Niečo po smrti

Naša úloha ľudí na tejto Zemi je: množte sa, pracujte a opanujte Zem. A nad tým všetkým má panovať Láska, v biblii je to Boh.Čo z toho vyplýva: Vesmír je tak nekonečný, že pre každého sa nájde miesto. Od čias Atlantídy spred asi 12600 rokmi, ľudstvo znova robí pokroky, ale nevieme, či znova nepokazí svoj vývoj a skĺzne na zlú cestu a bude musieť začať od začiatku.Vždy ľudstvo technickým pokrokom predbieha rozumový a duchovný vývoj človeka. Chyba nám múdrosť !
Úloha každého jedinca je prispieť k tomuto pokroku hlavne duchovnému- rozumovému. Môžete mať desať titulov pred menom aj za menom , ak nemáte Múdrosť, žijete ako trúd vo včelíne. Všetko viete, hocičo objavíte, ale výsledok je aký vidíme u nás aj vo svete. Bohatí nevedia narábať so svojím majetkom, vlády si z ľudí urobili otrokov, Slovensko je celosvetovým vzorom otroctva západné ceny a východné platy. Pána premiéra poťapkávajú v Bruseli po pleci aký je on hrdina ,že pri takých nízkych mzdách a dôchodkoch mu ľudia neštrajkujú. Toto je nie pokrok ! A o láske ani nehovorím ta jednoducho nie je. U mladých je zmiešaná so sexom
a starší majú viac rozumu a na lásku zabudli.
Moja mama asi tak 1 rok pred smrťou bola pri vedomí a boli sme pri nej, bolo asi večer a hovorí nám : pozrite tatíčko, mama. starý otec, stará mama , krstná a ešte nejaká pani ktorú som nepoznal stoja pri moje posteli a volali ju aby šla s nimi. Mi sme nič nevideli a mamka hovorí veď tú sú čo ich nevidíš. Až nám mráz prešiel po chrbte.
Keď som bo malý asi tak 4-5 rokov spal som medzi mamou a otcom
asi tak okolo 1-2 hodine po polnoci som sa prebudil v šere pouličného svetla pri nohách stál nejaký pán v klobúku v tmavom kabáte ,skričal som mama otec nejaký ujo je pri posteli. kým otec našiel nejaké svetlo ujo zmizol.Mamka vravela že to bol starý otec. Mnoho prihod som na vlastnej koži žažil. Vedecky sa zaoberám z technického pohľadu na tieto záležitosti , niečo sme potvrdili ako to fuguje na druhej strane. Ale sme len na začiatku a chýba nám múdrosť, ktorú dáva Boh.

Bella21 - vyjadrím sa iba k časti tvojho príspevku. V momente keby som sa náhodou dostala pred spomínaného kresťanského Boha, ktorý by ma súdil nemyslím si, že by som niečoho ľutovala. Ja nie som taký človek, ktorý by takú vec ľutoval. Keď v niečo úprimne a čisto verím, nemyslím si že by som to mala ľutovať. Pekla sa nebojím. Hriechy patria k životu a k smri tiež a myslím, že by som tam mala aspoň svojih známych.. :D Samozrejme na škole chodím na náboženstvo ale berem to z tej teologickej stránky.

To je nejako všetko už vážne pomýlené. Vy niekomu reálne pomôžete (nie z miliónov) a tomu človeku sa vybije baterka v mobile a nikto nie je ochotný mu umožniť to, aby si ten mobil dobil? Was ist das Harvepino? Len taký detail ho môže dnes stať život. "Ďakujem" tomu "človeku", nič dobrého mu však nepoprajem.
--------------------------------------------------------
Napadla ma dnes jedná báseň, tak ju tu dám. Možno niekoho poteší. Nechcem napriek všetkému porušiť svoju tradíciu. Dúfam, že v tejto básni neobjavíte predsa len štipku nejakého negatívneho "náboja".
--------------------------------------------------------
Už zas nespím, zas sa morím, ach, tie hnusné nočné mory.
Vonku riadi vtáčia chrípka, aj môj vtáčik za to pyká.
Chodím síce v sobej srsti, nemám však už vrabca v hrsti,
Odletel do večných lovíšť, tam je šťastný, tam si hoví,
Len tak lieta, muchy loví, nie je šťastný bez slobody.
Holub zletel zo strechy, išiel chrústať orechy.
Sused už naň namieril, nie, on to s ním zle nemienil,
Chcel ušetriť za lieky, tak ho dal do polievky.
Že by aj tá moja kurka, bola chorá, že tak očkom na mňa divne kuká?
V Harkurovciach skončiť nechce, ako pred ňou kačky, bežce.
Že vraj mráz tie vírusy, svojou mocou zadusí.
Na čo ešte prídeme, to som teda zvedavý,
ponáhľať sa treba rýchlo, ale lepšie pomaly.

Možno je to aj o tom, že popri tom zlom, treba byť schopný spraviť aj niečo dobré. Keď toho spravím málo, tak asi nebudem môcť čakať karafiáty. A to ostatné je tak trochu mystérium, ktoré žiaden človek nedokáže pojať svojim myslením.

Zbytocna polemika sa tu vedie. Krestanstvo nieje schopne vysvetlit utrpenie tu na zemi. Mne bolo uz viacerymi veriacimi povedane:"Utrpenie je tajomstvo" a "Koho Boh miluje, toho krizom navstevuje.
Ono by to mozno nebolo az take tazke znasat, ak by neboli take priepastne rozdiely v zivotoch ludi.
Suhlasim s tym, ze clovek je prilis lenivy a keby ma zivot bez problemov, bola by to nuda a nemal by sa ako vyvijat.
Ale na druhej strane, preco su problemy, ktore cloveka vedia uplne ochromit a vyradit zo zivota? Ked vie, ze musi sa postavit ale nema na to silu. Nakoniec bud tu silu vyvinie tak, ze sa postavi a pokusi sa este nieco urobit, alebo si nasilne siahne na zivot.
Kombinacia tazkeho zivota a labilnej psychiky je najhorsia. Zda, ze je takych ludi vacsina.
Ak Boh miluje kazdeho rovnako, je tazke tomu verit, ked sa jednemu vsetko rozpada, alebo sa uz do rozpadu narodi a druhy uz od rozkose nevie, co by robil a jeho najvacsi problem je zlomeny necht. A take malicherne problemy su aj na tomto fore velmi dobre vidiet.
Najlepsie je prevziat zodpovednost za svoj zivot a popritom verit. Jedno bez druheho zda sa, nemoze existovat.
A nakoniec, aj tak to naozaj nikto nemoze vediet, co bude. Na to je tu na svete prilis velka vsehochut.

Trpiaci, ešte si položil otázku, či horší život môže byť trestom ako karma za predchádzajúci život a či to nie je peklo o ktorom učil Ježiš.

Nie, keď Ježiš hovoril o pekle, nemyslel druhý horší život. Myslel tým skutočné peklo: "Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. Lebo každý bude ohňom solený." (evanjelium podľa Marka, 9, 43-49).

Ježišovo podobenstvo o boháčovi a Lazárovi: Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: "Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!" No Abrahám povedal: "Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám." Tu povedal: "Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk." Abrahám mu odpovedal: "Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú." Ale on vravel: "Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie. "Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal." (Evanjelium podľa Lukáša, 16, 19-31)

Ani v Starom zákone nenájdeme zmienku o reinkarnácii. Naopak, píše sa tam, že človek žije len raz a po smrti sa na zem nevracia. Kresťanský Boh nepripúšťa reinkarnáciu ani karmu. Ak teda niekto verí vo vyššiu silu, ktorú nazve slovom boh a zároveň uznáva karmu a reinkarnáciu, tak nech vie, že boh, v ktorého verí, nie je kresťanský Boh.

Celebrita FB, a nebolo by rozumnejšie pre teba odpustiť tej poisťovacej agentke čo ťa okradla?
Veď ak existujú zákony karmytak sa jej to vráti. Alebo v očistci ak nie je karma a.
A čo keď to je len karma ktorú si ty zožala. Možno si v minulom živote niečo také spôsobila ty jej. Možno nie. Ale ak áno a ty jej odpustíš, tak prerušíš karmu. Ak veríš na kresťanský očistec tak tam sa jej to spočíta.
A možno sa jej to už aj vrátilo vo forme nejakej straty, choroby alebo iného nešťastia.
Agentka bola možno len učiteľom, ktorého si tvoja duša pritiahla, aby si okúsila bolesť a stala si sa lepšou. Možno nie. Možno ťa boh skúša ožno nie. Každopádne si myslím že čo sa stalo neodstane sa. Rozliate mlieko do rozbitého pohára nevrátiš. Preto je rozumnejšie zmieriť sa s tým čo sa stalo. Neodstane sa. Ak sa s tým nezmieriš tak ťa to bude bolieť trápiť stále a bude ti to brániť tešiť sa zo života. A to chceš? Veď ty si dobrý vnútorne krásny človek.Cítim to z tvojich príspevkou. Chceš sa trápiť tým čo sa stalo a neodstane sa až do smrti? Vlastne aj po smrti? Keď ironicky či zo srandy pišeš že jeu chceš strašiť po smrti. Myslím že tvoja duša by oveľa radšej mala pokoj. Viem nie je ľahké zmieriť sa a odpustiť. Ale ak sa to podarí tak to stojí za to. Možno to zlé je na niečo dobré. Naučilo ťa to postarať sa sama o seba vysporiadať sa so životom, zabojovať v živote zdokonaliť sa v niečom,spravilo ťa to možno lepším silnejším súcitnejším človekom.
Prajem ti nech sa ti to podarí. Budeš šťastnejšia. Čert ber tie peniaze. Nech sa nimi zadrhne. Teba to spravilo silnejšou a lepšou. Podakuj za to Bohu, osudu a svojim životom kráčaj silnejšia dalej.

bella21 to pekne napisala.
Nebolo nam slubene, ze to tu budeme mat lahke.

Zivot smrtou nekonci.

Na Zemi je 1000 rokov, ako vo vecnosti 1 den. Ti, co nas predisli maju jednak ine starosti " ", a hlavne uz vedia o com to je...... a ze nase pozemske utrpenia su len nasim vyucovanim a skolou.
/podte ku mne vsetci, ktori ste utrapeni a ja vam dam odpocinutie/.

Po smrti budeš duch a budeš chodiť strašiť tých, čo ťa počas života najviac dožierali a nasierali :) Ja budem chodiť strašiť poisťovaciu agentku, ktorá ma okradla o celoživotné úspory. Teda pokiaľ bude ešte žiť. Ale asi áno, lebo ja od ťažkej roboty skapem skôr ako ona od klamania ľudí :)

Trpiaci, dovolím si tvrdiť, že nijakí dvaja ľudia nemajú teraz na zemi rovnakú štartovaciu čiaru. Mohlo by byť tomu tak len v raji, čiže keby sme žili vo svete, keď by sme ako ľudia nezhrešili. Vtedy neboli žiadne telesné či mentálne postihnutia, žiadna bolesť, hlad, utrpenie, žiadne zlo, lebo svet stvorený Bohom nepoznal žiadne z týchto negatív. Tie prišli až ako trest za hriech človeka. Prečo sa niekto tak a do takých zlých podmienok narodí? Odpoveď vie len Boh.

Náš ľudský pohľad na život je, že chceme, aby sme sa mali dobre. Žiadne choroby, žiadne problémy v rodine, či práci, najlepšie aby všetko išlo hladko, bez nejakého trápenia. Keď sa vyskytnú problémy, už sa sťažujeme a nevieme sa s tým zmieriť, pýtame sa prečo.

Boží pohľad je však odlišný od toho nášho ľudského. My si prajeme dobro pre nás samotných na ten krátky čas, čo sme na zemi, Boh hľadí na dobro pre našu dušu z pohľadu večnosti. To, čo hodnotíme z pozemského pohľadu ako nešťastie, môže byť v skutočnosti veľkým požehnaním pre našu dušu. My pozeráme a počítame zranenia a bolesti, ktoré v živote utŕžime, ale tými zraneniami a utrpeniami, ktoré sme spôsobili Bohu a iným, tak nad tými sa netrápime, prehliadame ich a hádžeme ich za hlavu. A tu je tá podstata.

Boh nás stvoril pre seba a pre život v nebi. Do neba sa ale nemôže dostať nič nečisté a my hrešíme. A trestom za hriech je smrť, ako sa píše v biblii. Nesmrteľní Adam a Eva po hriechu zažili to, čo im Boh ešte pred hriechom povedal: ak prekročíš zákaz, určite zomrieš. To je smrť tela. Ale čo duša?

Duša narodeného dieťaťa je ako drahokam, žiariaci a čistý, bez jedinej špinky (v plnej miere to platí pre pokrstené dieťa, zbavené škvrny dedičného hriechu). Zakrátko však príde moment, keď dieťa spácha prvý hriech a potom nasledujú ďalšie (hriech je vtedy, ak si človek/dieťa uvedomuje, že je niečo zlé a slobodne sa rozhodne to aj tak urobiť). Každým hriechom sa drahokam našej duše pokrýva čiernym povlakom. My kresťania máme úžasný dar od Boha, ako sa hriechu zbaviť - tým, že ho oľutujeme a vyznáme Bohu vo sv. spovedi. Boh ho v tom momente maže. Ale každý hriech so sebou prináša potrebu zadosťučinenia, t.j. odstránenia následkov, ktoré spôsobil. Je to ako keď zatlčieme klinec do dreva. Odstránením klinca stále po ňom ostáva diera, ktorú treba zatmeliť.

Boh toto všetko vie, dopredu pozná všetky hriechy, ktoré počas života spáchame. Jeho dobrota voči nám sa prejavuje nielen viditeľnými dobrami, ale aj tým, že nám dáva možnosť poskytnúť mu zadosťučinenie za naše hriechy už tu na zemi - či už dobrými skutkami, alebo trpezlivým znášaním utrpenia, ktoré nás v živote stretne. Hodnota zadosťučinenia vykonaného na zemi je neporovnateľne vyššia oproti hodnote zadosťučinenia, ktoré by sme museli podstúpiť v očistci, a tu na zemi nás menej stojí. Ako už bolo spomínané, utrpenia v očistci sa svojou intenzitou nedajú porovnať so žiadnym utrpením tu na zemi. Myslím, že by nebolo trúfalé veriť v božiu dobrotu do takej miery, že by sme povedali, že Boh každému dáva počas života príležitosť poskytnúť mu dostatočné zadosťučinenie za svoje hriechy tak, aby sa po smrti mohol vyhnúť očistcu a ísť priamo do neba - za podmienky, že sa nechá viesť Bohom počas svojho života a snaží sa plniť jeho vôľu.

Prečo treba zadosťučinenie, keď Boh je milosrdný? Je však aj svätý a spravodlivý. Každým hriechom sa prehrešujeme proti spravodlivosti a meníme morálne prostredie okolo seba, vyvolávame pohoršenie. Po smrti nám Boh ukáže, ako každé zlé slovo, ktoré sme vyriekli, malo vplyv na srdcia a mysle ľudí, ktorí ho počuli, akú reťazovú reakciu iných slov a skutkov vyvolalo. To isté platí o skutkoch.

Veriaci človek by tak mal aj utrpenie brať ako príležitosť prežívať ho s Bohom a obetovať mu ho. Okrem zadosťučinenia a zásluh pre seba tým môže získať i dobro pre duše druhých. Existuje aj výkupné utrpenie, ktoré človek prijíma a obetuje Bohu za iných - za ich obrátenie a za odčinenie urážok, ktoré páchajú voči Bohu druhí. To sa Bohu veľmi páči, lebo v takom trpiacom človeku vidí svojho Syna Ježiša, ktorý ako jediný nevinný trpel za všetkých nás hriešnych. A Boh sa teší, ak sa jedni za druhých z lásky prihovárame a prosíme.

Nemyslím si, že vziať si život je jednoduché, treba na to odvahu. Avšak zúfalstvo sa Bohu nepáči. Ak už aj všetko vyzerá stratené, treba mať nádej v božiu pomoc. Veď aj po ukrižovaní, smrti a pochovaní Ježiša v piatok vyzeralo všetko stratené. A predsa prišlo zmŕtvychvstanie na tretí deň, v nedeľu. Tvojej kamarátke to už nepomôže, ale možno bude niekto toto čítať v podobnej zúfalej situácii: po bielej sobote, v ktorej sa všetko zdá byť pochované ako Boží Syn v hrobe, vždy príde radostná nedeľa. Možno tá sobota bude trvať roky, ale zmŕtvychvstanie s Ježišom príde. A On tu každému zúfalému ponúka ruku a hovorí: dovoľ mi ten čas bolesti, zúfalstva a beznádeje prežívať s Tebou, dovoľ mi byť pri Tebe. Ja som prežil a pretrpel každú bolesť a utrpenie na kríži, aj to Tvoje. Ja som ho na kríži porazil, nebude vládnuť nad Tebou. Len mi podaj ruku a dôveruj mi, že spolu tým prejdeme. Stvoril som Ťa pre život a nie, aby Ťa porazila smrť. Keď budeš so mnou, zvíťazíš nad každým zlom v Tvojom živote, nad každým nepriateľom.