Sociálna fóbia - ubíja ma

Cososebou, budem rada, ak mi napises, tiez som veriaca a iba s Bozou pomocou som sa sama zo SF dostala.

Cliattsi, budem rada aj tvojmu mailu, nechcem tu pisat romany k tomu vsetkemu, o com si pisal nizsie.

sallyhope357@gmail.com

Cliattsi - Som veriaca. Chodím do kostola každú nedeľu a v prikázaný sviatok. Takisto, ako ty, nemodlím sa veľmi. No viackrát som prosila Boha o pomoc alebo aspoň o odpovede, prečo sa to deje. Žiadnu pomoc, ani odpoveď som nedostala.
Pannu Máriu som ešte o nič neprosila, ale verím, že existuje.

Rada by som vedela, prečo sa to deje práve mne.
Práve v tomto období prechádzam myšlienkami na samovraždu, no preto, že som veriaca, to neurobím. Neviem, čo by ma čakalo po smrti, keby som spáchala samovraždu. No v poslednom čase, neprejde ani deň, kedy by som na to nemyslela. Viem, že ľudia majú oveľa vážnejšie problémy. Vážne fyzické choroby, no myslím si, že vážne psychické choroby sa veľmi podceňujú. Hlavne, keď si niekto myslí, že človek s takýmito problémami je cvok.
Som už tak slabá, že sa už nedokážem postaviť, nie to robiť malé pokroky.

Ja si myslím, že nie je dôvod veriť v boha kým on sám nedokáže, že naozaj existuje. Zatiaľ to len ľudia tvrdia ľuďom, že existuje, ale nikto to nikdy nemal potvrdené. A v tomto vám teda boh tiež nijak nepomôže, je to len o vás, vašej psychike a myslení.

Tomas, vsimol som si uz dlhsie, ako pises, ze ti Boh pomohol. Co sa dobre cita. Ja som bol kedysi dost veriaci, chodil som do kostola, veril v Jezisa, Boha aj p. Mariu.
Bolo to v case, ked som chodil na ZŠ. Nechcem vela pisat, ale napisem podstatne veci. Mal som silnu soc. fobiu,kde sa mi ludia na dedine posmievali, spoluziaci a -ziacky si zo mna tobili srandu a ja som bol ZO STRACHU TAK ROZHADZANY ZE SOM NEVEDEL, CO MAM ROBIT. Doma som nemal podporu, v skole "takmer" nikoho, a čo som mal kamošov na ulici, takmer nikdy sa ma nikto nezastal. Lebo vela tych "kamaratov" sa poznali podobrom s tymi, co mi robili zle a aj mali z niektorych z nich respekt. POVEDAL SOM SI, ZE BUDEM PEVNE VERIT V JEZISA A MYSLEL SOM SI, ZE JEZIS MI POMOZE. BOLA TO VTEDY JEDINA MOJA NADEJ. Doma som plakal. Chodil som do kostola KAZDU NEDELU !, SVIATKY, ale zas nejak casto som sa nemodlil.
Ale oproti viacerym tym ludom, co mi toto robili, som chodil do kostola a pocuval kazne (a
robil som teda omnoho viac. Ale zase je na diskusiu, co je viac, ze :) )
Mozno si povies, ze Boh ma len skusa a ze to,.ČO SA MI DEJE MA NEJAKY ZMYSL. AKY? TO SOM NEZISTIL DOTERAZ...

Ale preco skusa zrovna mna, preco toho, kto nie je agresivny (vo vseobecnosti) a preco ti ludia, ktori maju vsetko na haku, su silnejsi a maju aj lepsie zabezpecenych rodicov a maju vacsiu volnost v zivote (nedrzia ich ako mna moja mama na retazi, co ma obmedzuje) SI ZIJU LEPSIE AKO JA? A CITIA SA LEPSIE AKO JA? A NEMAJÚ SOC. FOBIU AKO MAM JA? PRECO SA LUDIA SMEJU CLOVEKU, KTORY SA BOJI DRUHYCH LUDI?
Vies preco? Lebo je to smiesne.. Asi preto.

Ja som pokladal Bohu vela otazok, na ktore SOM NEDOSTAL ODPOVED.
Bol som z tej viery- pevnej viery SLEPEJ VIERY - SKLAMANY, SMUTNY S PRIHLIADNUTIM NA TO, V AKOM PSYCH. STAVE SOM SA NACHADZAL.
Dokonca aj navsteva kostola mi nerobila dobre, pretoze mi to zhorsovalo depresiu.
Mne totiz tiez moc nerobilo dobre, ako v kostole knaz hovoril o tom, AKO TRPEL JEZIS KRITUS. Pretoze som trpel aj ja.

V urc. veku som som kostol prestal navstevovat - vlastna skusenost - bolo mi lepsie.
...O tom sa da ale vela pisat.

ALE AJ POZITIVNE VECI SOM ZAZNAMENAL - naucil som sa tam, ze nemam ublizovat inym, mam ich milovat, aj tych, ktori po mne hadzali kamene, nadavali, smiali sa mi, sirili reci. Pokusil som sa o to. Cakal som zmenu, ale neprisla. Urc. ludom som odpustil, nie osobne, len na ment. urovni.

KAZDOPADNE VIERA V KRESTANSTVO, RESP. JEJ PRICIPY MI DALI NAVOD, AKO SA CHOVAT K LUDOM. Co sa za mlada naucis ostane ti aj na starobu...al. ako sa to hovori.

Ak by som ale za niekym prakticky prisiel a povedal by som mu: "Odpustam ti" tak by sa mi vysmiali vsetci ti ludia,co som ich v skole stretaval, bol by som na hanbu, bilo by mi velmi srdce a mozno uz absolutne na dedine sa so mnou nebavil. A mozno by som po tomto aj spachal samovrazdu. (Ja viem, Jezis to vydrzal)

Asi tolko. Takato je realita. Je to podla mna o tom, aki su ludia. Myslim si ale, ze po svojej dlhorocnej skusenosti mozem povedat, ze som nepocitil, ze by Pan BOH do tohto procesu, co su hlavne medziludske vztahy, nejako zasahoval. Je to o ludoch a ich cinoch. Este pripomeniem ze som myslel aj na to, ze sa zabijem a nebolo to lahke.

Stretavam aj inych ludi, co prezentuju to, co ty tu. Ja som to schopny pocuvat aj komunikovat s tymi ludmi a MAM TEN POCIT, ŽE TEN BOH, AK EXISTUJE, MI NEPOMOHOL.
TO, CO MI NAOZAJ POMOHLO, BOLA ZMENA MYSLENIA, PSYCHOLOG. TECHNIKY A . Ale aj tak nie je to celkom ok. A aby som nezabudol, knihy a internet a byliny.

Myslim si, ze Boh moze existovat, ale vzhladom na to, co bolo, o tom moc nepremyslam. Tiez si myslim, ze je mozne, ze existuje aj Maria, lebo ked som mal velky problem, tak vtedy ked som potreboval "zasah zhora" tak sa to stalo apodakoval som sa jej.

Velakrat ale rozmyslam naco som tu, stratil som zmysel zivota. Vlastne ho cely zivot hladam a kedze som ho nenasiel, TAK SOM DOSPEL K ZAVERU, ZE ZE JEDINYM ZMYSLOM ZIVOTA JE ZIVOT SAMOTNY. Dokonca a to je pravda pravda tiez - uz nic necitim k druhym ludom. Co je mozne, ze je dosledok stresu z ludi a toho ako bolo so mnou zaobchadzane. Pytam sa: "Kde je Boh?" "Ako je mozne, ze to dovolil?" Ja neviem, Tomas vytvarat socialne vazby. Viem to len predstierat, co sa deje meszi 2 ludmi, uz to necitim.
Prosit o zmenu Boha nemam chut, lebo nemam ani energiu do zivota.

JA MAM MOMENTALNE TAKU STRATU CITOV, ZE NEDOKAZEM MILOVAT CLOVEKA. Uz nikoho, aj keby som chcel. Ale som napriek tomu velmi citlivy clovek a viem s ludmi jednat.
AKO JE MOZNE ZE BOH DOVOLIL ?

Prajem ti aj napriek tomu vsetko naj. Vedeli by sme sa mozno aj porozpravat o tom. A s panom Bohom hlavne, lebo mam strasne vela nezodpovedanych otazok.
Pretoze ten clovek, ktory so mna teraz je, je aj vyskedkom toho, ako bolo so mnou zaobchadzane....a je tu ta otazka: "Kde bol vtedy Boh? ZE DOVOLIL TIETO ZMENY MOJEJ PSYCHIKY?

"Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“

Mt 22, 34- 40

JA SOM STRATIL SCHOPNOSŤ MILOVAŤ, ČO MÁM ROBIŤ?
Ak nie si kňaz, nebude mi vadiť, keď neodpovieš.

uzkost a paniku mas z toho ze mas depresie a myslis negativne. Ak clovek mysli negativne a sklzne do depky je unho velka sanca ze dostane aj uzkosti a panicke ataky lebo sa mu vytvara menej serotoninu hormu stastia v mozgu. Takze treba robit presny opak. Mysliet pozitivne a tesit sa zo zivota a v mozgu sa ti bude tvorit viac serotoninu a nebudes mat uzkosti, budes mat dobru naladu euforie radost atd.

Teraz este treba najst sposob akym budes stastna, musis si skratka najst nieco co ti bude v zivote robit radost. U mna to bola napriklad silná viera v Boha, tá ma robí stastnym. Taktiez je dobre si najst konicky ktore cloveka bavia.

Ak sa nechces socializovat tak nemusis, ale skus aspon obcas chodit medzi ludi a ak sa ti to bude pacit tak postupne mozes navysovat chodenie medzi ludi.

Ahoj, so soc. fóbiou bojujem od detstva a presne viem o čom hovoríš... som síce o 10 rokov staršia, ale práve v tvojom veku sa mi podarilo ju najviac prekonať. Napíš mi kľudne na mail, je to pre mňa citlivá téma, ale rada by som ti pomohla a dala pár tipov ;-) deewee@zoznam.sk

Mne sa nelubi to, ze sama seba zhadzujes, potom slova ako : to je nemozne, nechcem, nepotrebujem, nemozem atd.... ved len same negativa na sebe hladas, ziadne pozitivum na seba si nenapisala, ved sa trosku daj dokopy..... lebo ak sama seba neprijmes, popripade nezlepsis si sebadoveru a nenadvihnes sebavedomie, tak s nikym ani kontakt nenaviazes, lebo zutekas este pred samotnym rozhovorom.... a s mamou mas aky vztah? Ta ti nevie pomoct a trosku ta nakopnut? Ved predsalen, musi vidiet ze jej dcera sedi iba doma cele dni a nema ziadnych kamaratov, to sa o to nezaujima?

Je to hrozne, že zrovna ti najcitlivejši ludia, ktori si najviac vážia priatelov a ktori by si priatelov najviac zaslužili, ich niekedy nemaju a ešte k tomu im okolie začne psychicky ubližovať až to prerastie do socialnej fobie, pritom je to tak zbytočný psychický problem, ale vie neskutočne skomplikovať život. Ja mam 22 a dobre viem, ake to je aj ked kamarátov mám.
Ak by si chcela, napíš :)
mpolosvk@gmail.com

Ahoj :) So soc. fóbiou bojujem od malička. . Môžme pokecať: domino@lcs-hosting.eu

Ahoj ja som si tym presla. Kludne by som s tebou sla von. Odkial si ? Nemusis sa nicoho bat. Ja viem aky je to pocit, stale to nieje za mnou