Chcem sa spýtať na budovanie vzťahu k dieťaťu partnerky z predchádzajúceho vzťahu.
Po dlhotrvajúcom rozvode sa priateľka konečne rozviedla, súd jej prisúdil syna do starostlivosti. Chceme už konečne fungovať pod jednou strechou a mať aj spoločné dieťa. Chalan má 13r a ten rozvod ho totálne zdevastoval.Nechceli sme bývať spolu kôli neukončenému rozvodu, priateľkyn ex je doslova psychopat čo nezniesol, že ho žena najskôr vykopla na ulicu a potom aj podala žiadosť na rozvod.Robil celé dva roky, kým sa ťahal súd prieky, všetko sťažoval, komplikoval, syna len zneužíval v boji, úprimný otcovský záujem z jeho strany bol nulový. Chalan sa totálne uzavrel do seba, komunikácia s ním je ťažká, školu totálne fláka, nejaví o nič záujem prichádza do puberty. Sám sa rozhodol, že chce žiť s mamou (lepšie materiálne zázemie, starostlivosť, záujem) lenže bol som svedkom ako priateľke vykričal, že mal ísť bývať radšej ku otcovi, lebo ho zjazdila, že si nepovysával izbu. Proste chalan sa dostáva do obdobia keď nebude rešpektovať nič a nikoho. Ja sa mu snažím byť ako kamarát, chodievame na výlety, ukazujem mu taký bežný chlapský vzor, keď jeho bilogický tatko je taký aký je. Tým, že budú bývať u mňa chcem nastoliť jasné pravidlá, mám obavu ako to bude prijímať, keď sa kedykoľvek vybúri a zahlási, že mal ísť ku tatkovi, lebo tam nemusí nič len hniť na posteli.Mám ho rád, ale nikdy nebudem jeho pravý otec , mám obavu, že keď bude mať 15tak ma vyfakuje a pošle veľmi rýchlo do čerta a to sa môžem snažiť byť mu kamarát a akokoľvek venovať. Priateľka mi občas povie, že som prehnane tvrdý, lebo nie je môj, ale ja len chcem dodržiavanie pravidiel, kľudne nech sa pohybuje v mantineloch sú dosť široké, ale musí byť aj postih ak sa prekročia.
Dieťa partnerky z predchádzajúceho vzťahu
ako si zariadite tak budete mat no ja by som v takom veku uz dieta mat nechcela. V 40tke sa nahanat za malym dietatom neni sranda a clovek ci chce alebo nie uz tolko nevladze ako 20 rocne mamicky. Moja znama mala malu v 37 a nieje zdrava . Proste nie
Neviem111
Toto ludia ktori este svoje dieta nemali...nikdy nepochopia.
Hlavne dieta,ktore si preslo stresmi.To moje skoncilo kvoli tomu v nemocnici cim si preslo.
Ani ja nepíšem nemat dieta alebo ukoncit vztah.
Len dat chlapcovi cas a nerobit mu to horsim.Len chvilinku vsetko odlozit.
ovecka, radime mu, aby s tym dietatom len pockal. uz pol roka naozaj velky rozdiel v plodnosti neurobi vo veku 36 rokov, dnes je bezne ze takyto vek maju prvorodicky, takze zas netreba robit paniku. ale zopar mesiacov na vstrebanie situacie by rozhodne pomohlo chlapcovi, ktory je teraz v kritickom stadiu svojho vyvoja a moze ho to kludne poznacit na cely zivot. ten chlapec uz je na svete, o neho sa teraz treba postarat, aby sa necitil na poslednom mieste a aby mal pocit, ze aj na neho sa berie ohlad. nech sa trocha zabyvaju spolu, nech sa to troska utrasie a o par mesiacov sa kludne mozu snazit, ale riesit to teraz je nezodpovedne z pohladu chlapca.
klik ja som to pochopil ze na nom prave pracuju... ale nenapisal to jednoznacne a ano to mu radia aby nemal s nou dieta...
ovecka, nikto mu neradil, nemaj s nou dieta, staraj sa len o jej syna, navyse, dieta je uz na ceste, ak dobre citam. autor vie presne co chce a nechce, jemu je jedno, co mu tu kto pise.
neviem preco by sa on mal zmierit s tym ze nebude mat dieta? ja by som sa s tm urcite nezmieril a snazil sa aj so 40 rocnou ... to ze by som si taku nevybral je ina vec ale asi ma na to dovody preco tu a nie inu... ale kazdopadne ak deita tak cim skor
Asi tak Brnk.
Smola je, že väčšina tých, ktorí tu zakladajú témy a na niečo sa pýtajú, v skutočnosti nechcú poznať názor niekoho iného, chcú len potvrdenie svojho vlastného názoru a stanoviska. Ale to nejde. Pretože každý z nás má inú skúsenosť. Preto aj názor každého kto sa tu vyjadrí má svoje opodstatnenie. Až budúcnosť ukáže, kto sa nemýlil. Ale o tom sa už my sotva dozvieme.
oprava * privelmi prisny
To, že sa na neho emocionálne nenaviažem ako na svoje vlastné dieťa si uvedomujem, to nedokáže žiadny človek čo vychováva nevlastné dieťa. Kto tvrdí opak, že sa to dá a podobné drísty klame len sám sebe.
Vytvoríme mu možnosti, dáme podnety, poskytneme zázemie, ukážeme príklad zdravo fungujúceho vzťahu dvoch rovnocenných partnerov muža a ženy.
Čo si on z toho zoberie do budúcnosti bude len na ňom samotnom lebo je individualita ako každý jeden človek. To, že som ho odmalička nevychovával neovplyvním, to nedokáže nik, kto sa stretne s podobnou situáciou, môžem mu dať len príklad ako milovať ženu, nestiahnuť na ňu ruku, byť jej oporou v dobrom aj zlom a nemať ju nikdy za handru a slúžku. To bude moj hlavný príspevok, to emocionálne navyše mu dáva a vždy bude dávať jeho mama.Preto to možno vyznieva z mojej strany chladne, stroho, pozerám sa na to s triezvou hlavou, lebo viem, že ten základ čo je už v ňom nezmením nikdy a mohol by som sa rozkrájať na milión kúsočkov.
