Ahojte, mam 28 r., som vydata 3 roky a asi rok po svadbe sa nas spolocnost a rodina zacala tak nenapadne vypytovat na deti, kedy planujeme rodinu. Pred svadbou sme s manzelom mali k detom celkom pozitivny vztah, planovali sme do buducna mat deti, no nechapem co sa vo mne zmenilo, ale cim dalej sa blizi ta doba, zeby sme mohli mat deti tym viac ma to zacina ubijat a frustrovat, abslutne sa nato necitim, vsetky tie rozhovory o detoch, ake su zlate su mi totalne cudzie. Ked vidim na ulici tie zeny s kocikmi je mi zle...neviem si predstavit, ze odidem z prace a budem doma s dietatom, sem tam kava s kamoskou ale len na chvilku, lebo mam doma male dieta. Viem, ze to odo mna hrozne sebecke, ale nemozem si rozkazat ked to takto vnimam. Najhorsie je ze manzel by dieta uz chcel a ja sa citim ako hrozna mrcha, ze som taka antimaterinska. Vobec sa mi nechce prist o tento zivot, ktory mam, ze mozem popraci hocico robit, hocikam ist...Najviac mi je luto, ze som si k sebe priputala chlapa, ktory deti chce, bojim sa, ze deti nikdy nebudem chciet, ze ma to proste neprejde...Mate podobnu skusenost a potom ked deti prisli zmenilo sa to? Dakujem
Manzel chce dieta, no ja NIE, dokonca neviem ci niekedy budem chciet
Elisa, tvojej reakcii nerozumiem. Ona rieši dieťa, pretože ho manžel chce. Ja som do tridsiatky nikdy nepociťovala túžbu po dieťati. Nebránila som sa tomu, ale nebolo to také, že chcem dieťa... Priority a túžby sa niekedy menia. Autorke to nie je úplne jedno, pretože jej záleží aj na manželovi a jeho túžbach. A už teraz si preto robí starosti, pričom sa to vekom môže zmeniť. Nemusí, ale môže. Tvoja cesta je iná, možno to nebudeš nikdy ľutovať, ale mnoho ľudí aj napriek aktívnemu životu prežíva hlavne v staršom veku radosť z rodiny. Ja som mala a mám dobrú rodinu a pre mňa sa sociálny a aktívny život nevyrovná tomu, čo môžu dať pekné vzťahy a život v rodine. Ak má niekto inú skúsenosť s rodinou, treba o to väčšiu dôveru, odhodlanie a odvahu dať sa na túto cestu. Ale tie najkrajšie veci vždy stoja najviac námahy.
Sonnenschein
To ma teda rozosmialo, že "máš 28... tak máš ešte pár rokov čas si užiť slobodu"
Nuž ja mám 37r. a stále si užívam slobodu bez deciek a veru to ani neplánujem meniť :))
Tak samozrejme, že dieťa ovplyvní váš život. Ale nemáš známych, ktorí aj tak naďalej žijú spoločensky? Mám kamarátky, čo s deťmi max do prírody a inak doma... Ale mám aj kamarátky, ktoré ostali "mobilné". Večerné akcie zrejme človek nemôže spontánne navštíviť, ale ak si zabezpečíš opatrovanie, tak sa dá ísť normálne medzi ľudí. Možno prvý rok kým je baby drobunké a kým sa kojí. Ale ten rok zbehne ani sa nenazdáš. Dieťa nie je obmedzenie, len ak ho tak chceš vnímať. Popri deťoch (raz s nimi raz bez) sa aj tak dá mať sociálny život. Mnohé matky alebo aj obaja rodičia sa ho vzdajú. No stačí trocha viac zorganizovania, premyslenia si toho, a ide to :) Ale teda nemyslím to tak, že na úkor dieťaťa, že je vkuse s opatrovateľkou a rodičia sa bezstarostne zabávajú. Ale dá sa nájsť zlatá stredná cesta. Ale máš 28, ak nechcete mať 5 detí ;), tak máš ešte pár rokov čas si užiť slobodu a potom možno pocítiš aj túžbu po niečom inom... :)
Všetkým čo nemajú a nechcú mať deti - zbytočne sa nezaťažujte rečami ostatných !! Je to váš život a len vy rozhodujete, nikto vás nemôže nútiť robiť životné rozhodnutia a už vôbec nie do toho aby ste mali deti...
Toto je fakt choré a mám pocit, že tí, ktorí sa neustále navážajú do bezdetných majú nejakú potrebu si niečo kompenzovať alebo čo.
Je len každého vec, či sa rozhodne kariérne rásť, zarábať peniaze a užívať si bezstarostného života, alebo či si založí rodinu. Ak vás ľudia budú označovať za sebcov tak na takých ľudí sa vykašlite, lebo vám za to nestoja.
Dakujem Messje, si zlata. No ano, je pravda, ze ocakava to od nas hlave nasa rodina, ktora nas do toho tlaci dost a hlavne mne hovoria, ze mam uz vela rokov- poslednu sancu... a ze sme hlavne manzelia, ze potom naco sme sa brali. Svokra sa na mna pozera ako na nejaku obludu, ked jej manzel povie, ze jej je dobre v praci a nechce deti :D ze aby sme o nejaku dobu neutekali na umele oplodnenie. ale zas manzel je este ok, ale tiez mi povedal, ze v 30 ke najneskor by bol uz teda fakt rad, keby sm bola tehotna...az tak vela casu teda nemam...
Marianna
Ty si s tym vobec hlavu nezatazuj.Dolezite je ze ti rozumie manzel.Veri ze potrebujes len cas?A mozno ma pravdu.Sama tomu teraz neveris lebo to tak necitis ale..ktovie,mozno predsa motyka vystreli a po case to zacnes vnimat uplne inak.Vy dvaja ste dôležití.Nik iny.Horsie. ude ked manzel zacne na teba tlacit ze uz chce dieta a ty to stale budes citit rovnako.Tam uz moze zacat problem.Teraz ho nevyhladavaj ked tam nie je.Uzivajte si spolocny zivot ked aj bez deti a cas ukaze.
Dakujem za rady, urcite to suvisi aj s tym co clovek prezil, ja som tiez z rozvedenej rodiny, ale rodicia sa o mna vzdy starali aj tak... no najhorsie je, ze absolutne som to tak nebrala pred svadbou, s manzelom sme sa rozpravali, ze raz...niekedy mozme mat deti...a teraz sa to vo mne tak zlomilo brutalne az tomu sama nechapem. Viem, ze to odo mna nie je fer, no proste nemozem zato, ze to takto citim... hoci jasne, vetu, ze mi je zle ked vidim matky s kocikmi som prehnala....ale dost ma to cele strasi ked to vidim.... Ja nemam problem navstivit ani psychologa, aspon mi povie on svoj nazor a mozno odhali s tym to cele suvisi, lebo ja sama neviem. No manzelovi som to povedala a sam mi povedal, ze zatial to toleruje a mysli si, ze ma to prejde...ako nevravim, ze nie, mozno som fakt len nedospela do tohto stadia. Ja mam totiz aj taku blaznivu povahu, som spolocenska dost socialna, potrebujem mat okolo seba ludi, kamaratov...zatial ked to vidim okolo seba tak k rodina a deti skor laka introvertnejsich ludi, ktorym uz stacia vylety do prirody ako taky obyvackovy klud..
tak treba sa o tom porozpravat
Ahoj, ja som tu pre teba, ak by si sa chcela vyrozpravat. Tiez som prezila nieco ako sikana a matka ma opustila, ked som bola este mala, alkoholicka a stetk*. Asi to mam v sebe nejako zakorenene. Ale celkovo mi nic nehovoria male deti, az tak 4roky +. Manzel by tiez chcel, ale nepriklada tomu velku dolezitost, lebo vidi, v akom svete zijeme. Prispela som aj do tema Nechcem dieta. Precitaj si.
a co ze nechce deti je to jej volba ako bude zit..... podla mna vobec nema problem... problem ma ten kto sa pred spolocnostou hra ze deti chce spravi si ich aj ked sa nato sam neciti a potom sa po roku po dvoch na nich vykasle a nestara sa.... tak to dnes chodi... kazdy kazdeho tlaci do rodiny ale kto sa postara ked sa nieco stane?? ten kto to hovoril??
