Dobrý deň.
Rád by som sa Vás spýtal na praktickú skúsenosť, tých ktorý sa staráte a vychovávate cudzie deti (ktorým nie ste biologickým rodičom. Našiel som si partnerku, už rok sme manželia, ktorá má z predchádzajúceho manželstva štyri deti (18, 16, 13, 9 rokov). Ja sám mám jednu dcéru, 9. ročnú. Aby som to uviedol na pravú mieru, moju dcéru milujem nadovšetko, dal by som za ňu život... Ale... Manželku milujem, ale obávam sa, že jej deti a ich vzťah ku mne a môj k nim zapríčinia, že naše manželstvo skončí. Už teraz vidím, že to je stále horšie a horšie... Spočiatku som sa snažil byť im takmer otcom, vychovával som im, robil som pre ne čo sa dalo, možno aj na úkor vlastnej dcéry. Výsledok, alebo vďaka žiadna. Dokonca aj k svojej matke sa chovajú ako k slúžke, len čo mám jesť, nestaraj sa, papuľnaté až hrôza. Nie som násilník, ale ak by som bol ich biologickým otcom, tak im už veľakrát za to tresnem po ústach.
Ale k veci. Začínam ich nenávidieť, tisíckrát si môžem hovoriť že sú to len deti, ale nakoniec sa do popredia prederie myšlienka že ja som ich nespravil a nie sú ani moja rodina, t. j. sú mi úplne ukradnuté. Je to odo mňa normálne? Začínam byť psychicky na dne, normálne sa neteším domov a teším sa keď odchádzam do práce. Predstava napr. letnej spoločnej dovolenky mi naháňa hrôzu. Viem, že takto žiť nechcem. Čo by ste mi poradili? Ďakujem.
Pre info, ja som 42 r., manželka 39 r., obaja VŠ.
Skutočne si niekedy pripadám, že tie štyri cudzie arogantné deti sú na mňa veľa a neviem čo ďalej. A či má takýto vzťah vôbec cenu.
Aký máte vzťah k partnerkiným deťom?
Súhlasím s nosense a prosímnee.
To akože si autor fakt nezistil, pred svadbou, aké sú jej deti vychovane a nevychovane? Preboha, veď keby som si mala niekoho vziať, tak si zistím o ňom a jeho rodine (jeho rodičia, súrodenci, niekto aj deti) čo najviac!!!
Autor, chcem sa ta opýtať:
Ty si sa pred svadbou nepoznal s jej deťmi???
Alebo vám dohodli svadbu vari dohodli vaši rodičia a vy dvaja ste sa spoznali až v deň svadby?
niekedy to proste nejde a siliť to nie je najvhodnejšie
Prosimnee podla mna je to skor ako pozicat peniaze niekomu kto je nezamestnany. Lebo nezamestnanemu najme bez majetku je to suma fuk ze nieco dlzi :-D.... to s tym pohlavnym stykom ale nebude vysvetlenie jedine ze by ho odrbala stylom ze az po svatbe..
Ako to tu tak čítam nechápem.Zobrať si niekoho už z dieťaťom je v pohode.Ak ich je viacej chce to kuráž ale 4 cudzie deti plus svoje navyše už tak veľké neohybné vo výchove.Súcit plus láska plus debi....ta nerozumiem tomu.Čo si roky nemal sex?A hned prvá čo sa naskytla,alebo?To je ako zobrať si úver keď som nezamestnaný.
Uz jedno dieta je dost, jedine sa psychicky uzenies, :( naozaj mas svoju dcerku...
Ja tiez vychovavam dve manzelove a poviem ti, ze ty mas manzelku na 1 mieste, ona teba nie, tam su jej deti, vzdy budes po nich, mozu cokolvek urobit, vzdy budu uprednostnovane, nepovie im nic ked spravia zle, ako z jednej strany to chapem z druhej mi to lezie na nervy, sama to vidím, ja sa mozem zdret a nic, cele roky sa jeho deti ku mne chovali hocijak a ustala som to, teraz ma maju radi, ale vidim aky vplyv maju na neho, ked ti mozem poradit, ja by som r nevdacne decka teda nechcela, radsej odid mas svoju dcerku, venuj cas jej, to druhe je zbytocne, nech si ich matka poradi sama .... ver mi, ked im nie
Ps.Ak je žiak pripravený -učiteľ sa najde.....
Jana lukačová .Myslim ,že si nezakladáš na chvále ,ale musím uznať že aj tentokrát si to podala najlepšie ako sa dá.Až sa trošku hanbím za svoj koment.Ďakujem za lekciu ..
Vladino 1407:
To kľúčové, čo potrebujete v prvom rade urobiť je vysporiadať sa s tým, ako sa cítite - smútok, hnev, ktoré prežívate a ktoré vo Vás vyvolalo správanie manželkiných detí, to, že ste sa menej venoval vlastnej dcérke a aj iné situácie z minulosti...Vzdávate sa svojej vlastnej sily a šťastia v očakávaní vďačnosti, náklonnosti zo strany manželkiných detí (to môže súvisieť s tým, že sa obviňujete z toho, že ste zlyhal predchádzajúcom vzťahu - neudržal ste rodinu a teda nebol skvelým otcom)...potrebujete svoj vnútorný pokoj obnoviť - naučiť sa prejaviť svoje emócie.
Samotná puberta robí svoje, nehovoriac o tom, že každého z detí sa dotklo zmena maminho partnera a boli doteraz vychovávané určitým spôsobom...Svoju pozornosť však od manželkiných detí potrebujete preniesť na seba (viď vyššie) a váš vzájomný vzťah s manželkou – úprimne sa s ňou porozprávať o tom, čo Vás trápi. To, čo sa deje je skúškou vášho vzájomného vzťahu, aby ste spolu zmenili, to, čo nefunguje. Ak je váš vzťah silný výsledkom budú dohodnuté pravidlá, ktoré budete obaja uplatňovať ako mama/nevlastná mama, otec/otčim (tak vo vzťahu k jej deťom, ako aj Vašej dcérke).
To, že nie ste otcom manželkiných detí, neznamená, že je v poriadku, ak Vás nerešpektujú, či nerešpektujú svoju mamu. K tomu by ich mala viesť aj ona sama (a samozrejme Vy máte plné právo sa jej ako jej manžel zastať).
Nesnažte sa dosiahnuť status milovaného otca, môžete byť milujúcim partnerom ich mamy a ponúknuť im oporu, priateľstvo, kedykoľvek o to budú stáť (možno zajtra, možno o rok, možno o 20 rokov a možno nikdy – akceptujte to a nepodmieňujte tým svoje šťastie).
Čas, ktorý sa Vám uvoľní tým, že sa nebudete snažiť byť otcom manželkiným deťom môžete využiť na trávenie času s Vašou dcérkou.
..ak sa naučíte (aj s manželkou) uvedomovať si to, čo cítite a ako nevysporiadané emócie formujú vaše správanie bude to na nezaplatenie aj pri výchove detí – naučíte sa im nastavovať potrebné hranice a budete vidieť čo sa v skutočnosti odohráva pod povrchom, v ich duši...
Ja sa skôr čudujem, to pred svadbou autor nevedel alebo sa nestretol s deťmi svojej partnerky?
Najprv ste sa mali všetci vzájomne spoznávať. Aj keď mne sa zdá, že to bola hrrr svadba. Čo na teba príliš tlačila?
Mi pripomína bývalého. Tiež ma opustil kvôli rozvedenej žene čo už mala deti a vzali sa. A teraz sa všade sťažuje, aký má s ňou zlý život, že všetko musí byť podľa nej. A že by chcel aj vlastné, jeho biologické deti, ale ona už nie. Jej synovia sú jeden pred pubertou a mamičkin maznáčik a druhý v puberte a dosť holduje alkoholu. A nevlastného otca majú vieš kde.
