Dobrý deň.
Rád by som sa Vás spýtal na praktickú skúsenosť, tých ktorý sa staráte a vychovávate cudzie deti (ktorým nie ste biologickým rodičom. Našiel som si partnerku, už rok sme manželia, ktorá má z predchádzajúceho manželstva štyri deti (18, 16, 13, 9 rokov). Ja sám mám jednu dcéru, 9. ročnú. Aby som to uviedol na pravú mieru, moju dcéru milujem nadovšetko, dal by som za ňu život... Ale... Manželku milujem, ale obávam sa, že jej deti a ich vzťah ku mne a môj k nim zapríčinia, že naše manželstvo skončí. Už teraz vidím, že to je stále horšie a horšie... Spočiatku som sa snažil byť im takmer otcom, vychovával som im, robil som pre ne čo sa dalo, možno aj na úkor vlastnej dcéry. Výsledok, alebo vďaka žiadna. Dokonca aj k svojej matke sa chovajú ako k slúžke, len čo mám jesť, nestaraj sa, papuľnaté až hrôza. Nie som násilník, ale ak by som bol ich biologickým otcom, tak im už veľakrát za to tresnem po ústach.
Ale k veci. Začínam ich nenávidieť, tisíckrát si môžem hovoriť že sú to len deti, ale nakoniec sa do popredia prederie myšlienka že ja som ich nespravil a nie sú ani moja rodina, t. j. sú mi úplne ukradnuté. Je to odo mňa normálne? Začínam byť psychicky na dne, normálne sa neteším domov a teším sa keď odchádzam do práce. Predstava napr. letnej spoločnej dovolenky mi naháňa hrôzu. Viem, že takto žiť nechcem. Čo by ste mi poradili? Ďakujem.
Pre info, ja som 42 r., manželka 39 r., obaja VŠ.
Skutočne si niekedy pripadám, že tie štyri cudzie arogantné deti sú na mňa veľa a neviem čo ďalej. A či má takýto vzťah vôbec cenu.
Aký máte vzťah k partnerkiným deťom?
lol niezeby diskutujuci podomnou nemali pravdu ale to mu teraz hovno pomoz. To ze to riadne pohnojil vie aj sam. Podla mna ako raz markovic povedal ked rozpraval o tom ako bol vychovavatel v skolke: "Bez nasilia to nejde." Neviem si predstavit ako inak zvladnut 5 deti, ktore su drze jak opica. Podla mna musia mat nejake povinnosti aby sa moc nenudili a inak je velmi tazke zacat ked je to uz takto zabehnute. Kazdopadne otec neotec v skolke sme tiez dostali po pysku. Nehovorim ze je to najlepsie riesenie ale v tejto situacii asi jedno z tych realnejsich. Osobne by som sa s nimi moc nesral.
Takký hlupák nieje nikto,aby si zavesil na krk ženu zo 4-mi deťmi láska neláska neverím že by spravil niekto toto este ked má svoje dieta a zodpovednosť zaň!
Ahoj poviem ti môj názor. Podľa mňa by im mala žena dohovoriť. Jasné že deti nemali otca tak sú rozmaznané, lebo mama im veľa vecí nedokázala odoprieť a povedať nie, chcela ich vychovať perfektne. Preto si teraz dovoluju. A ty ako ich nebiologicky otec sa im bojíš niečo povedať alebo im " tresnut po papuli", však to niesu tvoje deti. Mali ste si na začiatku určiť nejaké pravidlá, aj žena im povedať, že ťa budú rešpektovať ako otca keď im niečo povieš, zakazes a tak. Ono sa to ľahko vraví. Decká sú v puberte, nemali pevnú ruku pri výchove a takto to teraz vyzerá. Museli by ste si s nimi sadnúť a rozumne a otvorene sa s nimi porozprávať. Tu pomôže len tá komunikácia,, žiadne vyhrážky, bitky a podobne. Ak im aspoň trochu záleží na ich mame a na tom, aby bola šťastná, mali by ťa prijať a rešpektovať, takisto sa s úctou správať k mame. Veľa šťastia
to je vina tvojej zeny, ze si to nevie vychovat a tvoja, ze tolerujes ich spravanie.... bud chlap, spucuj svoju zenu a ked nezaberie, tak to vezmi do svojich ruk, ak toho niesi schopny, tak vycuvaj zo vztahu.....
Sa cudujem, ze este vam zvysia peniaze na dovolenky. Kto si dnes dovoli tolko deti? A kde je ich biologicky otec, aby im po tej papuli dal, ked su drze ako opice? No, nezavidim, ja by som davno utiekla.
