Dobrý deň.
Rád by som sa Vás spýtal na praktickú skúsenosť, tých ktorý sa staráte a vychovávate cudzie deti (ktorým nie ste biologickým rodičom. Našiel som si partnerku, už rok sme manželia, ktorá má z predchádzajúceho manželstva štyri deti (18, 16, 13, 9 rokov). Ja sám mám jednu dcéru, 9. ročnú. Aby som to uviedol na pravú mieru, moju dcéru milujem nadovšetko, dal by som za ňu život... Ale... Manželku milujem, ale obávam sa, že jej deti a ich vzťah ku mne a môj k nim zapríčinia, že naše manželstvo skončí. Už teraz vidím, že to je stále horšie a horšie... Spočiatku som sa snažil byť im takmer otcom, vychovával som im, robil som pre ne čo sa dalo, možno aj na úkor vlastnej dcéry. Výsledok, alebo vďaka žiadna. Dokonca aj k svojej matke sa chovajú ako k slúžke, len čo mám jesť, nestaraj sa, papuľnaté až hrôza. Nie som násilník, ale ak by som bol ich biologickým otcom, tak im už veľakrát za to tresnem po ústach.
Ale k veci. Začínam ich nenávidieť, tisíckrát si môžem hovoriť že sú to len deti, ale nakoniec sa do popredia prederie myšlienka že ja som ich nespravil a nie sú ani moja rodina, t. j. sú mi úplne ukradnuté. Je to odo mňa normálne? Začínam byť psychicky na dne, normálne sa neteším domov a teším sa keď odchádzam do práce. Predstava napr. letnej spoločnej dovolenky mi naháňa hrôzu. Viem, že takto žiť nechcem. Čo by ste mi poradili? Ďakujem.
Pre info, ja som 42 r., manželka 39 r., obaja VŠ.
Skutočne si niekedy pripadám, že tie štyri cudzie arogantné deti sú na mňa veľa a neviem čo ďalej. A či má takýto vzťah vôbec cenu.
Aký máte vzťah k partnerkiným deťom?
bývaš ty u partnerky alebo ona s deťmi u teba?
Pokiaľ na JEJ deti finančne prispievaš, máš právo ich, do istej miery, aj vychovávať a kecať im do života. Tiež mi to príde naivné - robiť pre ne čo sa dá a čakať že oni sami na oplátku budú slušné a dobré. Robiť pre detiská niečo, fajn, ale pokiaľ spätná väzba nefunguje, tak aj ja so snahou venovať sa im končím. Inak toto je fakt prípad pre manželskú poradňu, toto sám nezvládneš. Respektíve nezachrániš. Rozviesť sa dokážeš aj bez pomoci psychologa.
Čo by sa stalo keby si partnerke prestal finančne pomáhať? Zahynú od hladu? Budú sa musieť uskromniť? Tie 4 cudzie deti aj ked dospujú a budú mať 27, stále budú súčasťou partnerky a ty ich vo svojom živote budeš mať. Mne to príde veľmi zvláštne čo si urobil - že si si vzal za manželku ženu so 4 deťmi. Mohli ste spoli žiť nejaký čas (aspoň pár rokov). Vopchal si hlavu do slučky a ono to akosi vôbec nevyzerá dobre, slučka sa uťahuje a strácaš pevnú zem pod nohami. Tak ale stále môžeš od nich odísť, prestať na deti prispievať, nemáš reťaz na nohe, ani rozvádzať sa nemusíš hneď. Len daj najavo, že takto to ďalej fungovať nemôže.
Máš ty vôbec predstavu, ako by si chcel aby ste fungovali? Aké pravidlá a povinnosti by detiská mali mať? Čo za výhody získajú dodržiavaním pravidiel?
No z niektorych komentov mi je zle... Ti, ktori machruju, nech sa najprv pozru na seba, ci su taki bezchybni aj vo svojom zivote...
Vziat si zenu so styrmi detmi je v dnesnej dobe uctihodne. Autor urcite mal v plane ine veci: pomahat jej, byt kamaratom jej detom a oporou... Nie je prvy, kto si berie partnera s detmi a je jedno, kolko ich je. To, ze veci vystrelili uplne inac ako chcel, uz nie je jeho chyba. Ja verim, ze ten clovek je inteligentny a na urovni. Hold, zivot je nevyspytatelny a teraz tape v neistote. Ja keby som bola na jeho mieste, a to nie som zly clovek, tak by som to nezladla a jedneho dna odisla prec. Nechcela by som, aby mi nejaki rozmaznanci znicili psychiku a zivot. On cim dalej bude s nim byvat, tym viac sa v nom bude hromadit hnev a jedneho dna z toho ochorie. Ja som za psychicke zdravie, dostojnost a pokoj v zivote. Deti su vo veku, ked sa uz tazko zmenia a tahat to s nimi cely zivot?... Kvoli comu?! Radsej ozeliem zenu - zide z oci, zide z mysle a budem sa sustredit iba na svoju dceru. Ked si tie styri deti zena nevie dat sama do laty, on to uz duplom nemoze, nema na to pravo... tak naco sa trapit a cakat na katastrofu? Radsej vycuvat teraz, ked este nie je neskoro.
Ovečka, úplne s tebou súhlasím.
Ja osobne by som sa nechcela starať o 4 cudzie deti. A ešte také veľké. Už keby to muselo byť, tak len o jedno a vo veku maximálne škôlkara.
Veď je toľko bezdetnych žien alebo žien, čo majú len jedno dieťa.
Vedel si, do akej veľkej rodiny ideš.
Nuž, tvoja manželka si je tebou veľmi istá. Inak by už určite zakročila.
to ze tie vztahy boli lepsie predtym uplne chapem. K cudzim si tolko nedovolovali.
Ale som si fsimol ze zakladatel ma divne predstavi. Lebo to ze deti pozeraju telku do druhej je podla mna v poriadku ak inak zvladaju svoje povinnosti. Mozno isiel nejaky film atd. Ze sa niekto zleje pod obraz bozi v puberte tiez nieje nic vynimocne aj ked by sa rodicia nemali tvarit ze je to ok.
Tiez sa porovnavat ze ja som studoval dve vs tu podla mna nieje na mieste. Deti maju otca alkoholika a matku ktora ich nieje schopna uzivit. Tuto by som mal uplne ine naroky a to take ze by mi stacilo ak dosiahnu ako take vzdelanie a najdu si pracu a nestanu sa z nich alkoholici alebo fetaci.
To ze prispieva na tie deti mi tiez nepride v poriadku. Akoze ja si to neviem predstavit. Najme ak by som mal jedno vlastne dieta ktore je tymto ukratene.
Aby bolo jasne je to jeho zivot a ako sa rozhodne je na nom. Kazdopadne si ale myslim ze ak to matke pride ok ako to vyzera tak na jeho mieste beriem nohy na plecia lebo fakt tam nevidim sancu na zmenu. Jedno decko este clovek zvlada ale styri cudzie a jendo vlastne?
Takže ste sa poznali s jej deťmi aj pred svadbou. A vtedy boli milé, ako píšeš. Potom mi je čudné, prečo sú teraz k tebe drzé? Lebo veď keby ťa nechceli do rodiny, už vtedy by sa k tebe zle správali, aby ťa odradili.
A možno majú "len" pubertu.
Ty máš však ako nevlastný otec zviazané ruky, aby si rázne zakročil, lebo podľa ich matky budeš tyran, čo žiarli na jej deti.
Kidding , zdá sa že nepatríš k tým, čo by chceli v diskusných fórach pomôcť (čo by mal byť ich účel), ale radšej rýpeš a zosmiešňuješ. Pre tvoje info, študovať sa dá aj externou formou, hovorí ti to niečo?
A áno deti majú jedného biologického otca, ktorý okrem vysedávania v krčmách na nás posiela policajtov a sociálku. Už je celkom slušne zapísaný na patričných úradoch.
Ale v jednom máš pravdu, ja financujem záležitosti, ktoré sa ma de iure vôbec netýkajú.
Nenapísal si, kde sa ukrýva otec tých detí. Či každé má iného otca, aby to nebola taká nuda :) ? A tiež je pre mňa záhadou, ako tvoja žena stihla popri deťoch vyštudovať VŠ, pretože ak dobre počítam, prvé decko sa jej narodilo vo veku 21 rokov. A o 2 roky ďalšie. To musel byť nejaký veľmi jednoduchý odbor, keď mala popri štúdiu toľko času. A čím ťa tak okúzlila, že si si ju "uviazal na krk"? Zaujímalo by ma tiež, či ona zarobí toľko, že tým pokryje výdavky na všetky 4 deti, alebo prispievaš na tie "cudzie" aj ty? Ona asi potrebovala najmä nájsť s prepáčením nejakého hlupáka, ktorý bude živiť jej deti, lebo neverím že jej plat na to vystačí.
Dobrý deň.
Zaujímavé názory. Ďakujem za všetky a budem sa snažiť vám všetkým odpovedať. Aj keď niektoré z Vašich názorov sú v úvodzovkách "mierne inteligentné". Takže nie, nedohodli nám svadbu rodičia, poznali sme sa pred svadbou. Predtým boli jej deti veľmi milé, asi mali predo mnou rešpekt alebo odstup, chovali sa úplne normálne. Začalo to až asi pol roka po svadbe.
A čo sa týka názoru, či som si dlho ne..., tak v tom problém nebol. Po rozvode som úprimne povedané nežil ako svätec. Sex bol často. Láska nikdy. Až keď... Ale tým začali moje problémy.. Áno, také reči by som vedel rozdávať aj ja.. Kde si nechal rozum, to nemôže byť ani pravda... fajn, každého osobný názor.
Najviac si cením príspevkov, ktoré mi naozaj niečo dali. Od pani, ktorá si to zažila, Nosense, pani Lukáčovej, ktorá má zdá sa značné psychologické znalosti...
Len nie je to o tom, že by som sa tým deťom chcel zapáčiť, žiaľ cítim k nim úplnú ľahostajnosť, nevraživosť až nenávisť. Preto sa aj trochu obávam či je so mnou všetko v poriadku. Mám rád deti, ale k týmto som stratil všetku úctu a lásku.
A písali ste úplnú pravdu, že manželka ich bude obhajovať a ja budem ten zlý. Môžem ich živiť, dávať čokoľvek, nič nebude stačiť. Keď 13 ročné dieťa pozerá do polnoci telku, je to úplne v poriadku. Keď 16. ročného chalana ťahám v noci opitého od policajtov, je to takisto v poriadku... Najväčší vrchol je, keď 18 ročný chalan spí do druhej popoludní. Však potrebuje, veď sa učí... Byť môj, tak ho dávno oblejem ľadovou vodou.
Však keď si spomínam na svoju mladosť, robil som si dve VŠ, pracoval okolo domácnosti, pomáhal rodičom, učil sa do noci, ale keď som ráno nevstal, tak ma otec o ôsmej zhodil y postele... takže tak...
Už asi aj ľutujem, že som si zaviazal na krk cudzie (áno cudzie) deti...
