Dobrý deň.
Rád by som sa Vás spýtal na praktickú skúsenosť, tých ktorý sa staráte a vychovávate cudzie deti (ktorým nie ste biologickým rodičom. Našiel som si partnerku, už rok sme manželia, ktorá má z predchádzajúceho manželstva štyri deti (18, 16, 13, 9 rokov). Ja sám mám jednu dcéru, 9. ročnú. Aby som to uviedol na pravú mieru, moju dcéru milujem nadovšetko, dal by som za ňu život... Ale... Manželku milujem, ale obávam sa, že jej deti a ich vzťah ku mne a môj k nim zapríčinia, že naše manželstvo skončí. Už teraz vidím, že to je stále horšie a horšie... Spočiatku som sa snažil byť im takmer otcom, vychovával som im, robil som pre ne čo sa dalo, možno aj na úkor vlastnej dcéry. Výsledok, alebo vďaka žiadna. Dokonca aj k svojej matke sa chovajú ako k slúžke, len čo mám jesť, nestaraj sa, papuľnaté až hrôza. Nie som násilník, ale ak by som bol ich biologickým otcom, tak im už veľakrát za to tresnem po ústach.
Ale k veci. Začínam ich nenávidieť, tisíckrát si môžem hovoriť že sú to len deti, ale nakoniec sa do popredia prederie myšlienka že ja som ich nespravil a nie sú ani moja rodina, t. j. sú mi úplne ukradnuté. Je to odo mňa normálne? Začínam byť psychicky na dne, normálne sa neteším domov a teším sa keď odchádzam do práce. Predstava napr. letnej spoločnej dovolenky mi naháňa hrôzu. Viem, že takto žiť nechcem. Čo by ste mi poradili? Ďakujem.
Pre info, ja som 42 r., manželka 39 r., obaja VŠ.
Skutočne si niekedy pripadám, že tie štyri cudzie arogantné deti sú na mňa veľa a neviem čo ďalej. A či má takýto vzťah vôbec cenu.
Aký máte vzťah k partnerkiným deťom?
no pekne... spravil si dost radikalne opatrenia, ako vidim.. ale ak by si len nadalej cakal, tak sa mohlo kludne stat, ze by ti tie decka pomaly aj vylepili, ak by sa im nieco nepacilo. Najvacsi podiel viny na tom nenesies ty, kedze ty si jej potomstvo nevychoval.. a bohuzial, ona tiez nie. Ja sice deti zatial nemam, ale toto jedno viem dopredu- bolo by tvrdou rukou vychovane k ucte voci ludom a bude uplne jedno, ci to bude cudzi clovek, ci bankar, ci smetiar.
Vladino1407 wow poprave som necakal ze si schopny nieco urobit. V podstate konecne nieco zmysluplne :)
kafe, ďakujem Ti za Tvoj príbeh. Je veľmi zaujímavý a poučný. Myslím, že ani Tvoje názory nie sú úplne scestné.
Ale čo sa týka mňa a môjho života. Myslím, že v poslednom čase sme spravili dosť radikálne zmeny. Manželke som oznámil, že na jej deti aj keď sú podľa nej perfektné, tak ja tento názor nezdieľam a nezúčastním sa ich podporovania, ani finančného ani iného. Prečo aj? Keď sa mi už nejaký čas nevedia ani pozdraviť?
Takže zaplatím si svoje účty za bývanie a všetky veci spojené z bývaním. Manželke dám 200 eur na stravu, to je všetko. Dispozičné právo na môj účet som jej samozrejme zrušil. Nech sa o ostatné pre svoje deti postará sama. O svoju dcérku sa postarám sám, vždy som sa o ňu vedel postarať.
No, je to napäté. Manželka mi teraz stále plače že sa odcudzujeme. Určite nikto nie je bez viny, ale povedal som jej priamo že ona dovolila svojou nevšímavosťou a benevolenciou aby to došlo takto ďaleko.
Neviem, či už aj nestráca moju lásku, lebo jej slzy na mňa už nemajú skoro žiadny účinok.
Ahoj Ovecka.
Všetky veci (nehnuteľnosť, hnuteľné veci, atď) som nadobudol ešte pred vstupom do manželstva, takže sú vyňaté z bezpodielového vlastníctva a takže ich môžem v pohode odkázať dcérke, čo som aj urobil.
Vladino1407 sisi isty ze je ten zavet platny? Manzelku vynechat z dedicstva nieje az tak jednoduche
Zdravím Kimmy_CA,
je zaujímavé, že tento scenár ma už napadol dávnejšie.
Preto, aj keď dúfam že si tu pobudnem ešte veľmi dlhú dobu, tak som spísal závet a mojím jediným univerzálnym dedičom je moja dcérka. Kým nebude plnoletá, tak ju zastupuje jej matka (s ktorou máme mimochodom výborné vzťahy na priateľskej úrovni samozrejme. Nič viac v tom nehľadajte...).
Po prečítaní posledného príspevku v diskusii od kafe má napadol zaujímavý (ale nešťastný) scenár, ktorý samozrejme ale dúfam že sa nestane. Ktovie, ako by to s tou manželkinou láskou a záujmom voči dcére zakladateľa témy bolo, ak by sa mu nedajbože niečo stalo a ona a jej deti by potom po ňom všetko zdedili. Ktovie, či by aj v prípade že ona by úplne disponovala dedičským právom k jeho majetku, bola k JEHO dcére taká láskavá a benevolentná ako je k svojím vlastným deťom, či by sa o ňu naďalej zodpovedne starala, a či by jej spravodlivo zanechala podiel ktorý by jej mal patriť.
a prosím ťa, spýtaj sa manželky: koľko peňazí mesačne míňa na tvoju dcéru ona?
Preboha, snáď nemôžeš byť až tak blbý chlape!! Vôbec by som sa nedivila, keby bývali v TVOJOM DOME, chcú aby si držal hubu a krok a ešte sa máš cítiť VINNÝ, že čo si to dovoľuješ! neplatiť im všetko čo chcú. Aááááá... mňa asi picne.
chceš osobnú skúsenosť? 3 roky s priateľom, on mal dve svoje a ja dve svoje deti. Nebývali sme spolu, bolo by to nepraktické (meniť školu, trhať ich od kamarátov). On chcel vzťah bez detí, trávili sme víkendy spolu (u neho). Mal 3x vyšší príjem, než ja, aj ked sa o mňa staral (prestravoval, zobral ma na dovolenku), peniaze mi nedával. Každý sme žili svoj život a my dvaja sme sa stretávali + jeho deti vo vzťahu boli, lebo proste boli v dome. Ja som mu do ničoho nekecala, decká (16r a 19r) boli fajn, nebavili sme sa nejako ale tolerovali sme sa. Mne to vadilo dosť, že nemôžeme byť aj s mojimi deťmi aspoň občas a vzťah padol. Mali sme rozdielne názory všeobecne, na výchovu, typovo sme sa k sebe vôbec nehodili... myslím, že je to veľmi fajn, že sme nemali spoločnú domácnosť a že som ho necucala z peňazí. Rozchod bol o to jednoduchší, ked sme fungovali TAKTO. A časom sa to neutriaslo k lepšiemu, určite by som chcela spoločnú domácnosť neskôr, ale aby mi dával peniaze na veci pre moje deti?? A prečo? On sa fakt nadrel a ked ja zarobím menej, no tak jednoducho musíme 3x porozmýšľať čo kúpiť a vyselektovať to trochu. Ja by som to nedovolila aby moje detiská míňali partnerove peniaze.
Prepáč ale toto považujem z tvojej strany za veľkú hlúposť. Necháš sa využívať a robíš zo seba dojnú kravu. Ale máš právo robiť si čo chceš a opakovať chyby druhých. Takže kľudne, preflákaj peňeži tak ako sa ti páči. Je to úplne to isté, akoby si ich vyhadzoval von oknom. Deti tvojej partnerky sú vo veku kedy si môžu zarábať. Bez diskusie - chceš niečo? zarob si. Drzo sa správaš? žiadne vreckové. Chod zamachrovať na brigádu a tam si otváraj papuľu. Určite financie priškrtiť. Nech aj žena pocíti že má sakra dôvod trochu popracovať na výchove detí.
Sadnite si spolu so ženou a vypracujte tabuľku povinností. Každý kto si svoje povinnosti plní dostane zelený bod. Za 20 bodov - odmena 5 eur. Menším založiť knižky na sporenie a starší nech si "zarábajú". Ked nechcú, mať ich v paži. Aspoň krpci sa vyšantia a zinkasujú niečo.
lol ze vynadate. Je jasne ze to pravo nebol tvoj napad ale jej. A ty si fakt strasne ale strasne naivny. Ty sa jej vyhrazas pomaly rozvodom a si myslis ze akoze si mysli z eta nema isteho sa rozplace a proste kecy a potom medzi recou ti povie pocuj daj mi pristup na tvoj ucet.. :-D akoze sorry ale ona ta uplne vyuziva.
