S priateľom chodím pol roka. On má 22 ja 20 onedlho 21 rokov. Spoznali sme sa na výške, kde chodím druhý rok. Nemaváme veľa konfliktov, avšak je tu veľký problém. Priateľ mi povedal, že pochádza z nie najlepších pomerov. Matka nezamestnaná, otec ich opustil keď mal 10 rokov a neozval sa im. Finančne sú na tom biedne. Nechodil oblečený zle, čiže som o ich finančnej situácií na začiatku vzťahu nevedela dokým mi to nepovedal. Kebyže to viem, do vzťahu by som s ním určite nešla. Chcem pri sebe finančne zabezpečeného muža, ktorý mi bude kupovať darčeky, bude mi platiť dovolenky, jednoducho si budeme užívať, pretože z lásky sa vyžiť nedá... Problem je v tom, že neviem, ako sa s ním mám rozísť. Vo vzťahoch a následných rozchodoch som celkom neskúsená. Prosím, poraďte mi ako čo najrýchlejšie z tohto utrpenia újsť :(
Chudobný priateľ
celebrita FB, pises o fararoch same nezmysly, poznam jedneho a o viacerich viem ze maju sliepociek a mladych ako psenice , pozam mladeho farara co ma kazdy tazden inu vybera si co sa mu zapaci a veriace matere mu este nadhanaju, teba by asi nebral , si moc sebavedoma alebo presnejsie drza ako opica a take nechce nik.Opisujes tu situacie v domacnostiach v rodinach ako to funguje , no pises iba o sebe ako to mas doma, ja poznam kopec slusnych ludi co su stastny a otca maju doma za cloveka a vazia si ho rovnako ako on ich.
tak to je pravda, najviac hukala po nas co sme boli mlade pekne... ja som stale vysmiata chodila , ju to iritovalo, ked som dala vypoved tak sa mi ešte aj vyhražať išla, no na mna citove vydieranie neplatí smola :-D ja si najdem robotu za 2 dni :-D ale mala som v tom case robotu kedze som robila na 2 zmluvy v 2 obchodoch... po mne dala potom vypoved aj moja mlada pekna kolegyna... a už tam ostali robiť len take ubožiačky, 40+ zazerave, čo by sa už inde nevedeli zamestnať, odídené, v dochodkovom veku.... a ide to tam dole vodou :-D ked tam prídem brloh všade... dakedy si na to veduca velmi potrpela aby bolo všetko dokonale, ked som sa neusmievala normálne si ma zavolala na koberec že prečo sa neusmievam ze to mam v naplni práce, ze ma vyhodí a bla blaaa....dnes? všade bordel, všetci zazeraju a je všetko OK... len ja a moja o 2 roky mladsia kolegyna, dve mlade sme furt boli na koberci... nas šikanovala...
denisaf. Ja som na spolocnost vzdy kaslala. Mne aj rodine mnohi zavideli a ja si z ludi nikdy nic nerobila. Nikdy som neplavala s prudom, nebola seda masa, poslusna ovca. Ma to vela vyhod no aj dake tie nevyhody. Ved aj tu na zdravi sa najdu ludia, co urazaju atakuju ai len preto, ze je niekto mozno iny, zije inak nez vacsina, alebo ma ine nazory postoje skusenosti ci ine za sebou odzite.
Celebrita. O prsia vobec nejde) Braskovi sa vzdy pacili prsnate a vzal si zenu, ktora prsia vobec nemala. A su spolu 20r. Na sebavedomi sa da popracovat. Kazdy ma pozitiva aj negativa. Tak zvyrazni prave tie pozitiva a na nich stavaj. Miluj sa taka aka si. Ked samu seba budes prijimat akceptovat milovat, budu to robit aj ini. Gro si ty. Nie ini a tych aj tak mozes mat vies asi kde)
Denisaf: ani ja sa na to necítim. Predovšetkým finančne. Ešte stále nie. Sestra uvažuje o druhom. Vo vzťahu jej to klape, je so svojím prvým chlapcom od 14-tich rokov doteraz. A dnes majú obaja 34. Chalanisko už v 18-tich chcel manželstvo, rodinu, deti... lebo bol tak romanticky založený, on o inom ako vážnom vzťahu ani neuvažoval. Ale takých je málo, radšej by som splatila dlhy a sestre trochu pomáhala finančne, nech si urobí viac detí ten, kto má šťastie v láske jak nejaká chudera, čo cecky nemá a ani sebavedomie... však by som ani normálneho k sebe nepritiahla, len takého jak moja mama. Tá v kostole počúvala, jak si má každý niesť svoj kríž, lebo aj Ježiško si niesol kríž... a preplo jej z toho, nevedela otcovi - neúctivému provokatérovi a ešte aj alkoholikovi, uštedriť jednu dobrú psychickú po papuli v podobe rozvodu, lebo podľa nej rozvod je hriech. A potom sa čuduje, že dcéry nechcú ísť v jej šľapajách. A načo aj? Naši sa absolútne k sebe nehodili. Otec by bol býval šťastnejší po boku nejakej neplodnej alkoholičky, čo s vyloženými nohami pred telkou pri pive futbal pozerá, zatrtkať dá každý deň a aby aj do krčmy s ním chodila. A nevarila, len klobásu a slaninu s chlebom by jedli... Taká keby raz za rok na vianoce koláče upiekla, aj by si to cenil a neofrfľal by:) a jeden boxerský vak do bytu, nech má do čoho mlátiť namiesto detí :)
celebritka poznam zeny co su same a su stastnejsie a spokojnejsie ako tie co si narobili decka a vobec sa nato necitili....ale aby ich spolocnost nemala za divne tak sa vydali a maju rodiny ...doma im to neklape decka maju na nervy...asi tak...
...vyžrala som sa na 75 kg, takže fotky s tučným ksichtom a s okuliarmi idem rozoslať po hoteloch :) nech som čo najškaredšia na nich :)
Však áno, ale prečo asi? LEbo máš krajšiu tvár ako ona. A aj telo. Preto. A človek, ktorý chce pracovať, musí znášať aj neoprávnenú kritiku, bezdôvodné vrieskanie a skákanie si po hlave, lebo však...šéfstvo platí, tak prečo sa nehrať na blbčeka? Keď to šéfstvu urobí radosť, tak prosím, nech sa páči... Ale taký človek potrebuje aspoň doma mať psychickú oporu. V partnerovi, v rodičoch, v súrodencoch... a keď nemá takého partnera, takých rodičov... čo potom? Potom najlepšie urobí, keď býva sám... A keďže muži nie sú z tých, čo by vedeli žene psychickú oporu dať, ale len ponižovať a opovrhovať... a ešte aj chľastať jak môj foter... tak žena nepotrebuje to isté doma počúvať, čo v robote musí, aby si zarobila na živobytie. No a tak potom radšej nech zostane stará dievka a stará panna do konca života. Kto vie, aké by to bolo v kláštore... Rozmýšľam... keď raz budem mať nejaké peniažky ušetrené a dlhy už splatené... vyučiť sa za kuchárku a vstúpiť do kláštora, lebo v kláštornej kuchyni sa zíde pomoc a radšej z tohto svetského sveta vhupnúť do kláštorného, aspoň na skúšku, na pár mesiacov zložiť sľub... no a čo ja viem, možno sa mi zapáči a zostanem tam. Tam aspoň chlapi nevrieskajú po ženách. Farári sa strčia niekam do svojich kutríc, kde sa modlia a potom nejaké omše, sobáše a pohreby odslúžia, vyučujú náboženstvo na školách, počas úradných hodín riešia somariny od veriacich a neveriacich, chodia vysvätiť domy a byty, aby v nich duchovia nestrašili a podobné veci...:) takže tí nebudú po mníškach vrieskať, si myslím a ponižovať ich. Sú radi, že im má kto navariť, vyprať a vyžehliť :) ...ružence navliekať a spievať kostolné pesničky pritom. Však celkom by tam mohlo byť aj dobre... Asi by mi fakt v tom kláštore bolo najlepšie :) ... dosť mi pomáhalo na psychiku aj dať si slúchadlá a ezoterickú hudbu počúvať, keď som robila v tom sprostom hoteli...
celebrita otras! ta sefka mi pripomina moju veducu z obchodu kde som robila taka harpia, alkoholicka... tahala som 2 roboty, v 2 obchodoch pobede som robila v jednom do 22, kde si prisla kupit chlast-metaxu,.. ked sme mavali akcie na vina hned cely karton si odlozila..
a rano o 5 som uz tovar vykladala v tomto kde robila.. došla spuchnuta , červená po opici a začala po nas ziapať...
toto iste robila ako tvoja šefka... zjebala ma za niečo, deptala ludí, do debilom nam nadavala , bez ohladu na to ci sme len predavaci alebo zastupcom, vydierala ze na urade prace je vela takych ze nas vyrazí, ze takyhc debilov nepotrebuje... niečo ma poučala ako mam robiť,..OK a ked som to tak na druhy den robila tak ma zjebala prečo to nerobim inak....
Angel-Demon: Síce teraz budem od veci, ale nedá mi nenapísať zase niečo k téme ŽIARLIVÉ RAKÚSKE NÓBL PANIČKY :) Moja posledná robota v Rakúsku: V jednom hoteli som odrobila ako chyžná a pomocná sila v kuchyni dva roky, vždy sezóna zima (zmluva na dobu určitú), potom výpoveď, potom sezóna leto a zase výpoveď. Keďže ma hotel stále po výpovedi znovu zobral, myslela som si, že mám na dlhé roky vystarané, čo sa práce týka. Bol to rodinný podnik. Stará šéfka pred odchodom do dôchodku mala muža dôchodcu. Mladá mala muža vekovo primeraného, aj pekného, ale bol to strašný namyslenec a nafúkanec, svoju ženu si nevážil a hocikecy pred hosťami jej vynadal, že je sprostá, že nevie logicky myslieť, a podobne, vystatoval sa a neustále mal chvastúňske reči a opovrhovačné reči na iných, akí sú všetci sprostí, a podobne... Proste taký ten typ chlapa, akí sa mi do povahy hnusia a keby niekto vyrobil z čistého zlata a diamantov sochu v životnej veľkosti jemu podobnú a mne by ju zadarmo podstrčil, nevzala by som si ju. Obe šéfky boli žiarlivé a akonáhle som tam prišla pracovať a povedala som, že nemám muža, ani deti a nechcem žiadneho chlapa, tak na mňa pozerali jak na sokyňu. A to bez dôvodu. Lebo ja som tam prišla čestne, poctivo a usilovne pracovať a nie po ich mužoch kukať a do postele ich lákať. Mala som 52 kg aj s topánkami :) žrala som si svoju diétu bez pšenice, bez mlieka a bez vajec (kvôli intoleranciám, viac-menej som si potraviny, často aj mäso a ryby kupovala sama, takže veľkú škodu zo mňa nemali). Stará šéfka svojho muža takmer ani do hotela napúšťala, bývala vo veľkom dome na tri minúty pešo vzdialenom od hotela, ale do hotela chodila autom :) Mladá bývala v byte, ktorý patril k budove hotela. Stará na mňa často, takmer denne, hulákala pred hosťami, že som sprostá, že neviem logicky, myslieť, že pomaly robím a kydali na mňa pred slovenským čašníkom (starší, ženatý pán, posielal domov peniaze žene a deťom), že nič neviem robiť, že som pomalá, a podobne. Tak som sa snažila rýchlejšie sa pohybovať, že som si sama sebe pripadala jak hyperaktívny šašo, ale aj tak nebolo dobre. Raz mi kázala upratať reštauráciu po raňajkách, to znamenalo strhnúť obrusy, oprášiť z nich omrvinky a tie, čo sú špinavé, dať prať, oprášiť sedačky od omrviniek, pozametať a umyť podlahu. Tak som to išla urobiť a cestou som vzala so sebou aj metlu a lopatku, nech nemusím robiť zbytočné kroky, že ju niekam položím blízko sedačiek, potom tie stoly a sedačky oprášim od omrviniek a potom to pozametám a umyjem. Stará na mňa hučala jak zmyslov zbavená, prečo už tú metlu beriem, či neviem logicky myslieť a že prečo som chcela najskôr zametať a až potom stoly a sedačky prášiť. Na druhý deň mi kázala urobiť to isté, tak som teda cestou so sebou metlu a lopatku už nevzala. Začala po mne vrieskať, prečo si tú lopatku a metlu nevezmem hneď so sebou a niekam nepoložím, kým sa budem zaoberať prášením obrusov a sedačiek a či ja som sprostá a či ja neviem logicky myslieť... načo robím zbytočné kroky. A že sa síce rýchlo pohybujem, ale robím zbytočné kroky, a preto mi všetko dlho trvá. Takže existovali iba dve možnosti, ako si danú pracovnú činnosť môžem vykonať. Buď tú metlu beriem hneď so sebou, alebo nie. Ale či tak, alebo tak, vrieskať sa na mňa muselo. Každý deň. Vždy a za všetko a hlavne vždy neoprávnene. Alebo mi naložili nejakých 30 pracovných úloh, ale nie za sebou, ale naraz, čo urobím o tri hodiny a čo urobím dnes večer (lebo nemohli povedať večer) a potom vrieskali, keď som na niektorú z nich zabudla. Zdôrazňujem, nikdy som sa na žiadneho z tých chlapov nepozrela takým pohľadom, akým sa na potencionálnych klientov pozerá štetka, ktorá práve loví. NO aj tak som vždy bola ja tá zlá. Pre mladú a starú som preto bola zlá, lebo nemám muža a deti a pre mladého pána zase preto, lebo som sa naňho nikdy nepozrela takým pohľadom, ako štetka a nechichúňala som sa nablblo na jeho chvastúňskych rečiach, radšej som sa v každej voľnej chvíli (cimerštunde) išla niekam prejsť, alebo som sa zatvorila do izby pri počítač. PO asi dvoch odpracovaných rokoch (štyroch sezónach) stará a mladá šéfka priniesli so sebou do hotela jedného chlapa a predstavili mi ho: "Toto je náš kamarát Dmitrij z Ruska, je veľmi bohatý, všetko má, aj veľký dom už má, len žena mu chýba. To bude taký pre teba..." No skoro ma od zlosti vystrelo. BOlo to pre mňa najväčšie poníženie v mojom živote. Ako keby ja som bola nejaká posledná štetka, ktorá nechce pracovať, len si v Rakúsku bohatého muža hľadať a ako keby ja som potrebovala nejakého bývalého ruského vojaka, generála, či koho to... A načo asi? Aby mi decká narobil a aby so mnou zametal, jak s poslednou špinou, aby ma podvádzal kade-tade, aby chľastal, lebo nevie, čo s voľným časom a aby sa od toho debilného chvastúňa, svojho kamaráta (mladej šéfky muža) učil, jak si ženu nevážiť a jak k nej neprechovávať úctu????? AKože Ďakujem, neprosím a jediné, na čo som sa zmohla, bola jedno obyčané slovíčko FUJ! SLovenský čašník sa tak rehotal, že skoro na riť padol. To bola z mojej strany fakt taká reakcia zo šoku, že čo si moje šéfstvo na mňa vymyslelo... Nechcela som uraziť ich ruského kamaráta, ale toto som fakt nečakala. Myslím na toho chlapa v dobrom a nech si nájde štetku-zlatokopku, ktorá si nechá zo sebou zametať, naozaj mu to úprimne a zo srdca prajem, ale nebudem to ja. Ja chcem len pracovať, nič viac. PO tejto príhode sa začali ku mne chovať šéfky ešte horšie a zakrátko nato ma vyhodili. A nezabudli dodať, že už so mnou nikdy nerátajú...
Čo už, si len sku*vená zlatokopka.