Niečo po smrti

PO nie je nic, vsetko sa skonci. Ale pre niekoho uzasna tema na jeho bluznenie.

Ktosi tu písal, že máme len jeden život a to je pravda. Ten však nekončí smrťou, len sa mení, pretože máme nesmrteľnú dušu. Žiadna reinkarnácia sa konať nebude.

Je to jednoduché. Sme tu, lebo najprv bol Boh. Keby nebol Boh, neboli by sme tu. Keďže máme život od Boha, keď zomrieme, prídeme k Bohu a uvidíme celý svoj život a budeme sa za neho zodpovedať. Uvidíme, ako sa Boh teší z každého dobrého skutku, ktorý sme tu na zemi vykonali a naopak, ako ho bolí všetko to zlo, ktoré sme buď jemu alebo druhým ľuďom urobili. Keďže Boh je svätý, do neba k nemu nemôže ísť nikto nečistý. Treba to zlé, čo sme na zemi urobili, odčiniť a to sa deje v očistci. Do očistca však idú tí, ktorí chcú ísť do neba. Tí, ktorí sú v čase smrti v stave čistoty, idú rovno do neba. Bohužiaľ sú aj takí, čo k Bohu nechcú ísť ani cez očistec - a tak sa rozhodnú pre peklo. Je to strašné a nezmeniteľné rozhodnutie, lebo ako nebo, tak aj peklo trvá naveky. Boh nechce nikoho poslať do pekla, do pekla sa rozhodujú ľudia ísť sami, keď nemôžu zniesť byť v prítomnosti Boha. Je to hrozné rozhodnutie, keď ten, kto im dal život, je pre nich neznesiteľný a radšej budu naveky trpieť v spoločnosti odporného diabla, ktorý ich nenávidí a bude ich trápiť.

Každý jeden deň teda rozhodujeme o svojej budúcnosti, ktorá bude po našej smrti. Každý skutok lásky k blížnemu nás približuje k Bohu a každý zlý skutok nás od neho vzďaľuje. Život na zemi je neustály boj, či si vyberiem dobro alebo zlo, Boha alebo diabla, nič medzitým neexistuje. Netreba nič premárniť. Hlavne si netreba zatvrdiť srdce proti Bohu, lebo nie je nič horšie, ako po smrti odmietnuť Boha len pre to, že si nechceme priznať, že sme sa mýlili. Teda, že pokiaľ sme boli na zemi sme ho nepoznali a mysleli sme si o ňom hrozné veci, a preto ho možno aj nenávideli, po tom po smrti zistíme, že On je v skutočnosti láska, ale z ješitnosti a pýchy sa nebudeme chcieť pred Ním pokoriť a povedať mu, že sme sa mýlili, a že chceme byť s Ním.

Preto treba hľadať cestu k Bohu už tu na zemi, aby sme mali pokorné a poddajné srdce. Diabol bude počítať s našou namyslenosťou a pýchou a hovoriť nám, že aj keď má Boh pravdu, nemusíme ju uznať naveky - a týmto rozhodnutím sa práve odsúdime do pekla ... Lebo v nebi každý slobodne a radostne volá Bohu na slávu a chváli ho, aký je dobrý, múdry a svätý.

V nebi je radosť a blaženosť a spoločenstvo všetkých, ktorí sa tam dostali - čiže môže to byť rodinné stretnutie s blízkymi a priateľmi. Ľudia vidia všetko dobro, ktoré vykonali tí druhí a tešia sa z neho. V nebi sa plnia všetky sny.

V pekle je bolesť a nikdy nekončiace trápenie. Ľudia, ktorí sa tam dostali vidia svoje hriechy, ich odpornosť, nenávidia sa. Zažívajú výčitky svedomia, hnev, nenávisť voči Bohu. Jednou z najhorších múk je to, že tento stav sa nikdy nezmení. Nechcite sa tam dostať!

Nič na zemi nestojí za to, aby človek pre to stratil svoju dušu a skončil v pekle, nič. Čo je to tých pár desiatok rokov? Čo je to krása ženy, kvôli ktorej opustí muž ženu, ktorej prisahal pred Bohom vernosť? Čo je to majetok, sláva, kariéra? Všetko pominie, všetko a nič si nevezmeme na druhý svet so sebou. Ako sa píše na jednom náhrobku:

Čo ste vy, boli sme i my.
Čo sme my, budete aj vy.

A preto rozmýšľajme, ako prežívame svoj život. Zbierajme si svojimi dobrými skutkami body a poklady do neba...

urcite nieco bude len co

Z kresťanského hľadiska to môže dopadnúť nejak takto: youtu.be

Lilly ja suhlasim s tebou, dobre si to napisala a myslim ze aj ked je niekto nekrestan tak vie a veri ze nieco taketo naozaj bude po smrti

Úprimne verím, že niečo po smrti je.
Tým ''niečo'' myslím vzkriesenie po poslednom súde - Boh vzkriesi mŕtvych, spravodliví sa vrátia na obnovenú Zem a budú žiť naveky v láske, pokoji. budú šťastní, žiadne trápenie. Nespravodliví pôjdu do večného zatratenia. A teraz, neveriaci, ma za to ukameňujte.

Ja vám to poviem presne tak, ako to je. Systém potrebuje inováciu, zoberme si príklad z Číny, tí pokombinovali všetko, čo sa len dalo. Ráno posadia ryžu a večer pokladajú počítače a nemajú sa zle, aj keď o tom nikto otvorene nehovorí.

Nebudem točiť stále o tom istom, ani nikoho presviedčať, na to už vážne nemám náladu. Dekadencia spočíva v tom, že si ľudia prestali pomáhať, rodiny si prestali pomáhať. Ohováranie a pod. veci už ani radšej nekomentujem, ra.izmus je z časti pochopiteľný, ale nie každý sa narodí ako rektor univerzity.
Riešením a súčasne mojim návrhom je stopercentná zamestnanosť, dokým to nedosiahneme, tak nikdy nebude dobre.
Ja som si prečítal tak spisy od M. a E., ani radšej nahlas ich mená nevyslovím a B. mám takisto naštudovanú.
Treba si brať príklad od tých, ktorým sa darí a nie pozerať na Veľkých bratov, ktorí nás majú ...
Vyberte si z toho to, čo je prospešné.

To "niečo" po živote existuje. Je to život. A ako píše Liiii, vládne tu dekadencia. Ale to dokážu pochopiť len vzdelaní a inteligentní ľudia...

Taktiež verím v to že je existuje život aj po smrti