepremyslam.

Pascala, herb, ty aj pracujes z domu teraz počas korony? A nebyva ti smutno samej? Chodievas aspon von s kamarátkami alebo ako este travis volny čas? Teraz je vsetko take obmedzene, este aj zima, tak veľa veci sa robit neda. Co ti prinasa radost a šťastie?

Ahjaj, super, ze sa ti v praci paci, aj ja som vzdy tuzila po nejakom podobnom povolani, ktory opisujes. Deti ma vzdy bavili, aj ked teraz uz ani neviem co ma bavi, akosi som po tom vsetkom vyhorela, ze vlastne ani neviem co chcem. Urcite musis mat toho strasne vela, len samé povinnosti. Mas moj obdiv, ze to vsetko zvládaš aj v takom stave aky mas. Najdes si niekedy čas len tak pre seba? Na oddych a podobne? Lebo z toho co opisujes mi pride, ze zijes len pre druhych, pre deti a ty sama by si si zasluzila viac relaxovania.

Co sa tyka mna a co mam nove. Ani neviem kde zacat. Neviem vlastne ani co som pisala naposledy. Začnem teda svojim ex. Rozisla som sa s nim niekedy v máji, potom som sa mu doprosovala ešte parkrat, naposledy v auguste co som tu myslim aj spominala. Vtedy som bola ozaj s nervami v koncoch, nemohla som robit, pokusila som sa otravit, vtedy to bolo naozaj nenormalne ponizenie ako som pred nim plakala a prosila o vrátenie, no a to bolo aj naposledy.
No a teraz budete asi velmi prekvapene, no odvtedy nic, to bola posledna bodka za vsetkym. Momentalne sa citim velmi dobre, teda co sa tyka toho vsetkeho spojene s nim. Vobec nanho nemyslim, nemam nutkanie mu pisat ani nic, neplacem. Prave naopak, nechapem ako som mohla byt tolke roky na nom tak závislá. A ako som dospela k takémuto stadiu? Nie, asi by to neprislo samo, no koncom leta som sa stretla s jednym muzom z netu, najskor sa mi az tak nepáčil, no ja vzdy hladam v kazdom nieco co by ma zaujalo a tento ma nakoniec zaujal, zapáčil sa mi, teda co sa tyka vyzoru, chemie atd. Asi stvrte rande bolo najkrajšie ake sme mali a bola som doslova v oblacikoch, ze wau, konecne toto som potrebovala, takze ako male dievcatko som sa citila pobláznená z tych par razov. Nakoniec to nadobudlo take obratky, ze sme sa stretavali kazdy vikend aj predĺžený, no hned prvy vikend taka facka, ze sa zacal spravat tak akoby sme boli manzelia zase 20 rokov, proste len chlad. Aj on sam priznal, ze nedava city najavo, dokonca je aj rozvedeny, no bezdetny a zenaty bol asi cca vyse rok. Aj co sa tyka financii, tak neviem ci som ja narocna alebo neviem ako to chodi, ale ked sme isli spolu na nákup, tak velakrat ma nechal platit alebo aj ked sme boli na vylete, este si aj peniaze vypytal, co sa mne zdalo dost divne ked sa pozname tak kratko a podla mna by to malo byt inak. Tuto temu sme aj otvorili a oznacil ma za taku, ktora sa chce nechat vydrziavat od chlapa. Proste po kazdej stranke som hned videla, ze sa s nim absolutne nehodim a co sa tyka tych citovych zalezitosti, tak ako cez kopirak s mojim byvalym, nic nedava najavo, no ked som mu o tom povedala, tak vraj je to už vekom a ziadneho princa uz nenajdem. Myslite, ze je to tak? Ze muzi vo vyssom veku uz nevedia prejaviť lasku? Ved poznala som aj starsich a ked boli do mna zalubeni, zniesli by mi aj modre z neba. Toto je take nemastne, neslane a jemu to ocividne staci. Je to na dlhšie, no pre mna je najdôležitejšie to, ze mi pomohol zabudnut a odputat sa od svojho byvaleho. To je jedinou mojou najvacsou vyhrou. Aj ked s tymto novym to nema buducnost ani zmysel, ale som mu vdacna, ze mi hentoho konecne vytrhol zo srdca a mysle. Celkovo sa nemam ani kedy trapit, no ak pridu chvile, ze som sama, stale snivam, no neplacem, ale som taka vyhoreta, stale ma nic extra nebavi. Ja asi neviem byt stastna bez muza a lasky. Uz si myslim, ze sa ani nebudem vediet zamilovat, lebo si davam strasne velky pozor a ak vidim prve signaly, tak davam stopku,lebo nechcem uz nikdy skoncit tak ako s tym ex.