Niečo po smrti

Dan 12, 1 - 2
"Bude to čas úzkosti, aký nebol, odkedy povstal národ až po ten čas. V tom čase bude tvoj ľud oslobodený, každý, koho nájdu zapísaného v knihe*. A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu." - hovorí sa o zmŕtvychvstaní tiel na konci sveta + o súde:
* Dan 7, 9 - 10: ... a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna; jeho trón bol plameň ohňa a jeho kolesá blčiaci oheň... tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním: začal súd a otvorili sa knihy.

Žalm 9, 8-9, 18-19
Ale Pán tróni naveky, už si pripravil stolec sudcovský. A spravodlivo bude súdiť svet, podľa práva bude súdiť národy.
Do pekla pôjdu hriešnici, všetci pohania, čo zabúdajú na Boha. Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Žalm 49, 12-21
Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný. Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú. Ako ovce sa ženú do priepasti a smrť je ich pastierom. Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav pominie: podsvetie im bude príbytkom. No moju dušu Boh vykúpi, z moci podsvetia ma iste vezme k sebe. Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje. Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde. Aj keď si blahoželal za živa: "Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal," predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť a tí už nikdy svetlo neuzrú.

Iz 66, 24
I vyjdú a hľadieť budú na mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. Áno, ich červík neumrie a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo. - zmienka o večnom zatratení, pekle

2 Mach 12, 39-46
Na druhý deň vyšli Júdovi ľudia, aby odniesli telá padlých, lebo už bolo nanajvýš treba, a uložili ich vedľa ich príbuzných do otcovských hrobov. Tu našli pod oblekom u každého z padlých amulety modiel z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetkým bolo zrejmé, že padli pre túto príčinu. Všetci velebili Pána ako spravodlivého sudcu, ktorý vyjavil tajnosti. Potom sa začali modliť a prosili, aby im toto previnenie, ktorého sa dopustili, bolo úplne odpustené. Šľachetný Júda napomínal však ľud, aby sa chránili hriechov, keď na vlastné oči videli následky hriechu u padlých. Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli. Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.

Na koniec pár citátov z Nového zákona od sv. Pavla: :

Rim 8, 11
A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.

Hebr 9, 12-13
Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pre očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Hebr 9, 27
A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví - bez hriechu - na spásu tým, čo ho očakávajú.

Proroctvo sv. Jána, Ježišovho apoštola:
Zj 20, 11-15
Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta. Videl so mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho, čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov. More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť, aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Potom boli smrť i podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera. - obraz vzkriesenia mŕtvych a posledného súdu, ohnivé jazero predstavuje peklo

Záver: Boh je láska a nechce nikoho zatratiť, veď pre každého jedného z nás pripravil miesto v nebi. No do neba nebude nikoho ťahať nasilu. Kto žije na zemi tak, že Bohu svojimi skutkami stále hovorí nie, riskuje, že po smrti mu už nebude chcieť povedať definitívne áno. A tým sa vlastne sám slobodne vlastnou vôľou odsúdi do pekla. Je hroznou tragédiou pre pár desiatok rokov hriešneho života stratiť celú večnosť, milióny miliárd rokov, ktoré nikdy neskončia a ktoré potom budú prežívané v nepredstaviteľnej bolesti a trápení. Neurobte takú chybu!

Sľúbený príspevok s citátmi z Biblie, ktoré vyvracajú vieru Židov v reinkarnáciu. Pred samotnými biblickými výrokmi pre ich lepšie pochopenie ešte malý úvod do židovského náboženstva.

Celkový duch biblie - Starého a Nového zákona odporuje myšlienke reinkarnácie:
- biblia hovorí, že Boh stvoril zem, vesmír i človeka a človek sa bude svojmu Stvoriteľovi po smrti zodpovedať zo svojho života
- Boh stanovil v Starom zákone normy správania - desatoro a dal ich človeku, aby ich zachovával a zároveň stanovil aj tresty za porušenia týchto prikázaní
- Boh ustanovil zároveň obety za hriech - raz do roka musí každý Žid putovať do chrámu a priniesť obetu za svoje hriechy spáchané v predchádzajúcom roku (čiže hriechy je potrebné odčiňovať ešte za života na zemi, karma neexistuje a nečaká sa na "odčiňovanie" hriechov po smrti reinkarnáciou)
- pri obetách prinášaných Bohu za hriech v Starom zákone boli hriešnici pokropení krvou obetovaného zvieraťa na znak očistenia od ich hriechov, toto malo byť zároveň predobrazom budúceho očisťovania veriacich Ježišovou krvou v Novom zákone (Ježiš je obetným baránkom, ktorý sníma hriechy sveta)
- zákon s desatorom bol daný skrze Mojžiša, ktorý najprv sám súdil ľud podľa zákona, neskôr ustanovil 72 starších, ku ktorým chodili ľudia so svojimi spormi
- po Mojžišovi Boh dával Izraelu sudcov, neskôr prorokov, ktorí v mene božom vyzývali ľud na pokánie, aby sa obrátil od svojich hriechov, lebo príde trest. Keď ľudia nepočúvli a prišiel trest, proroci im hovorili, prečo ich Boh potrestal - ľudia videli následok svojho hriechu = výchovný charakter trestu
- sudcovia a proroci (napr. Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiáš, Jonáš, Ozeáš, Micheáš, Amos, Joel, Malachiáš atď) neustále vyzývali ľud na obrátenie a konanie dobra, a to TERAZ - ak by existovala reinkarnácia, nemalo by logiku a zmysel, aby ich Boh s týmto poslaním vysielal k ľuďom (veď si to každý hriešnik tak či tak odpyká v budúcom živote)

Citácie zo Starého zákona, ktoré odporujú viere v reinkarnáciu:

Gn 37, 35
Jakub po tom, čo mu oznámili, že jeho syna roztrhala divá zver: Hoci sa namáhali všetci jeho synovia a dcéry potešiť ho, nedal sa potešiť a vravel: "V smútku zostúpim do podsvetia k svojmu synovi."

Jób 7, 9 - 10
Jak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia, už do svojho domu nikdy nevráti sa a jeho bydlo viac ho neuzrie.

Jób 10, 20 - 22
Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial, prv, ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia, kde zem je plná tmy a temravy, kde zem je šerá, čo je nad tmy černejšie, kde zmätok iba a svit je temravou.

Kaz 9, 10
Všetko, čo vykonať je schopná tvoja ruka, konaj svojou silou! Lebo ti nebude možné konať a počítať, poznávať a múdro si počínať v podsvetí, kam sa máš odobrať.

Kaz 12, 5 - 7
o starobe: ... lebo človek je už na ceste do domu svojej večnosti a z okolitých ulíc už tiahnu oplakávači. A navráti sa prach do zeme, čím bol aj (predtým); a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.

Kaz 12, 13 -14
Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je (povinnosť) každého človeka. Boh si zavolá pred svoj súd všetky činy aj všetko, čo je skryté, či už to bolo dobré a či zlé.

Sir 21, 11
Cesta hriešnikov je vydláždená kameňom: no na konci na nich čakajú: podsvetie, tmy a tresty.

Sir 38, 22 - 24
Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho), a tak jemu (zármutkom) nie si na osoh a len sebe škodíš. Pamätaj na môj osud: taký bude aj tvoj, včera mne a dnes tebe. Ako odpočíva mŕtvy, tak nech spočinie aj jeho pamiatka, potešuj ho, keď odchádza jeho duch (zo sveta).

Sir 41, 5 - 7
Neľakaj sa zákona smrti! Spomeň si na to, čo bolo pred tebou a čo príde zasa po tebe: to je údel od Pána, (ustanovený) pre všetkých ľudí. Čože ťa môže prekvapiť, ak s tým súhlasí Najvyšší, či sa (dožiješ) desať, sto alebo tisíc rokov? V podsvetí prestanú sa žalovať na život.

Sir 41, 11 - 14
Beda vám, hriešni mužovia, ktorí ste opustili zákon najvyššieho Pána. Keď sa aj rodením (množíte), prekliate je vaše zrodenie, a keď zomierate, kliatba je vaším podielom. Všetko, čo pochádza zo zeme, do zeme sa navráti, a tak aj bezbožní z kliatby prejdú do záhuby. Zármutok ľudí (oplakáva) iba telo, no u zatratených aj meno zanikne.

Duchovný Dav,
treba uviesť niektoré veci na pravú mieru. Neviem o tom, že by prví kresťania verili v reinkarnáciu. Určite nie tí, čo zomierali počas prenasledovania kresťanov v rímskych arénach mučeníckou smrťou. Židia neverili v reinkarnáciu. V celom Starom zákone som nenájdeš ani jedno miesto, v ktorom by Boh, prorok alebo iný boží muž učil, že po smrti nastane prevtelenie a návrat na zem v inom tele. Práve sú tam opačné výroky, ktoré uvediem v ďalšom príspevku. Starý zákon máme my kresťania a Židia (židovské náboženstvo) rovnaký. Ak teda kresťanská cirkev niečo zmenila v Starom zákone, ľahko sa to dá identifikovať porovnaním s textom, ktorý má židovské náboženstvo. Skúste sa na to zamerať, hľadať a skúmať, či niečo také objavíte.

Ježiša sa nepýtali, či je inkarnáciou Eliáša. Toto si tak vysvetľujú tí, čo chcú za každú cenu vložiť do evanjelií reinkarnáciu. V evanjeliu podľa Lukáša sa píše: Ježiš sa opýtal učeníkov: "Za koho ma pokladajú zástupy?" Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." (Lk 9, 18-19). Tu je vysvetlené, že ak Židia považovali Ježiša za Jána Krstiteľa či iného mŕtveho proroka, verili v jeho zmŕtvychvstanie, nie reinkarnáciu. Viera v reinkarnáciu je cudzia pravému židovskému náboženstvu. Ak verili, že Ježiš je Eliáš, tiež nemysleli na reinkarnáciu. Eliáš, ako sa píše v Biblii, totiž nezomrel, ale Boh ho s telom i s dušou vzal do neba na ohnivom voze - (všimnite si súlad s Ježišovým učením: zmŕtvychvstanie, existencia neba, človek má jedno telo a dušu). Domnienka niektorých Židov, či Ježiš nie je Eliáš sa zakladala na Malachiášovom proroctve, ktoré hovorí, že Boh pošle ľuďom proroka Eliáša pred tým, ako príde Pán (Malachiáš 3, 1-4, 22-24). Sám Ježiš vysvetlil, že proroctvo si treba vysvetliť obrazne a vzťahovalo na Jána Krstiteľa, ktorý prišiel pred Ním (Ježišom) ako Pánom. Eliáš bol najväčším prorokom Starého zákona a Ján Krstiteľ sa mu prirovnáva práve pre svoju veľkosť, dokonca Ježiš hovorí: "Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ." (Matúš 11, 11-14). Čiže Eliáš nie je Ján Krstiteľ, Eliáš bol veľký prorok, ale Ján Krstiteľ je ešte väčší ako Eliáš.

K autentickosti 4 evanjelií. To, že evanjeliá nenapísal sám Ježiš ešte neznamená, že nie sú hodnoverné. Ježiš je Boh a sám si vybral tých, ktorí zapíšu a tak dochovajú jeho učenie. Spísali ho jeho žiaci, tí, ktorí ho poznali, s ním chodili, videli jeho zázraky. Ježiš bol a je Boh a jeho správanie, slová, všetko čo robil, zanechávalo v ľuďoch hlboký dojem, nebolo to niečo, čo len tak zabudnete, ako stretnutie s nejakým obyčajným človekom. Predstavte si, že máte 80-ročného dedka, ktorý vám ako vnukovi rozpráva o tom, čo mu o svojom detstve hovoril jeho otec, ktorého ste už nepoznali, lebo zomrel skôr, ako ste sa narodili. Vari svojmu dedkovi nebudete veriť len pre to, že je starec? Váš starý otec tiež nebol pri tom, keď jeho otec bol dieťa a predsa verí historkám z detstva svojho otca. A vy tiež veríte svojmu dedkovi aj príhodám z detstva svojho prastarého otca. Alebo sú to automaticky klamstvá len pre to, že dedko je starec a preto si už automaticky nemôže dobre pamätať, čo mu jeho otec hovoril? Prečo by sme mali použiť iný meter v prípade keď o svojich prežitých zážitkoch s Ježišom hovoria jeho učeníci, či žiaci jeho učeníkov? Ak neveríte evanjeliám, vezmite si katolícke listy, ktoré boli napísané skôr.

Prvý Petrov list napísal sv. Peter vo väzení v Ríme pred svojou mučeníckou smrťou v roku 67. Prečítajte si ho a pochopíte, že niečo také ako reinkarnácia je absolútne vylúčené. Viera v Krista a večný život je presiaknutá celým listom, nebolo možné niečo povyťahovať a zvyšok nechať. Hneď v treťom verši sv. Peter, ktorého si Ježiš sám zvolil za svojho nástupcu a toho, koho majú ostatní v cirkvi počúvať (čiže prvý pápež) píše: "Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ono sa uchováva pre nás v nebi." Neskôr píše: Buďte svätí vo všetkom svojom počínaní: veď je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý. (odkaz na iné miesto biblie, v ktorom sám Boh hovorí). A keď ako Otca vzývate toho, ktorý súdi bez nadŕžania osobám, každého podľa jeho skutkov, žite v bázni v čase svojho pobytu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch (list je určený kresťanom z pohanstva), boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. On bol vopred vyhliadnutý, ešte pred stvorením sveta, zjavil sa však až v posledných časoch kvôli vám, čo skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, aby sa vaša viera a nádej upínali na Boha. Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.

Prvý list sv. Jána spolu s prvým listom sv. Petra sa hneď od začiatku pokladali za autentické kánonické listy tak na Východe ako aj Západe. V prvom liste sv. Jána tento Ježišov najmladší a milovaný apoštol píše: Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom. A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. Neskôr sv. Ján píše: Ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás, boli by zostali s nami. Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna. Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca. Nech zostáva vo vás, čo ste počuli od začiatku. Ak vo vás zostane to, čo ste počuli od začiatku, aj vy ostanete v Synovi aj v Otcovi. A prisľúbenie, ktoré nám dal on, je večný život.

Sv. Ján tu hovorí, že spomedzi prvých kresťanov vyšli niektorí, ktorí začali hlásať iné učenie o Ježišovi. Preto cirkev skúmala kánonickosť evanjelií a spisov a vybrala 4, ktoré sú overené a autentické.

Nicejský koncil bol v roku 325. Pre zaujímavosť uvediem svedectvo biskupa a mučeníka ranej cirkvi sv. Ignáca Antiochijského. Bol učeníkom vyššie uvedeného sv. Jána a osobne poznal apoštolov sv. Petra a Pavla. V r. 70 sa stal biskupom, tento post zastával 30 rokov. Pri prenasledovaní kresťanov za cisára Trajána bol uväznený a v rímskom amfiteátri hodený na roztrhanie divej zveri. Zachovali sa nám jeho listy, ktoré napísal kresťanom vo viacerým mestách (Efez, Magnézia, Rím, Smyrna, Filadelfia), z ktorých vidno pravú nefalšovanú kresťanskú vieru. Toto napísal pred svojom smrťou: "Som Božím zrnom a musím byť rozomletý zubami šeliem, aby som sa stal čistým Kristovým chlebom. Radšej povzbudzujte zvery, aby sa stali mojím hrobom a aby nič nenechali z môjho tela, aby som po smrti nebol nikomu na ťarchu. Proste Krista za mňa, aby som sa takto stal Božou obetou.“ Sv. Ignác nielenže odpustil svojim vrahom, ale hlboko verí vo večný život v nebi. Vie, že mučenícka smrť ho privedie do Božej náruče a svojou smrťou sa spája s Ježišovou smrťou, po ktorej nasleduje zmŕtvychvstanie.

Nebo!

niečo po smrti určite je ale čo?

Tiez si myslim, ze samovrazda, nic neriesi, po duchovnej stranke, clovek ide este do vacsieho pekla ako bol. Je to len zdanlivo unik, pred problemami, no bolo by to nefer voci tym, co si zivot nevzali, roky trpeli a nakoniec to vybojovali a problemu sa zbavili. Respektive bolo by to aj nefer, voci ludom, ktori sa problemu nezbavili, len trpeli do konca zivota, napriklad 70 rokov a potom umreli. Preco by mal byt odmeneny samovrah, niecim dobrym po smrti? Odmeneny bude ten, co sa nevzdal a bojoval. Beda tym, co po tejto moznosti siahli. Nezabijes, tak znie jedno zo zakladnych prikazani. A urcite sa to vztahuje aj na sameho seba.

Félix,
človek, kt. si zobral život, to bude mať na onom svete oveľa ťažšie ako ostatní. "Svoju lekciu" si musí odžiť nanovo a bude žiť len toľko rokov, o koľko sa v predchádzajúcom živote ukrátil. Tá lekcia má svoj význam - je tu na to, aby sa "niečo" naučil, pochopil, zdokonalil,... Možno sa v predchádzajúcom živote vysmieval z takýchto ľudí, znevažoval ich,... A tak si vyskúša ako sa žije v koži takéhoto človeka.
Sami si vyberáme svoje telá, pohlavie, rasu, krajinu, choroby, rodičov,...
Viac sa o tejto problematike dozvieš z kníh.

Nikto z nás nevie čo bude po smrti.
Rôzne učenia to vykladajú rôzne. Zistíme to až ked zomrieme. Dovtedy sa musíme, alebo aj nemusíme trápiť na tomto svete. Záleží na tom ako svoj život prežívame. Dá sa z neho aj odísť. Ale chce to poriadnu guráž, resp zúfalstvo, ked nie je vidno iného východiska.
Mna skôr zaujíma ako je to pri dobrovoľnom odchode ked človk je duševne chorý. Ked duševne trpí. a sám odíde z tohto života.
Bude zatratený? Alebo si musí tú svoju lekciu odžiť nanovo dokonca? Narodiť sa s duševnou poruchou je zla karma? Alebo sa človek bohu nevydaril? Alebo ho boh tak naschval tak stvoril? A čo telesné , zrakové a iné postihy? Je to karma,za trest?

Mate mylne informacie. Prvi krestania verili v reinkarnaciu. Mnoho z nich. Aj Zidia. V Biblii najdete este zmienky o tom, ze sa pytali Jezisa, ci je inkarnacia Eliasa. Cize aj Zidia, aj Krestania verili v reinkarnaciu. Je mozne, ze o tom ucil aj Jezis. Bohuzial, vy si neuvedomujete to, ze Biblia nieje to, co Jezis hovoril. Je to suhrn veci, ktore schvalila katolicka cirkev! Z mnozstva evanielii, ktorych sa len doteraz naslo cez 30, vybrali 4. Plus skutky apostolov. Tie evanjelia nepisal Jezis, boli spisane mnoho rokov po jeho smrti. Pisali ho v podstate starci. Boli spisane 40-50 rokov po smrti Jezisa. Co si uz mozete pamatat po 50 rokoch? Niektore evanjlelia dokonca vznikli este neskor, a neboli napisane apostolmi, cize ludmi, co boli priamo s Jezisom.
Cele toto dalej preslo cenzurov, Nicejskymi kaucilmi, a nakoniec, bola reinkarnacia zavrhnuta, okolo 5 storocia, a postavena mimo zakon. Teda clovek bol oznaceny za heretika, ktory tomu veril. A viete co sa zacalo robit v stredoveku s heretikmi. A tak, reinkrancia s krestanskeho ucenia zmizla... bola nasilim vyskrnuta, a zazehnana. Pravda byva casto udupana, v zaujme mocenskych bojov. Totiz, ak mate v rukach teoriu vecneho pekla, tak mozete lepsie manipulovat ludmi.

Je to aj v jednej knizke. Mam to niekde poznacene, no nemam to so sebou, ale je to cele o reinkarnacii. Jednoznacne z toho vyplyva, ako bola reinkarnacia tymito politickymi a mocenskymi bojmi, vysrknuta z krestanskeho ucenia. Vy krestania, co verite Biblii, ste len ovecky v rukach mocnych, a nevchadzate do Kralovstva Nebeskeho. Kto sa necha oklamat, nemoze vstupit. Len ten, co hlada pravdu. Reinkarnacia je urcite skutocna, je uz tolko ludi co sa tomu venovali ,a objavili javy, ktore sa nedaju bez reinkrancie vysvetlit, ze dotycny vedel vsetko o niekom inom, cize sa reinkranoval do ineho tela, a kym vyrastol, jeho byvala rodina este zila... atd.

Je mi luto vsetkych katolikov, evanjelikov, a vsetkych ludi, co veria nejakej knizocke , pretoze, su len hrackami v rukach mocnych. Je toho samozrejme viac, a je usmevne tvrdit, ze Boh si v Biblii neodporuje. Absolutne si odporuje, a to vo vsetkom. Je to cele vymyslene, je tam tolko nelogickych veci, ze v dnesnej dobe clovek ktory tomu veri, musi byt dusevne chory, alebo na mozog. Navyse to preslo cenzurov, manipulovanim. Zaujmave su aj ostatne evanjelia.. Ale este aj okolo tych 4 co sa dostali do Biblie je vela nejasnosti. Boli rozne preklady, a nasli za zvitky, kde chybali cele pasaze... teda boli tam dopisovane neskor... veru, lutujem cloveka, ktory veri v Biblii. Je to knizka chaosu, ktora uvedie cloveka do pomykova, chaosu, nezrozumetlinych veci, a nejasnosti. Cim viac sa clovek venuje vykladu biblii, tym viac sa zamotava... iba si vymyje mozog a nikdy nenajde pravdu.

Absolutne skvele to vystihol tento clovek, ze biblia je Satan's tool of deception.
www.youtube.com

Reinkarnacia je real, za tym si stojim. A takisto, dieta, ktore je zabite, alebo mlady clovek, ak zil trochu hriesne, a isiel do pekla na vzdy, cize na viac ako 11 miliard rokov, nepresvedcite ma. Padne do pekla na par rokov a potom dostane reinkranciu. Vsak Boze... my vieme ak to je... len mi luto tychto... pseudokatolikov a krestanov, lebo Jezisovi nasledovnici to teda urcite niesu (Schvalne, kolko z vas odovzdalo vsetky peniaze chudobym, a odovzdalo sa do ruk Bozich... kolko z vas krestanov pracuje pre peniaze ,alebo knazov, ktori sa nechaju financovat vatikanskou bankou?) Preto vam oznamujem, "krestania", ze 99,9% z vas nevojde do Kralovstva Nebeskeho, lebo nenasledujete Jezisa... a ziadna vyhovorka neprejde. A to si fakt myslite, ze by vas Boh nechal v pekle na vecnost, len preto, ze ste boli ubohi, a pracovali pre peniaze? To by ste uz nemali sancu...

xxi, tá stránka, ktorú uvádzaš tvrdí, že Ježiš v skutočnosti nezomrel, evanjeliá naopak, že áno. Možno by bolo dobré uviesť nejaké fakty k tomu, čo hovorí Sv. písmo. Tvrdenia stránky tajomstvo:

1. Pontius Pilát a Ježiš - vo Sv. písme nie je žiadna zmienka, že by sa oni dvaja pred Ježišovým odsúdením niekedy stretli. Zároveň nie je žiadny dôvod domnievať sa, že by Pilát chcel rozsudok smrti vykonať tak, aby ho Ježiš prežil - z toho, čo uvediem nižšie, to ani pri treste smrti ukrižovaním nebolo možné. Ten list ako je písaný vyvoláva pochybnosti o tom, že ho skutočne písal Pilát. Dôvody by boli na dlho. Je pravda, že Pilát chcel najprv Ježiša oslobodiť, lebo na ňom nenachádzal viny, ale ani to mu nebránilo dať ho potrestať bičovaním (nespravodlivý trest). Vedel, že Židia ho obvinili z náboženského dôvodu, čo Piláta nezaujímalo (povedal im: vezmite ho a súďte podľa svojho zákona). Avšak keď Židia neskôr ľstivo zaviedli proces s Ježišom na politickú rovinu a pohrozili Pilátovi, že nie je priateľom cisára, ak oslobodí židovského kráľa (hovorili: nemáme kráľa, ale cisára), Pilát ustúpil, nechcel pochovať svoju kariéru. Išlo tu o trestný čin urážky panovníka - crimen laesae majestatis, pričom okruh prípadov spadajúcich pod tento trestný čin bol široký, lebo ich zákon presne nedefinoval - napr. za vinného sa považoval ten, kto priateľov rímskeho ľudu mení na jeho nepriateľov. Pokiaľ Ježiš priznal, že je židovský kráľ (čo pred Pilátom priznal), zjavne sa previnil proti cisárskemu majestátu.

2. Ježiš ukrižovanie prežil - vo Sv. písme svedkovia prítomní pri ukrižovaní Ježiša dosvedčujú, že Ježiš na kríži skonal. Pod krížom stál apoštol sv. Ján, Ježišova matka, ženy, boli tam vojaci a plno prizerajúcich sa ľudí. Ako prebieha zomieranie na kríži? Ukrižovaný má rozpäté ruky, ktoré nesú celú hmotnosť tela. V dôsledku tejto polohy sú boky takmer nehybné, čo spôsobuje značné dýchacie ťažkosti. Dlhotrvajúce napnutie totiž znemožňuje dýchacie pohyby hrudníka a vedie k duseniu odsúdenca. Pri nedostatočnej činnosti pľúc nedochádza k potrebnému okysličovaniu, prebytok oxidu uhličitého vyvoláva podráždenie svalov, čo má za následok určitý druh kŕčovitého zmeravenia celého tela. V úsilí udržať sa pri živote sa tak ukrižovaný oprie o klinec (klince), ktorými má pribité nohy, aby zmenšil zaťaženie rúk. Kŕče ustúpia a obnovením dýchacích pohybov dusenie na chvíľu prestane. Únava dolných končatín však čoskoro donúti odsúdeného spustiť sa dolu a zaťažiť ruky a tým obnoviť dusenie. Agónia na kríži tak prebieha za striedavého ochabovania a vzpriamovania, kým ukrižovaný, úplne ochromený tetanizáciou svalov úplne neskoná. Ježiš podľa svedectva evanjelií zomrel - čo bolo pre svedkov viditeľné aj v tom, že jeho pohyby na kríži v snahe vyhnúť sa duseniu prestali. Keď prišiel k Pilátovi Jozef z Arimatey požiadať Ježišovo telo, Pilát sa zadivil, že už Ježiš zomrel (smrť na kríži trvá veľmi dlho, Ježiš bol však oslabený krutým bičovaním pred samotným ukrižovaním). Pilát si dal preto zavolať stotníka a spýtal sa ho, či naozaj Ježiš zomrel, čo stotník potvrdil. Ježiš zomrel ako prvý, dvaja zločinci ukrižovaní s ním ešte žili, keď vojaci pristúpili k tomu, že im polámali kosti, čím im spôsobili automaticky smrť. Bolo to kvôli tomu, že sa blížila sobota a Židia nechceli, aby telá ostali na kríži cez túto sobotu, ktorá bola navyše veľkým sviatkom - oslavou Veľkej noci. Ježišovi však kosti nepolámali, lebo videli, že je už mŕtvy, ale stotník mu ešte pre istotu prebodol kopijou srdce. Ak by teda Ježiš nejakou náhodou ukrižovanie prežil, s prebodnutým srdcom by už žiť nemohol. Nemusíme hovoriť o tom, že rímski vojaci boli ostrieľaní v boji a vedeli dobre rozpoznať, či je človek mŕtvy alebo ešte žije.

3. Ježiša po uložení do hrobu odniesli tajnou chodbou a vyliečili masťami - neexistuje žiadny rozumný dôvod, prečo by Jozef z Arimatey dal medzi svojim hrobom a svojim príbytkom vyraziť tajnú chodbu. Pre Židov totiž kontakt s mŕtvolou či hrobom predstavoval poškvrnenie, z ktorého sa museli rituálne očisťovať. Židia kvôli tomu každoročne bielili hroby, aby sa ich niekto náhodou nedotkol a tak sa nepoškvrnil. Jozef bol pravoverný Žid, člen rady, takže ak niekto niečo také tvrdí, prinajmenšom nepozná židovskú vieru a zákon. Po druhé, Ježiša pochovali narýchlo, lebo sa stmievalo a blížila sa sobota. Nový deň u Židov začínal po zotmení a kvôli tomu nemali čas Ježiša poriadne pochovať. V sobotu bol odpočinok, keď Židia nesmeli vykonávať žiadnu prácu a dokonca mali určený počet krokov, ktoré mohli v sobotu prejsť, aby sa to nepovažovalo za prácu. Kvôli tomu aj ženy prichádzajú Ježiša pomazať až po skončení soboty, v nedeľu ráno. Suma sumárum: Ak by bolo to s tajnou chodbou pravdivé, Jozef z Arimatey by nebol váženým členom rady (nedodržiava zákon ohľadom rituálnej čistoty), musel by roky dopredu vedieť, že jeho hrob bude použitý na pochovanie Ježiša, ktorý prežije ukrižovanie (pritom samotní Ježišovi apoštoli boli zaskočení tým, ako rýchlo Ježiša zajali, odsúdili a popravili), musel hĺbiť chodbu potajomky a do skaly (Golgota bola na skale a hrob bol blízko), čo by sa však nedalo utajiť a tak by musel čeliť otázkam všetkých o tom, prečo chce poškvrniť svoj dom spojením s hrobom a oblasťou, kde sú pochovaní ďalší mŕtvi a v neposlednom rade by musel vedieť robiť zázraky, aby vzkriesil mŕtveho, ktorý zomrel na udusenie a ešte mal prebodnuté srdce.

Ježiš sa zjavil pred svojími učeníkmi nie preto, že nezomrel, ale preto, že zomrel a následne vstal zmŕtvych. O tomto je kresťanská viera. Ježiš svoje zmŕtvychvstanie dokonca pred svojou smrťou predpovedal. Ježiš hovorí, že rovnako ako jeho telo, aj naše telo (jediné, ktoré máme) bude v posledný deň vzkriesené. Tu je hlavný rozpor s reinkarnáciou. V Skutkoch apoštolov nie je žiadna zmienka o Tomášovom svedectve, že Ježiš odišiel do Persie. Naopak, prvá kapitola Skutkov obsahuje svedectvo o Ježišovom nanebovstúpení.

xxi, ak chceš vedieť, čo hlásal Ježiš, najprv by si mal prečítať Sv. písmo a až tak iné alternatívne zdroje, aby si si mohol urobiť názor o ich hodnovernosti. Tieto alternatívne stránky sa snažia spojiť nezlúčiteľné: Ježiša a reinkarnáciu a pritom poprieť jeho smrť a zmŕtvychvstanie.