ahojte, neviem preco ale dlhsi cas nejako myslim na to co bude po smrti a chcel by som vediet aj Vas nazor co si myslite. som mlady clovel ale dost ma take veci zaujimaju. napriklad ked si vezmeme reinkarnaciu ze stale sa ty isty ludia narodia, podla mna to moze byt aj blbost lebo ako vysvetlime to ze na svete je stale viac a viac ludi ked niekedy ich ani zdaleka nebolo tolko co teraz. Musi sa vzdy tvorit aj nieco nove a to stare zanikne, splinie alebo neviem.
Niečo po smrti
Nea, sama vidíš, že je veľa pohľadov na to, čo bude po smrti, ktoré si navzájom odporujú. Preto je veľmi dôležité, čo z toho je pravda. Čo z toho, ak celý život budem veriť napr. v reinkarnáciu a po smrti zrazu zistím, že žiadne ďalšie prevtelenie nebude a svoju šancu niečo vykonať a zmeniť som už stratil momentom smrti a nemôžem ju vrátiť? Že teraz stojím ako nahý pred Bohom, ktorý mi ukazuje celý môj život ako na filmovom plátne a ja vidím všetko odhalené do najmenších podrobností a hanbím sa a ľutujem, že som niečo neurobil inak alebo aspoň niečo ešte na zemi neodčinil? Že Boh, pred ktorým stojím je mocný a ja úplne bezmocný a jedinou možnosťou, ako sa zachrániť je prosiť ho o milosrdenstvo?
Budha, Mohamed a iní predstavitelia náboženstiev, ktorí hlásali svoje učenie boli len obyčajní ľudia, preto hovorili svoje názory, ale skutočnú pravdu nepoznali. Naproti tomu Ježiš je Boh, ktorý prišiel na zem v ľudskom tele, ten pravdu pozná a prišiel ju zjaviť. Tá pravda je radostná pre tých, ktorí sa rozhodnú žiť s Bohom a nepríjemná pre tých, ktorí ho odmietajú. Preto sú pre človeka prijateľnejšie tie náboženstvá, ktoré nehovoria o hriechu, o osobnom súde a o tom, že existuje aj večné zatratenie.
Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. Boh je osoba, tak i človek je osoba. Boh je rozumná bytosť, tak aj človek má rozum a uvažuje. Boh je svätý a aj človek bol svätý, kým nespáchal hriech. Boh je nesmrteľný, aj duša človeka je nesmrteľná (človek bol stvorený ako nesmrteľný, ale hriechom o to prišiel). Boh je láska a aj človek bol stvorený tak, aby bol schopný milovať Boha a ostatných ľudí. A bol stvorený pre Boha, aby s Ním raz žil naveky. Ak je človek na zemi len vďaka Bohu a od Boha závisí, je len logické, že Boh má právo žiadať ho, aby dodržiaval jeho pravidlá hry. Dal mu prikázania a povedal mu, čo nemá robiť, aby nebol nešťastný. Dal mu však aj slobodnú vôľu, takže sa môže rozhodnúť, že Boha počúvať nebude či dokonca ho zavrhne. Vtedy sa však pridáva na stranu diabla, ktorý je nepriateľom Boha a ktorý sa snaží od Boha odviesť čo najviac ľudí, aby Bohu urobil napriek.
Ježiš povedal, že peklo existuje a že po smrti sa každý bude musieť podrobiť súdu. Toto vedomie má viesť človeka k zodpovednému životu, v ktorom bude konať dobro a bude sa vyhýbať konaniu zla. Ježiš hovoril, že diabol existuje a že je to luhár. A naozaj, diabol nielen existuje, ale aktívne pôsobí a bojuje o každého jedného človeka. Najradšej pracuje v utajení a snaží sa človeka presvedčiť, že vlastne ani neexistuje. A nahovára človeku klamstvá - o Bohu, o človeku, o svete, mätie ho, nastavuje pasce, podvádza, dokonca sa predstavuje ako boh.
Že existujú minulé životy? To je výmysel diabla a mnohí tomu dnes veria. Veď Boh hovorí, že reinkarnácia neexistuje. Že sme si sami sebe bohmi? Tým nám tiež šteklí uši diabol. Že prídeme na všetko sami a že Boha k tomu nepotrebujeme? Že Boh je neosobná energia? Že k Bohu vedú mnohé cesty (náboženstvá) a je jedno, akou k nemu prídeme? Ďalšie a ďalšie klamstvá diabla.
Boh si človeka nesmierne váži. Dal mu úctu, keď ho spravil rozumnou bytosťou. Prevteľovanie do zvieracieho tela je výmyslom diabla. Veď zviera nemá rozum ani slobodnú vôľu, riadi sa iba pudmi, ktoré mu dal Boh. Boh oddelil človeka od zvierat, spravil človeka pánom nad zvieratami. Bolo by nesmiernym ponížením človeka, keby sa jeho duša mala dostať do biedneho zvieracieho tela, toto nebolo v božom pláne a Boh by to nikdy nedopustil. Veď za človeka samotný Boh vylial svoju krv a zomrel za spásu jeho duše, keď bol umučený na kríži. Prečo by ju posielal do iného ľudského či zvieracieho tela?
Východné náboženstvá nepoznajú Boha, nepoznajú Ježiša. Žijú v temnote a potrebujú svetlo pravdy. Prečo sa však kresťania odvracajú od kresťanstva smerom k východným náboženstvám? Namiesto toho, aby sa zamerali na to, ako sa dostať do neba, v strachu pred peklom prijímajú učenie, že majú x možností prísť na zemi v inom tele, kým neodčinia to zlé, čo urobili v minulých životoch. Čiže môžeme robiť zlo, lebo sa v budúcom živote narodíme v inom tele a tam si to odčiníme. Naproti tomu Ježiš hovorí, že každý jeden skutok, ktorý na zemi konáme, má odozvu vo večnosti, že už tu na zemi rozhodujeme o svojej večnosti po smrti, lebo nebo aj peklo trvá naveky.
Inak, zamysleli sa niekedy tí, čo veria v prevteľovanie, kto alebo čo ustanovil pravidlá prevteľovania? Samo od seba sa nič nedeje. Ak to nebol Boh, tak kto potom? Aká mysliaca energia o tom rozhodla? Lebo aj prevteľovanie musel niekto vymyslieť, nejaká rozumná inteligencia, no nie?
Posmrtný život je otázkou náboženstva, kresťania veria v život večný v nebi, budhisti v reinkarnáciu a ateisti.. ateisti v to, že jednoducho "zaspia" na veky. Úprimne nie som veriaca na nejaké božstvo, skôr by som moju vieru prirovnala k ateizmu no posledným rokom som začala veriť v reinkarnáciu, o ktorej vieš zrejme veľmi málo. Reinkarnácia nie je to, že človek sa po smrti automaticky prevtelí do iného človeka, može sa prevteliť aj do zvieraťa. Preto väčšina budhistov je čisto vegánsku stravu. Telo človeka je odmenou pre dušu, v zvieracích telách si duša vylepšuje svoju karmu a keď je duša pripravená poputuje do ľudského tela.
Po smrti existuje večný život vo forme energie pretože z duša je prakticky energia. Sme tu aby sme ukázali Bohu že vieme žiť dobrý život , on nám ho dal , on rozhodne kedy nám ho zoberie , preto sa nebojím smrti ale jedine jeho posledného súdu. V pekle netrpíte ako by ste trpeli tu , ta bolesť je horšia a ta hrôza z nej by ste sem umreli nekonečno krát. Nebudete mať telo ale budete mať pocit že nemôžte dýchať , jednoducho niečo čo by nikto nemal zažiť , preto sami démoni utekajú na tento svet a prosia exorcistov aby ich tu nechali lebo už nechcú trpieť v pekle. Preto aj máme žiť dobrý život , plniť si svoje sny a pomáhať svojim milovaným v plnení si svojich cieľov. Je to prakticky skúška , priam jednoduchá , dobro alebo zlo. Preto vám hovorím odpustite ľudom ktorých nenávidíte lebo oni za to nemôžu , prestaňte nenávidieť lebo ubližujete len sami sebe a neohovárajte a neosočujte lebo sami budete ohováraný a osočovaný. Neubližujte lebo pri poslednom súde budete cítiť milionkrat viac bolesti ako ste spôsobili osobe ktorej ste ublížili. Milujte lebo budete milovaný :) toť môj názor , nemusí byť pravdivý ale aj môže :) dobrú noc vam prajem
Nic neni. Kaslite na to. Nik nevie ako to je su to len keci. Aj ked podla mna je mizerny zivot viac ako mizerna smrt ale cu uz.
Trpiaci, človek môže mať psychický problém, aj keď nechodí ku psychológovi či psychiatrovi, nikto z nás nevie, v akom duševnom rozpoložení bola, to vie len Boh. Nepísala som a ani by som sa neodvážila hovoriť, či je niekto v očistci, alebo či sa tam bude trápiť nekonečné veky. Skôr som chcela poukázať na to, že existuje oveľa väčšie utrpenie po smrti, ako tu na zemi, a ktoré si ani nevieme predstaviť, pretože už to pozemské sa nám zdá častokrát maximálne a na nevydržanie.
Za kamarátku sa treba rozhodne modliť. Vo všeobecnosti spáchať samovraždu znamená odmietnuť život, ktorý nám dal Boh. On dáva každému životu zmysel, a to aj vtedy, keď najbližší odídu k nemu do večnosti a zdá sa nám, že už nemá zmysel žiť. Je to, akoby niekto povedal, že mu už ani Boh nemôže pomôcť. A to nie je dobré, ak to si to myslí veriaci. Zúfalstvo sa Bohu nepáči. Správny postoj by mal byť - Pane, daj mi silu, drž ma za ruku a veď ma, zvládnem to len s Tebou, tak ma neopúšťaj. Pravdaže, to nie je jednoduché povedať a žiť to každý deň, je to každodenný boj, neprepadať zúfalstvu a nedôvere, hlavne keď je človek sám a potrebuje veľa povzbudenia a podpory zo strany iných ľudí.
Týmto nechcem nikoho súdiť, to píšem, len aby som Ti ozrejmila, prečo je samovražda problém, aj keď ju spácha dobrý človek a kresťan. Píšem to však s pokorou, lebo nemôžem vedieť, ako by som na mieste tej kamarátky zvládala smrť oboch rodičov ja. Viem však, že samovraždou by som si to len a len zhoršila... Ona to možno nevedela. V takom prípade by moja zodpovednosť za spáchanú samovraždu bola pred Bohom väčšia ako jej. Boh jediný vie všetko spravodlivo posúdiť a navyše je aj milosrdný, treba za ňu u Neho prosiť.
Kamarátka nebola psychycky chorá, ibaže taká kostolná myška Súrodenci sa odsťahovali, otec jej zomrel rok na to mama a ona sama s robotníckym platom na utiahnutie veľkého domu. Už pred smrťou vraj vravela kamarátke, ktorá sa jej snažila pomáhať ako vedela že ak jej mama umrie že to neunesie. Nechápem prečo by sa mala jej duša v očistci trápiť nekonečné veky. Ved dovtedy viedla kresťansky život, nikomu neubližovala,. Skrátka ju to tak zasiahlo že nevidela zrejme asi iné východisko
trpiaci: je mi ľúto tvojej kamarátky. Je to ťažká téma, téma bolesti a utrpenia. Nám cudzím je ťažko hodnotiť, či tá samovražda bola naozaj "nevyhnutná". Boh každému človeku šije šaty na mieru, nikomu nenaloží na plecia viac, ako dokáže uniesť. K tomu by sa teraz najlepšie vedela vyjadriť práve tá kamarátka. Rozhodne však nič nie je stratené, je potrebné sa za ňu modliť. Boh všetko vie a zohľadní, ak sa tak rozhodla v skratovej situácii alebo pod vplyvom psychickej poruchy. Možno potrebovala pri sebe jednu blízku dušu, ktorá by jej bola v tom najčerstvejšom čase po matkinej smrti oporou, a k samovražde by nedošlo. Zbytočné je teraz plakať nad tým, čo sa už nezmení. Kamarátka už teraz určite ľutuje, čo spravila, a ak jej chceš pomôcť, najlepšie je za ňu obetovať sväté omše (napr. aj gregoriánske), modliť sa za ňu a obetovať Bohu za ňu dobré skutky. Bohužiaľ, ani to najhoršie a najdlhšie utrpenie na zemi sa nedá ani len porovnať s tým utrpením, aké zažívajú po smrti napr. duše v očistci.
realista: som veriaca a vedu uznávam. Vedecké fakty svedčia o geniálnosti tvorcu celého sveta a prírody. Veriť v niektoré neoverené vedecké teórie je však oveľa nereálnejšie, ako veriť v Boha, ktorý všetko stvoril. Napr. taká teória, že niečo sa stalo len tak náhodou, je v našom svete, kde každý následok má svoju príčinu, neudržateľná. Alebo aj teória evolúcie - po kritickom vedeckom zhodnotení sa dá dôjsť len k jednému záveru: evolúcia bola neuskutočniteľná. Kde nestačí náš ľudský rozum, ktorý má svoje limity a obmedzenia, tam nastupuje viera. To Boh vymyslel vedu, takže veda nikdy nepoprie existenciu Boha.
Viera v posmrtny zivot je vysledok ludskej potreby mat ma vsetko odpoved, ludskej predstavivosti a strachu zo smrti. Schopnost dopracovat sa k viere v posmrtny zivot je vedlajsi efekt ludskej schopnosti abstraktneho myslenia. Mozog je nedokonaly, priroda nie je dokonala tak aj nas mozog robi chyby. Ako sa hovori kazda minca ma dve strany, schopnost abstraktne mysliet, schopnost predstavovat si je len nastroj ktorym clovek disponuje, ale ako ho vyuzije je druha vec.
Veci, javy v zivote, okolo mas sa daju vysvetlit aj inak logickejsie vychadzajuc z faktov a poznatkov ktore mame. Nie je vobec potrebne ich vysvetlovat niecim navyse co si len tak vymyslime. Take vymyslanie je neuzitocne, teoria postavena na bezbrehom vymyslani nevedie k poznaniu, ale iba k viere, k dogmam. Ja z toho dovodu preto uprednostnujem teorie vedecke, to znamena teorie ktore su postavene na naseba logicky nadvazujucich myslienok ktore vychadzaju z overitelnych faktov a poznatkov. Vedecka teoria sice nie je dokaz, ved preto sa jej hovori teoria, ale je to konzistentna, logicka predstava ktora sa zaklada na faktoch, skumani, poznatkoch. A predovsetkym je mozne ju aj spochybnit, alebo opravit za ucelom poznania. V tom je veda krasna ze v nej ide o poznanie, takze ak sa casom ukaze ze je nejaka teoria chybna opravi sa, alebo vyskrtne uplne, pretoze veda ma za ciel napredovat dalej v poznavani a skumat dalej ako to je. Kdezto predstava postavena na viere v nieco co nemoze nikto ani dokazat, ale ani spochybnit nepomaha v poznavani. Cloveku ostava iba verit. A ja nechcem len slepo verit, ja chcem poznavat, objavovat. Smrti sa bojim tak ako kazdy, ale som zmiereny s konecnostou svojej existencie. Nemam potrebu si nieco nahovarat len preto aby som sa lepsie citil.
Neviem ako je to s dušou človeka ale jedno viem vie strašne bolieť. Kto nezakúsil ten nepochopí. Náboženstvá filozofiee vravia že bolesť utrpenie robí človeka lepším. S tým sa stotožnujem. Ale prečo existujú aj také strašné bolesti žesi zo zúfalsta ľudia siahajú na životy? Veď by ali byť aj nejaké hraniceaby človek z bolesti nezošalel- alebo ako je to. Knazom sa to vraví ... A tým čo nezažili tiež.
V septembri minulého rokupo tom čo jednej mojej kamarátke zomreli rodičia jeden po druhom, teda nie hned po roku, tak ona čistá duša ktorá nikomu neubližovala do kostola chodila, nepodvádzala dokonca sa ani nevidala týžden po matkinej smrti si prebodla srdce a musel som ísť na pohreb aj jej.
co je divneho na tom, ze je viac ludi, nez bolo kedysi, ked berieme do uvahy moznost reinkarnacie? Ved Zem zrejme nie je jedine miesto, kde sa mozu duse vtelovat. Mozu zit aj v inych dimenziach....dokonca jedna a ta ista dusa by teoreticky mohla zit na viacerych miestach sucasne. Napriklad spankova dimenzia, ked opustame fyzicke telo a po prebudeni si pamatame len ulomky "zazitkov" ci vobec nic.