Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Už som zúfalá

Príspevok v téme: Už som zúfalá
zufalamatka

Dobrý večer. Píšem sem, pretože už neviem, čo robiť.
Mám 19 ročnú dcéru, ktorá chodí na strednú (posledný ročník) a mám s ňou problémy. Nechodí do školy. Dnes mi jej triedna volala, že nebola včera, ani dnes a nebola ani iné dni. Neviem, čo s ňou je, nechce nič povedať. Keď som sa jej pýtala, či ju šikanujú, povedala, že nie. Niekedy dávnejšie spomínala, že ju ohovárajú a smejú sa z nej, tak žeby pre toto ? Má aj depresie, chodíme k psychiatrovi, berie antidepresíva. Vždy bola taká tichá, utiahnutá, citlivá nikdy v živote by som si nepomyslela, že bude robiť toto.
Keď ju nešikanujú, nevidím dôvod, prečo by tam nemala chodiť. Depresie, to je primitívna vec a ohováranie a posmešky... Nech si to proste nevšíma a už.
Ona len povie, že nevieme, ako sa cíti, že sa nemáme starať, lebo je dospelá a nahnevaná odíde preč.

Už fakt neviem, čo mám robiť.

zufalamatka

Tak dnes som prišla domov a počula som dcéru plakať. Spýtala som sa jej, čo jej je, no neodpovedala mi, lebo vraj tomu nebudem rozumieť. Prišla som domov nahnevaná, lebo som zúfalá, že nechodí do školy. Priznám sa, sme na ňu s manželom nahnevaní, tlačíme ju do školy, hovoríme nech sa vzchopí, pretože viem, že sa s tou chorobou dá bojovať, hovoríme jej, že jej chceme len dobre. Chceme, aby ukončila školu, lebo bude mať ťažký život, nikde ju do práce nevezmú. Nič s ňou nepohne, povie len, že všetko, čo vidíme je škola. Veď jasné, nebude predsa po svete chodiť so zákl. vzdelaním. Bude mať zničený život. Vidno, že ju to trápi, ale už akoby nemala silu bojovať. Akoby sa úplne vzdala.

Pýtam sa jej, ako jej mám pomôcť. Vždy sa jej to pýtam. Nič neodpovie, lebo asi sama nevie.
Dnes mi na to povedala len toľko, že ,,tak ma daj na psychiatriu". Pravdepodobne zo srandy. Ale, aj tak ma to zarazilo, lebo predstava, že by radšej bola na psychiatrii namiesto toho, aby chodila do školy, ma šokovala.

Je strašne uzavretá a nikomu sa "neotvorí".

Omen

Zúfalá matka, vidím to tak, že celá rodina máte problém. Ty a tvoj manžel s NECHÁPANÍM, tvoja dcéra psychický. Čo myslíš, ktorý z nich je horší? Vy dvaja by ste si mali uvedomiť, že dcéra je už DOSPELÁ a do školy a na psychiatriu ju nedostanete ani párom volov, ak nebude ona sama chcieť.

Vieš ty vôbec, čo sú to "suicídne myšlienky" ???
Sú to myšlienky „ čo by bolo, keby som už nebola, keby som zaspala a už sa nikdy neprebudila“. Ak sú intenzívne, potom sa dcéra nimi zaoberá prevažnú časť času a škola je to najmenej, čo ju zaujíma. Suicídium môže viesť k úmyselnému ukončeniu vlastného života. A antidepresíva, ktoré berie, môžu jej stav zhoršovať.

Ty a manžel máte nesprávne nastavené hodnotové rebríčky. Ak si neuvedomíte, že chyba je vo vás, vo vašom konaní, vnímaní a chápaní dcériných problémov, potom ju môžete raz a navždy stratiť.

nicollette12

zufalamatka - ano potrebujes psychologa a aj tvoj manzel uz len z toho dovodu, ze inak dceru obidvaja nepochopite a nebudete schopny ju podrzat kedze si myslite ze depresia je sranda a je to iba vymysel k tomu to ma este aj potvrdene, nepoviem keby si to vymyslala sama... druha vec, ano skola je dolezita, sama mam VS, staviala som sa tiez k tomu zodpovedne, takze ano je dolezita... ale ked ma niekto psychicke problemy, vazne podotykam!! Tak ako ma zvladat sa este aj ucit a mysliet na skolu ked nema ani pochopenie zo strany rodicov a sama sa z toho nedostane.... dospela psychiatria je o niecom inom ako detska, samozrejme su tam aj tazsie pripady, ale ja si myslim ze je potrebne aby tam sla, ved reverz si moze podpisat ked sa tam nebude dobre citit, ved je dospela, ona sama musi vediet ci jej to pomaha alebo nie, aj ked ja si myslim ze ano, tam by ju viac pochopili ako vy dvaja s manzelom.... takze najprv si zistite vy ako rodicia, co je to vlastne depresia, ked chcete dcere pomoct a nespoliehajte sa na to, ze si nic neurobi, ked ma depresiu a taky clovek uplne inak rozmysla....

Anonym_93436

Každý rodič chce dobre svojmu dieťaťu , lenže je rozdiel chcieť a robiť. Kopu rodičov chce ale robí pravý opak ... Keď jej dávate najavo jedine to že chcete aby dokončila školu a keď vidí jedine ten materializmus a žiadne city ani súcit tak sa jej ani nedivím. Ona nevie čítať vaše myšlienky.

Beriete , neberiete .. pochopte že depresia je naozaj vážna choroba ktorú je potrebné vyliečiť. Ach , to že je veriaca neznamená že také myšlienky nemôže mať , nevidíte jej do hlavy.

zufalamatka

nicollette12 - Tak my rodičia potrebujeme psychológa za to, že si myslíme, že škola je dôležitá ? Nemyslím si, že by si niečo urobila, neznáša totiž bolesť. A tiež si nemyslím, že by sa bola schopná zabiť. Sme veriaca rodina.
Nechcem prísť o dcéru, jasné, že nie. Len to neberieme tak, že depresia je vážny dôvod.
Hoci to neberiem tak, ako manžel, ktorý keď počul, že ten dôvod je depresia, tak mu bolo smiešno, že taká blbosť. Mňa mrzí, čo prežíva.
Ona nám ale neverí, pretože si myslí, že jediné, čo v živote vidíme sú škola a peniaze. Ale tak, keď sa nechce v budúcnosti bývať pod mostom, musíme na ňu zo školou tlačiť. Chceme jej len dobre.

Wilderness

Nemyslíš si že by to spravila?? Ty jej do hlavy nevidíš ako si spomínala. S manželom to az príliš zlahcujete. Vravím ti škola nieje prvoradá, spamataj sa tým svojim prístupom k nej!!! Moja mama si tiež nemyslela že by som to spravila, a potom na Are keď som sa prebrala, videla som jej v tvári len výčitky, plač a otázky prečo??? Vďaka že som sa prebrala, a neodisla z tohto sveta. Z mojej strany som možno len chcela na seba upozorniť, pretože mám tiež takú bezcitnu a povrchnu matku akou si ty. Tiez moju depresiu zlahcovala. Nebrala to vážne. Záleží jej len na tom čo povedia ludia a aby som žila tak ako ostatní. A preto ma také divoké deti, aby sa pri nich naučila že život je aj o inom

brohnislav

Ťažko to len tak súdiť, no myslím si, že si dostatočne neuvedomujete danú situáciu a to, čo všetko sa môže stať. Mala by sa dať liečiť a podľa mňa to doma nepôjde

zufalamatka

nicollette12 - Raz tam už hospitalizovaná bola, ale hovorila, že jej to ešte viac uškodilo, pretože bola na detskom. Nechcem si ani predstaviť, aké tam tie deti boli.
Teraz by ju dali k dospelým, no neviem, či by jej to pomohlo. Neviem, ako to tam chodí.

Čo sa týka tej školy, my jej chceme len dobre, aby nemala zbabraný život, pretože potom si školu už nebude môcť urobiť. Možno má myšlienky, že si niečo urobí, no nemyslím si, žeby to naozaj spravila, aj keď jej do hlavy nevidím.