Niečo po smrti

xxi, ako ta moze bavit, niecim takymto sa zaoberat...

bela21, ja neviem ako to je čo bolo naozaj s Ježišom a jeho posmrtným životom.

Citoval som z -> tajomstva.org

Ľuďom sa nechce rozklikávať tak tu okopírujem úryvok z článku o Ježišovi po jeho smerti.
Čo ma zaujalo bolo to že ježiš po smrti odišiel do ´´Azie.
Ježiš žije? Je to docela dobře možné -jako potvrzení takového předpokladu můžeme uvést Pilátův dopis císaři Tiberiovi v roce 32 po Kristu. Originál rukopisu se nachází ve Vatikánské knihovně, jeho kopie spočívá v knihovně Kongresu ve Washingtonu. Co tedy Pilát Pontský v dopise uvádí:
„Císaři Tiberiovi. V Galileji se objevil mladý muž, který ve jménu Boha, jímž byl seslán, zvěstuje nový zákon, pokoru. Zprvu jsem se domníval, že má v úmyslu pobouřit lid proti Římanům, moje podezření se však záhy vytratilo - Ježíš Nazaretský totiž hovoří spíše jako přítel Římanů nežli přítel Židů.
...Později jsem Ježíšovi napsal dopis a pozval jej na fórum k rozhovoru a on mé pozvání přijal. Když Nazareťan dorazil, konal jsem právě svou ranní procházku. Jakmile jsem však na něj prvně pohlédl, cítil jsem,.že nejsem schopen se pohnout z místa - zdálo se, že mé nohy jsou přikovány železnými okovy k mramorové podlaze. Celý jsem se chvěl, jako bych pociťoval jakousi vinu, ačkoli on oplýval naprostým klidem.
Za tu chvíli, co jsem stál na místě, jsem toho neobyčejného člověka dokázal odhadnout - v jeho zevnějšku ani charakteru nebylo nic nepříjemného. Když se nacházel nablízku, cítil jsem vůči němu hlubokou úctu. Řekl jsem mu, že kolem něj září aura a že jeho osobnost působí nakažlivou prostotou, která ho staví kamsi výš, nad dnešní filozofy a učitele. Díky svému příjemnému vystupování, prostotě, pokoře a lásce na nás všechny hluboce zapůsobil.
To jsou tedy, velectěný vládce, fakta ohledně Ježíše Nazaretského. Našel jsem si čas, abych tě dopodrobna obeznámil s touto záležitostí. Jsem toho názoru, že člověk, jenž dokáže přeměnit vodu ve víno, který dokáže léčit nemocné, křísí zemřelé a zklidňuje rozbouřené moře, nemůže být zločincem. Musíme připustit, že on skutečně je, jak jiní tvrdí, synem Božím.
Váš pokorný sluha Pontius Pilatus."
Možná že pisatel tohoto dopisu, jenž nebyl s to Ježíše zachránit, naplánoval vykonání trestu takovým způsobem a v takovou dobu, aby Kristus mohl tuto krutou zkoušku přežít.
Vodnářské evangelium o Ježíši Kristu dále uvádí i to, že Pilát Pontský Ježíše před chystaným trestem varoval, a dokonce ho přesvědčoval, aby ze země utekl. Kristus mu však odvětil:
„Před nebezpečím prchá zbabělec. Ale ten, kdo přichází zachránit ztracené, musí svůj život obětovat za ty mnohé, které chce zachránit."74
Ať už se to ve skutečnosti odehrálo jakkoli, nutno podotknout, že zejména ve filmech a umělecké literatuře bývá Pilátova role podstatně zkreslena.
Kristovo tělo, zahalené do turínského plátna, bylo umístěno do prostorné, dobře větrané jeskyně ve skále na zahradě Josefa z Arimatie a vstup do ní byl zahrazen velkým balvanem. Proslýchalo se, že v jeskyni existuje tajná chodba, jež vede do Josefova domu. Jak uvádí Jan: „Přišel také Nikodém, který kdysi navštívil Ježíše v noci, a přinesl asi sto liber směsi myrhy a aloe." (J 19,39) Možná bylo skutečně třeba tak obrovského množství léčebných prostředků, aby mohly být Kristovy rány vyléčeny.
Když se Ježíš zjevil před svými žáky, polekali se a mysleli si, že jde o ducha. Kristus jim však řekl, že není duch, neboť ten není z masa a kostí jako on, ukázal jim své rány apožádaljeopokrm.
Různé prameny z nejstaršího období (například Bhavišja mahápuráná),')jež byly napsané sanskrtem, tvrdí, že se Ježíš ~ poté co vstal z mrtvých - vypravil v doprovodu Marie,
své matky a Tomáše do Damašku, dále se pak s karavanou vydali na dlouhou cestu přes severní Persii, kde Ježíš hlásal své názory, obracel lid na svoji víru a uzdravoval nemocné, za což si vysloužil přízvisko „léčitel malomocných".
Podle Tomášova svědectví ve Skutcích i podle dalších pramenů pokračoval Ježíš s Marií a Tomášem v pouti do Kašmíru. Marie však cestou zemřela. V místě, kde skonala, dnes stojí malé městečko Máři Indus, které bylo pojmenované na její počest a které se nachází přibližně 30 mil od Rávalpindí. Její náhrobek je i v dnešní době významnou svatyní.
Ježíš se vydal také do Srínagaru, hlavního města Kašmíru, jež se nalézalo uprostřed jezer v předhůří Himalájí. Předpokládá se, že přesně zopakoval trasu, jíž putoval do Palestiny už v mládí, tentokrát však šel opačným směrem. Důkazy, které dosvědčují jeho pobyt v Indii a v Tibetu, byly objeveny již na konci 19. století.
Když v roce 1880 putoval ruský cestovatel Nikolaj Notovič Tibetem, shodil ho osel z příkré horské stezky. Onen muž pak až do svého úplného uzdravení pobýval v buddhistickém klášteře ve městě Léh, v oblasti Ladákh, jež se nachází v severozápadní části Tibetu. (V současné době se jedná o nejsevernější část Indie, která se nalézá ve výšce přibližně 4 000-4 500 metrů nad mořem.) Tamní mnichové mu vyprávěli o světci ze Západu, jehož po celá staletí uctívali hinduisté i buddhisté. Ukázali mu i kopii rukopisu, která popisovala život onoho svatého, jež byl znám jako íšá, což je indický ekvivalent jména Ježíš. Svědectví o tomto pozoruhodném rukopisu zveřejnil Notovič v roce 1890 v knize Neznámý život Krista (La vie inconnue de Jesus-Christ), už o devět let dříve však při svém pobytu v Římě ukázal překlad rukopisu jistému kardinálovi, jehož jméno však ve své publikaci neuvedl. Kardinál mu sdělil, že pro římskokatolickou církev nepřináší onen text nic nového, protože „ve Vatikánské knihovně se nachází 63 obdobných úplných či neúplných rukopisů", které popisují Ježíšovy aktivity na Východě. Podle kardinálových slov pocházejí z Indie, Číny, Egypta i Středního východu a do Říma je přivezli křesťanští misionáři.
Historie, jež je v rukopise zaznamenaná, se nejen v mnohém shoduje s tím, co o Ježíšovi tvrdí Bible, ale zahrnuje také úsek mezi dvacátým a třicátým rokem jeho života, který byl z nějakého zvláštního důvodu vypuštěn ze všech čtyř evangelií Nového zákona, jež byla vybrána z mnoha dalších.

Drahá bella, píš ďalej prosím. Náramne sa na tebe zabávam, takého dogmatického fanatika ako ty nie je ľahko nájsť.

xxi, Boh si v biblii nikdy neodporuje. Ak celý Starý zákon bol o tom, že po smrti človek odchádza do podsvetia, šeólu, že niet návratu pre mŕtveho späť na zem a nie je tam ani jediná zmienka o tom, že by sa mal vrátiť dokonca v inom tele, tak Ježiš ako Boh by poprel sám seba a svoje slová, keby zrazu začal učiť o reinkarnácii. Veď len to, čo v evanjeliách Ježiš hovorí o tom, čo sa stane s človekom po smrti, je v príkrom rozpore s vierou v reinkarnáciu. Ježiš nám nič o tom, čo bude po smrti, nezatajil, všetko nám odhalil. Povedal to nielen najbližším učeníkom, ale hovoril o tom všetkým ľuďom, ktorí ho počúvali. A hovoril o súde, ktorému sa bude musieť po smrti podrobiť každý jeden človek.

Čo sa týka Ježišovho života od 12-30 roku, možno budeš prekvapený, ale Ježiš ho prežil v skrytosti v Galilei ako tesár v dielni svojho pestúna Jozefa. Svedčia o tom dokonca jeho súčasníci:
Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s prekvapením pýtali: Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami! Nie je to azda ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry medzi nami? I pohoršovali sa na ňom. (evanjelium podľa Marka, 6, 2-3). Ježiša teda v Galilei poznali a poznali ho ako muža, ktorý sa živil svojou manuálnou prácou, preto sa ľudia divili, že učí, aj keď nie je farizej či zákonník a ani do školy nechodil, a že koná zázraky.

Ježiš prišiel na svet pre jeden dôvod - vydať svedectvo pravde a svojou smrťou vykúpiť hriešnikov. Ak by bola pravda, že existuje karma a reinkarnácia, nepotreboval prísť a zadosťučiniť Bohu za urážky, ktoré ľudia páchajú voči Nemu, takou hroznou smrťou na kríži, nedávalo by to zmysel. Uvedomujete si ten nepomer? Život Boha za to, aby úbohý hriešny človek nešiel do pekla? Ako vysoko si nás ľudí Boh cení! A ešte raz, Ježiš zomrel práve pre to, aby nás zachránil pred PEKLOM, pred večným zatratením. Ak teda niekto tvrdí, že Ježiš zároveň hlásal či veril v reinkarnáciu, NEDÁVA TO ABSOLÚTNE ŽIADNY ZMYSEL.

Na tej stránke, čo si tu dal, sú úvahy, ktoré sa snažia vložiť do Ježišovho konania či reči to, čo tam nikdy nebolo a čo Ježiš nemal na mysli, sú tam aj chybné vysvetlenia jeho slov (napr. človek sa musí znovu narodiť - Ježiš tu hovoril o znovuzrodení v Duchu Svätom skrze krst a určite nie o narodení v inom tele). Už v ranných kresťanských dobách sa vyskytli ľudia, ktorí si začali vysvetľovať Ježišovo učenie po svojom. Takým bol aj Origenes, hlásal heretické učenie. Pravé Ježišovo učenie je nielen v 4 evanjeliách - Marek, Matúš, Lukáš, Ján, ale aj v Skutkoch apoštolov či v listov sv. Pavla, Jána či Petra. Nikde tam nenájdete ani len najmenšiu zmienku o prevteľovaní. Prečo by o tom mlčali, keď je posmrtný život taký dôležitý?

Ježišov údajný pobyt v Tibete sú len dohady a zavádzania. A prečo by Boh, zvrchovaná autorita a moc nad každým človekom, potreboval vstupovať do nejakých tajných bratstiev ľudí, ktorí nepoznajú pravdu? Veď Ježiš o sebe jasne povedal: Ja som PRAVDA, CESTA A ŽIVOT. Všetko sú to len špekulácie, ak nie úmyselne ponúkané klamstvá s cieľom zahmlievať pravdu, podobné tým o tom, že Ježiš žil s Máriou Magdalénou a mal s ňou deti. Ježiš nebol obyčajný človek, bol a stále je to Boh, počiatok všetkého, ktorý stvoril všetko a každého človeka a bez ktorého by tu nebolo nič z toho, čo je stvorené. On je Učiteľ a my sa máme od Neho učiť. On ako učiteľ si vybral svojich žiakov - apoštolov, prečo by neskôr urobil opak a potreboval by vstupovať do už nejakého zabehnutého spolku? Veď On je nad všetkými učencami a mudrcami. Tí, čo ho poznali, tak ho aj oslovovali: učiteľ, majster. On sa nemusí nikomu podriaďovať ani od nikoho učiť, lebo nikto vo vesmíre nie je mocnejší a múdrejší ako On, veď On stvoril všetko svojou múdrosťou. Ak veríte týmto zavádzaniam, asi si neuvedomujete, aký veľký a priepastný rozdiel je medzi Bohom, jeho božskou podstatou a velebou a medzi nami ľuďmi a našou hriešnou biednou prirodzenosťou a temnotou nášho ľudského myslenia.

www.krestania.info

O tom, prečo reinkarnácia a biblia si odporujú by sa dalo ešte veľa písať. Otázka je, či vy, ktorí veríte v reinkarnáciu, ste ochotní to počúvať a prijať.

Boh dal Satanovi vedomie skoro ako má on sám.Preto sa Satan aj s ostatnými vzbúril. Tu na zemi sa musíme naučiť rozoznávať zlo a dobro, zlo všetko tvorivé ničí a dobro tvorí buduje. Na druhej strane Vám Boh otvorí oči aby ste všetko chápali. A nepotrebuje Vás posielať na zem aby ste sa niečo doučili. Takých somárov on nepotrebuje. Veď aj na vysokú školu chodíte aby vás pripravili na určené povolanie. Nepotrebujete niečo objavovať a popáliť sa, veď vás v škole niečo naučili, veď načo máte ten diplom. Tento život je ako vysoká škola.Na druhej strane vám Boh otvorí svedomie a porovná ho s tým čo je správne. A aj sami uvidíte , čo je zlé a čo je dobré.Načo by vás znova posielal dolu na zem, keď už všetko viete a aj vy sa tu vrátiť nechcete, lebo Vám je z toho vášho života zle. Boh občas potrebných ľudí znova pošle na zem , aby niečo napravili a ukázali ľuďom cestu,ako napríklad Ježiš Kristus.

Boh nechce vojny, genocídu, trápenie sa na tejto zemi. Adama a Evu stvoril do Raja!, kde sa nebojovalo ani závisť tam nebola.
A sam Pán Ježiš povedal: v dome môjho otca je mnoho príbytkov , tak kto by mu tam v Nebi potom býval, keď by boli všetci reinkarnovaný znova na Zemi !!!!,
Ľudia si to vysvetľujú ,každý po svojom, každý národ po svojom, a Každý vodca , tak ako im politická a mocenská situácia vyhovuje. Preto vzniklo v histórii ľudstva toľko rôznych výkladov, náboženských skupín siekt atď.A každý sa hra na svoju pravdu.
Pamätajte Boh je jednoduchý nič zložitého, preto netreba si komplikovať život. V jednoduchosti je krása. Mojžišovi dal Boh desatoro , a pozrite sa koľko rôznych Biblii vzniklo a koľko rôznych náboženstiev. A desatoro je len desať prikázaní, ktoré nám uľahčujú život na Zemi. Aj podľa nich majú všetky štáty sprispôsobene svoje zákony. Všetko čo ide mimo desatora ,nieje dobré a škodí človeku samotnému.

Bella21 o tom že aj Ježiš a cirkev do prvého konzilia vraveli o reinkarnácii sa píše tu --> tajomstva.org
Hovoříme-li o Kristově učení, musíme se zmínit o jedné otázce, jež se týká reinkarnace. Pomocí zákona opakujících se zrození jsme schopni pochopit, že duše přichází na Zemi, aby získala zkušenosti, a právě tuto skutečnost řadíme mezi nejdůležitější tajemství, která jsou známa pouze zasvěcencům - Kristus však svým žákům ono tajemství odhalil.
Novozákonní evangelia mlčky přecházejí velkou část Kristova života (od 13 do 29 let, tedy až do doby jeho setkání s Janem Křtitelem) - natolik dlouhé údobí Ježíšovy existence však nemůže zůstat bez povšimnutí. Po celá ta léta se Kristus učil, kázal a uzdravoval nemocné, nikoli však v Palestině - existují totiž přesvědčivé důkazy o jeho pobytu v Indii či Tibetu, kde je myšlenka reinkarnace dodnes široce rozšířena.
O Ježíšově pobývání na Východě se zmiňuje i apokryfní Vodnářské evangelium o Ježíši Kristu. V něm se mimo jiné uvádí, že po návratu do vlasti vstoupil Kristus do tajného bratrstva Esejských, jehož členové rovněž věřili v předchozí existence duše -reinkarnaci.

Pre xxi ....velmi dobre napìsané.Len sa ti trosku cudujem ze sa ti to chcelo tak rozpisovať.Ked je clovek už starsia dusa ze ma za sebou viacej vtelenì pride nauka o reinarnacii samozrejmostou a samozrejme viera v boha to iba mladsie duse sa potrebuju stale nieco ubezpecovat a ja nemam zaujem niekoho presviedcat ci je to tak alebo nie .Navyse pre kazdeho je najhodnotnejsie jeho vlastne poznanie .Dakujem ti ze si sa dal na tak dlhe rozpisovanie.

Na tému posmrtného života sa tu píše -> tajomstva.org

Smrť je bránou do nového života, iného "tela", cestou k šťastiu duše. Kresťanská tradícia nás nenecháva v pochybnostiach: smrť je čosi konečné. Národy Východu však vedia, že smrť je len "zmenou šatu" a že sa znova vraciame na Zem v novom tele. 0 tom sú presvedčení aj mystici všetkých čias...
Tibetskí lámovia, ktorí bežne dokážu vystúpiť zo svojho tela, to vedia celkom iste...
Keď sa blíži smrť, organizmus človeka je pripravený: spúšťa procesy znecitlivenia. Takto je smrť sama osebe bezbolestná. Nanajvýš z nejakého dôvodu bolí telo. Ale postupne aj jeho funkcie zaniknú a aj ono prestane bolieť. Keď pľúca prestanú pumpovať vzduch, srdce biť, mozog zomiera a po ňom zvyšok tela. Tento proces trvá asi tri dni. Keby sme mali vyvinuté "tretie oko", mohli by sme vidieť nezvyčajný jav: človek naposledy vdýchne a vtedy sa pomaly nad jeho telom začína formovať obláčik. Pláva v podobe striebornej šnúry, zvyčajne z okolia pupka.Hustne a naberá tvar tela, ktoré opúšťa a vzápätí sa nad ním začne vznášať. Táto strieborná šnúra spája fyzické telo s astrálnym (obláčik). Postupne sa stáva čoraz tenším až nakoniec zmizne. Až vtedy je fyzické telo mŕtve a "hmla", čiže naše vedomie alebo duša, "odletí" do iného života.

Takmer všetky kultúry sa zhodujú v tom, že mŕtveho treba pochovať až po troch dňoch a mnohé národy dokonca po celý tento čas mŕtveho strážia. Rozhovory pri truhle, žiaľ, zúfalstvo a plač či nepotrebný pohyb vzďaľujúca sa duša pociťuje ako bolesť prechádzajúceho chladu. Po uvedenom čase duša pokojne odíde a dostáva sa do iných sfér. To, čo sa deje potom, opisujú rôzne kultúry odlišným spôsobom, hoci princíp je rovnaký: "súdny deň", komnata spomienok, film minulého života, súdna stolica, sebahodnotenie a podobne. Napríklad v tibetskej tradícii nik nikoho nesúdi, iba človek sám, čo je najprísnejší sudca. Človek vidí akýsi "film svojho života" jeho najdôležitejšie chvíle, pričom sa vciťuje aj do postavenie druhých osôb, ktorým povedzme ublížil: vníma a preciťuje to, čo si ony mysleli, čo cítili...

Povedané veľmi zjednodušene, potom duša postupuje na sebe vlastnú úroveň: znamená to, že na tú úroveň, na ktorú sa svojím myslením, konaním, cítením dostala. Po nevyhnutnom štádiu odpočinku "spánku" (ktorého dĺžka takisto záleží od duchovnej úrovne človeka) sa duša učí, čo urobila zle, čo nezvládla. Stretáva sa so svojimi duchovnými majstrami, ktorí jej radia, akú lekciu

musí absolvovať, aby získala skúsenosť a postúpila na vyšší stupeň v hierarchii dokonalosti. Podľa niektorých východných učení v tomto období je aj určené, či v novom vtelení má byť mužom, alebo ženou, v akých podmienkach má žiť, aby sa čo najviac naučila a dozvedela to, čo sa naučiť má. Podľa tibetskej tradície prichádzame na svet raz ako muži raz ako ženy podľa toho, akú lekciu máme spracovať, prebrať.

Po absolvovaní cyklu znovuzrodení už vieme, že sa sem nevrátime. Osoby, ktoré sú na Zemi poslednýkrát, majú zvyčajne ťažký život. Neuvedomujeme si, že sú to vlastne šťastní ľudia, ktorí trpia, aby sa očistili od karmických dlhov a očistili sa na ďalšiu cestu, na ktorej už nebudú musieť získavať skúsenosti prostredníctvom hrubohmotného tela. Lebo život pokračuje ďalej, po špirále...

Podľa spomínanej tradície takéto duše pri návrate do sveta tieňov dlhší čas odpočívajú, "obnovujú sa", aby znova začali púť, ale už v inej skutočnosti, v inom rozmere. Tam, kde je bezpečne, teplo a dobre.

Prečo sa potom ľudia tak veľmi boja smrti, keď nás tam čaká pokoj, láska? Na druhej strane mnohí, ktorí sa rozhodnú pre odchod z tohto sveta vlastnou rukou, sú , presvedčení, že ich problémy a starosti smrť vyrieši. To vôbec nie je pravda. Vrodený strach pred smrťou núti človeka prežiť na Zemi to, čo mu je "zapísané". Inak by jeho duchovný rozvoj nebol možný. Samovražda nič nevyrieši ani neurýchli. Samovrah sa bude na Zem vracať dovtedy, kým si neodrobí nezvládnutú lekciu, a to väčšinou za sťažených podmienok. Z tohto pravidla výnimky neexistujú. Samovražda je akt proti životu nielen telesnému, ale aj duchovnému.

Keď nadíde náš čas, nebojme sa smrti. Tam, na druhej strane, nás čakajú bytosti, ktoré nám chcú pomôcť. Boh nie je trestajúci ani pomstivý, iba my sme mu dali takéto ľudské prívlastky. Boh je láska, a preto každý, aj ten "najhorší" z nás, má šancu - ak zmení svoju nenávisť či túžbu po pomste, strach na lásku a súcit.

Netreba veriť na reinkarnáciu, prevteľovanie sa do zvierat a ostatné ponižovanie ducha človeka. Existujú zlé energie, ktoré môžu ovplyvniť život človeka. Vaša duša, vedomie je jedinečné, druhá kópia vo vesmíre ani na zemi nieje. Máte tu určitú úlohu, ktorú môžte splniť na výbornú, ale aj zle. Zaleží na Vás ako sa budete snažiť. Málokomu sa podarilo vrátiť sa zo záhrobia z kómy. Vždy to bol už iný človek.Z kopu tisíc prípadov nik nespomínal reinkarnáciu a prevteľovanie, Vždy jedinec ostal jedincom. Neverte nikomu a duchov nevyvolávajte. Sú to zlé energie a ľudia to nevedia ovládať a nerozumejú tomu.Je to tak ako dieťa sa hrá so zápalkami, zapáli a teší sa ako to horí keď plameň mu páli rúčky pustí na horľavý koberec, ten vzbĺkne a dieťa tomu nerozumie ono sa chcelo len hrať. A všetci čo sa vrátili zo záhrobia sa radikálne zmenili k dobrému, hoci naoko pred tým boli dobrý.

Trpiaci - myslím to tak, že v ľudskom tele môže človek vykonávať omnoho viac vecí a omnoho viac sa realizovať. Duša sa do ľudského tela málokedy "prevtelí" (neviem či to je to správne slovo). Taktiež nesúhlasím s tým, že zvieratá majú omnoho lepší život ako my. V prvom rade, väčšina zvierat putuje do našich žalúdkov (ryby, dobytok, hmyz) a mnohokrát veľmi trpia kým sa dostanú a náš tanier. Nemyslím samotný akt zabitia ale to, že v mnohých zariadeniach kde tento dobytok (priklad kravy) žije je príliš tesný, hladujú alebo naopak a trpia dehydratáciou. Taktiež tý ľudia majú oprávnenie sexuálne zneužívať a fyzicky trestať tieto zvieratá. Ak chceš iný príklad tak si predstav, že si modlyvka a po pohlavnom akte sa tvoja priatelka zmeni na kata. Osobne nikoho nepresvedcujem o tom ze je reinkarnacia ten spravny posmrtny zivot, je to kazdeho vec a osobne tolerujem aj ostatnych bohov a bôžikov.