Boooože, ako ja nemám rada, keď mi niekto povie "stará dievka" (mám 28 rokov) :D A tu hneď z rána taká téma, bŕŕ :D
K problému - ja to hovorím stále - nežijeme predsa preto, aby sme spĺňali predstavy iných ľudí. Preto ži tak, ako sa ti páči. Ak chceš byť slobodná buď aj do 50tky. Ak túžiš po partnerovi, tak si ho nájdi, len ho probuh nehľadaj preto, lebo to tak diktuje spoločnosť :) Lebo niekto povedal, že vo svojom veku musíš mať rodinu. Ja nemám, lebo som stratila dlhoročný vzťah. Podľa slov kamarátiek, žien čo sú už v manželstve, by v mojej situácií radšej spáchali samovraždu (dúfam, že každá s týmto vyhlásením žartovala), ako prežiť tú hanbu a najmä hľadanie nového partnera. Akože toto čo je? :D Aby nás spoločnosť a nejaký všeobecný názor tlačil niekam, kde človek ani nechce byť? Mám byť ponižovaná niekym za to, že som sa počas 6 ročného vzťahu nestihla vydať, lebo som na to nemala prachy a chcela som počkať školu, prácu atď? Alebo že som teraz sama a nechcem hoc koho, kto prejde okolo mňa a je milý? :)
Ak budeš spokojná ty sama, vnútorne, ľudia budú menej zapárať do teba. Navyše, ako spokojná osoba, ktorá je šťastná len tak sama v sebe, máš ďaleko väčšie šance si niekoho normálneho nájsť. Pretože si pritiahneš podobne ladeného človeka :)
Miest kde hľadať partnera je veľa, musíš obnoviť staré priateľstvá, kontakty, začať robiť rôzne krúžky, športy, pri ktorých sa zoznámiš s kopou nových ľudí...tí ťa zas zoznámia s ďalšími ľuďmi. Ale rob to len ak to chceš. Nie preto, že si považovaná ľuďmi okolo seba za starú dievku :)