Lenivosť alebo syndróm vyhorenia?

Príspevok v téme: Lenivosť alebo syndróm vyhorenia?
Kontrol0r

Mám 23 rokov. Všetko to začalo nástupom do práce ako IT technik. Najprv to bolo super, bol som spokojný, že robím čo ma baví. Neskôr prišlo také vytriezvenie, malý plat "500 čisté", pesimistickí kolegovia a podobne.

Problém spočíva v tom, že sa mi absolútne nič nechce. Napríklad koníčky. Mám veľa záľuby ale všetko robím tak povrchne, nič sa mi nechce. Venujem sa napríklad foteniu, ale vôbec sa mi nechce doma spracovať čo nafotím, musím sa k tomu dokopať. Odfláknem to, nie je tam ta vášeň.

Doma mám bordel, nechce sa mi popratať. Venujem sa turistike a výbavu mám nahádzanú na kope. Keď prídem z túry, nechce sa mi nič všetko hodím na kopu. Nechce sa mi ísť na nákupy, a kúpiť veci ktoré potrebujem. Nechce sa mi navariť. Nechce sa mi ráno vstávať.

Do všetkého sa musím nútiť. Najradšej keď prídem z práce, najem sa a zvalím do postele, nič nerobím len pozerám somariny na pc. Som taký prázdny. Cítim až bezmocnosť. Chcem to zmeniť, stále si poviem že urobím to a to ale len stále odkladám veci na neskôr a aj tak nič poriadne neurobím. Strašne chcem ale nejde to. Ani toto sa mi nechcelo napísať. Ako keby nič nemalo zmysel.

Keď som bol dieťa bolo všetko úplne inak. Veci ktoré ma bavili som robil s vášňou. Dával som si pozor na každý detail. Všetko bolo tak super, teraz je to na nič.

Bojovali ste s niečim podobným? Prekonali ste to niekto?

Kontrol0r

Cawko Cliattsi :)

No ja mám dosť problém ísť riešiť čokoľvek k lekárom. To už od mala, všetko sa snažím prekonať sám.

1, Do istej miery áno, ale dosť to selektujem. Napríklad skôr to čo popisuješ pociťujem ku kolegom, ku starým známym, k cudzím ľuďom a podobne. Naopak ľudí z okruhu mojich koníčkov mám veľmi rád.

2. No ako dieťa som sa veľmi zaujímal o kopec technických vecí. Venoval som sa rozmanitým veciam a áno niekedy som veci nedotiahol do konca a začal sa venovať niečomu inému. Faktom ale je, že ak som sa niečomu venoval, dal som si záležať, čo sa už teraz povedať nedá.

3, Kedže sa ku všetkému musím dokopať, často ponocujem a robím na veciach dlhšie do noci. Potom zaspím jak drevo a vstanem ráno a idem do práce. Niekdy spím len 4 hod ak skoro ráno vstávam ak niekam idem. Problém so spánkom asi nie, keď zaspím nič ma nezobudí.

Cliattsi

Defcon - nesuhlasim s tebou. To, čo opisuje kontr0lor som mal aj ja v 23 rokoch. To sa mi prehlbilo este viac aj teraz ked mam 30 a viac rokov. Postupne sa stane z človeka človek bez čivota a energie. Nie je to lenivosť. Je to totálna demotivácia a nechuť niečo robiť,.neschopnosť nakopnúť sa do činnosti (aj takej, kt. máš rád-záujmy).
Asi si to.nevieš predstaviť. Kto to nežije, nevie čo to je. NIE JE TO LENIVOSŤ ALE VYČERPANOSŤ A STRATA ZÁUJMU O ŽIVOT. (biologicky zapríčinená)

Cliattsi

Tak ja sa hlásim.ako prvý, sak sem pomaly nikto alý ani nechodí. Prečítal som si ešte raz tvoje odpovede na moje otázky- ja hladam riešenie tohto problému. Vyzerá to ale na postupnú vyčerpanost organizmu,ktorá je daná tvojou genetikou a tiež s tým súvisí aj tvoja SF.
Plánujem si zakúpit urcité doplnky stravy a mohlo by sa to posunúť k lepšiemu.
Určite by si mohol ist tiez za lekarom a opisat mu tvoj stav. Ten ta odisle na endokrinologiu. Mozes skusit aj na psychiatriu a tam sa rozhovor o svojom probleme. Ide o to, ze tvoje telo mozno prestava produkovat kortizol, co je stredovy hormon a ine latky.

1.) A mas aj taky pocit, ze prestavas pocitovat tu blizkost k ludom? Ako keby si prestaval citit cokolvek k ludom? Ja to mam-uz necitim nic. Odpovedz mi prosim ta, dost ma to zaujima, lebo vo vela veciach sa zhodneme. A potom ak sa u mna tieto stavy zlepsia, budem ti vediet poradit.

A otazka c..2.- vrat sa do svojej mladosti a pozri sa na seba, ci si bol taky, ze nieco si si zacal a potom si to nedokoncil a presiel si k inej cinnosti atd........CI SA TI TOTO NESTAVALO?

Ma to vela spolocneho so syndromom vyhorenia.
3.) spíš dobre? nemávaš problémy do spánkom? Ja nemám, ale pri syn. vyhorenia to býva prítomné. Určite sa nakopni a odpovedz mi. Díky. Ja pojdem cochvila na endokrinologiu a budu ma VELMI zaujimat vysledky.

Defcon

V 23 rokoch hovorit o syndrome vyhorenia ? Vacsinou to pocuvam od 50 rocnych tazko pracujucich ,co stihaju v praci 250 hodin , venovat sa rodine, riesit svoje zdravotne problemy , riesit, riesit, riesit milion veci. Taki maju v ociach smutok, ze nezvladaju situaciu ,zivot im konci pomaly, a pred sebou este vela povinnosti. A v tych ociach vidis strach z toho co uz zazili a este budu musiet vydrzat.
Ty vo svojich 23 rokoch si len lenivy lafo.