Chcem sa spýtať na budovanie vzťahu k dieťaťu partnerky z predchádzajúceho vzťahu.
Po dlhotrvajúcom rozvode sa priateľka konečne rozviedla, súd jej prisúdil syna do starostlivosti. Chceme už konečne fungovať pod jednou strechou a mať aj spoločné dieťa. Chalan má 13r a ten rozvod ho totálne zdevastoval.Nechceli sme bývať spolu kôli neukončenému rozvodu, priateľkyn ex je doslova psychopat čo nezniesol, že ho žena najskôr vykopla na ulicu a potom aj podala žiadosť na rozvod.Robil celé dva roky, kým sa ťahal súd prieky, všetko sťažoval, komplikoval, syna len zneužíval v boji, úprimný otcovský záujem z jeho strany bol nulový. Chalan sa totálne uzavrel do seba, komunikácia s ním je ťažká, školu totálne fláka, nejaví o nič záujem prichádza do puberty. Sám sa rozhodol, že chce žiť s mamou (lepšie materiálne zázemie, starostlivosť, záujem) lenže bol som svedkom ako priateľke vykričal, že mal ísť bývať radšej ku otcovi, lebo ho zjazdila, že si nepovysával izbu. Proste chalan sa dostáva do obdobia keď nebude rešpektovať nič a nikoho. Ja sa mu snažím byť ako kamarát, chodievame na výlety, ukazujem mu taký bežný chlapský vzor, keď jeho bilogický tatko je taký aký je. Tým, že budú bývať u mňa chcem nastoliť jasné pravidlá, mám obavu ako to bude prijímať, keď sa kedykoľvek vybúri a zahlási, že mal ísť ku tatkovi, lebo tam nemusí nič len hniť na posteli.Mám ho rád, ale nikdy nebudem jeho pravý otec , mám obavu, že keď bude mať 15tak ma vyfakuje a pošle veľmi rýchlo do čerta a to sa môžem snažiť byť mu kamarát a akokoľvek venovať. Priateľka mi občas povie, že som prehnane tvrdý, lebo nie je môj, ale ja len chcem dodržiavanie pravidiel, kľudne nech sa pohybuje v mantineloch sú dosť široké, ale musí byť aj postih ak sa prekročia.
Dieťa partnerky z predchádzajúceho vzťahu
Prečítal som si všetky príspevky a musím uznať, že mnohí ľudia tu dávajú veľmi rozumné rady. Niektorí nabádajú k opatrnosti čo nepokladám za pesimizmus. Ale už je prakticky po funuse, lebo ďalšie dieťa sa onedlho narodí. Chápem, že nikto kto zakladá tému nemôže v pár príspevkoch opísať všetko dopodrobna tak, aby každému z nás bolo všetko naprosto jasné. Preto sa vždy reaguje len na časť skutočnosti, tak ako ju kto pochopí alebo nepochopí. To je riziko na takýchto fórach, že dostať relevantnú radu je prakticky nemožné. Takže aj to, čo napíšem ja, je len subjektívne stanovisko resp. taký nejasný tušák.
Ujal si sa ženy, ktorá mala doma problém, bola v kritickej situácii a ty si jej poskytol pomoc a oporu. Je jasné, že ochota bola umocnená aj tým, že si sa do nej zaľúbil. Nepochybne by bola situácia jednoduchšia, keby tvoja partnerka nemala dieťa. Ale je tu, dokonca v puberte, a ona ho má pochopiteľne rada. Takže - keď si ju chcel, musel si ju brať aj s deckom. Nie je to vôbec jednoduchá situácia. Kto z nás netúži po vzťahoch bez záväzkov? Samozrejme, že bez jej syna by to bolo medzi vami oveľa pohodovejšie. Nech je to už tak či tak, v podstate si záchranca, chlap, o ktorého sa krehká žena, ktorá si skúsila svoje, môže oprieť. V očiach takto skúšanej ženy sa z chlapa stáva div nie hrdina a to každému imponuje. Ktorý chlap nie je rád obdivovaný, ktorý nechce, aby si ho žena vážila? A ak je dokonca dôvod, aby mu bola vďačná, potom to hreje ešte viac. To asi ani nemožno niekomu zazlievať.
Všetko vybavuješ, organizuješ, zariaďuješ, pripravuješ podmienky na optimálne spolunažívanie a prirodzene očakávaš, že to bude fungovať. Bárs by si sa nesklamal, naozaj ti to úprimne želám. Len z jednej veci som zmätený: sám neviem čím to je, ale pod tou tvojou povrchovou vrstvou cítim, že viac priestoru dávaš svojim predstavám a požiadavkám a menej ťa zaujíma postoj a očakávania druhej strany. Teda tvojej priateľky a jej syna. Ako je možné, že hoci ešte spolu oficiálne nefungujete, ona už teraz označuje tvoj prístup k jej synovi za prísny?
A ešte niečo: niekto tu naznačil tvoj vek a ktosi sa pýtal aj na to, či si už mal nejaké vzťahy a ako sa skončili. Ale neodpovedal si na to. Mne to totiž pripadá, akoby si mal málo skúseností z podobného spolužitia. Keď tvrdíš, že rátaš s problémami, vyznieva mi to len ako také teoretizovanie, nepodložené skúsenosťou. Ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem.
to dieta uz je na ceste, ze , ked napisal, ze do vianoc budu 4, takze ta debata ci ano ci nie a kedy je zbytocna
snad bude pocuvat rady psychologicky, to je fajn, nechat si odborne poradit, nech dieta neskonci v ustave v galante
Ovecka
Aj ja to tak vidim
Uz sa viac ale nevyjadrim.Nema to vyznam
Messje to mas uplnu pravdu neviem preco som to pochopil ze byvaju spolu... toto mi tiez pride take ze jeho fakt do vychovy nic nieje... neviem ale pride mi to take ze ked sa prestahuju tak zacnu problemy... ale radsej sa k tomu nechcem moc vyjadrovat ale pride mi to ako ten typ ze ja som pre nich Tolko urobil a oni sa mi takto odvdacili....
kafe
"Priateľka mi občas povie, že som prehnane tvrdý, lebo nie je môj, ale ja len chcem dodržiavanie pravidiel, kľudne nech sa pohybuje v mantineloch sú dosť široké, ale musí byť aj postih ak sa prekročia."
To ti pride normalne takato reakcia ked spolu este ani neziju?Uz ked ta priatelka to teraz vidí. ..co bude neskor?
Pravidla a postih?Aj moj partner ma pravo sa vyjadrit k mojej vychove ale za 1.5 roka som nic o postihu nepocula.A mohol by.
Ja to vidim vsetko inak.
Messje, ktoré rady si zakladateľ z diskusie vezme má potom ako povinnosť písať v odrážkach? Neni to jeho slobodná vôla, čo si z diskusie vezme?
Ja som našla toto v príspevku z 26.10.2016 11:11:40 :"Chcel som tu poradiť ako nastaviť vzťah s nevlastným synom v jednej domácnosti, niečo som si z rád zobral a som za to vďačný. Hľadáme teraz psychologičku, ktorá nám ukáže kedy je to ešte kvázi normálne správanie a kedy to už zneužíva..."
On predsa s chlapcom neplánuje nič, bere ho ako súčasť balíka 2v1, ktorý "našiel". Venuje sa mu, stará sa o neho, bere ho ako súčasť svojho života. To je MÁLO? Mne sa to zdá celkom aj dosť. A robí to s citom, pozerá dopredu, snaží sa predvídať a predchádzať problémom... len to nerobí presne tak, ako by sa to tu niekomu páčilo. Šak ale, do riti, je to predsa jeho život. Nemá na to právo? Považovať niečo iné za dobré, lepšie?
inak este by som dodala, ze kedze uz to u teba pozna a prespava tam a chodievate spolu aj na dovolenky, situacia je troska ina nez sa mi povodne zdala. ale kazodpadne by som aj na tvojom mieste pockala s plodenim potomka aspon dokym nebudete spolu vsetci byvat. ale to som ja a moj nazor, nie prikaz (ako to tu asi niektori beriete, ked clovek napise opacny pohlad na vec). koniec koncov je to aj tak len na vas dvoch (troch). pytal si sa na to, ako ku chlapcovi pristupovat, nazory tu mas v skutku roznorode, takze vyberat mas z coho.
ja mám zas z tohto chlapa, z toho čo tu napísal, jeho postoja a postrehov fajn pocit. Má srdce i rozum na správnom mieste, dokonca stojí nohami pevne na zemi, čo je v dnešnej dobe dosť vzácne. Pevný chlap. Neprijíma slepo "múdre rady" , vyberá si to, čo cíti že je dobré pre neho, pre decko i pre priateľku. Keby hľadel iba na seba, túto tému by ani nezaložil, lebo celá sa týka chlapca.
Messje, ved to je skoda na to vobec reagovat. ja som pisala co som pisala preto, ze sa zaujimam o psychologiu, nie preto, ze mam nejaku vlastnu traumu. pre kazde dieta je taketo nieco na zaciatku tazke a chvilu to vnima ako koniec sveta, lebo je to DIETA a nie dospely a nevie to racionalne pochopit a tak rychlo spracovat. chvilku to trva, kym pochopi, ze sa vlastne nic take hrozne nestalo a vsetko je v uplnom poriadku. kym sa len otrasie z toho soku, z tej velkej zmeny. to je cele co som tym chcela povedat, ja rozhodne tiez ziadnou traumou netrpim, detstvo som mala uzasne a s oboma rodicmi mam vyborne vztahy a vidame sa X krat do tyzdna, napriek tomu, ze sme uz vsetci dospeli. (a nie vsetky rozvody su kvoli alkoholu, neveram, bitkam a podobne, niektore su len preto, ze si ludia prestali rozumiet, takze tam velmi dovod na traumy nie je)
Jajakaj
Ak myslis tym mna milkshaker...ja som ten posledny clovek ma svete ktory by bol zatrpknuty.Aj ja uz zijem v jednom vztahu s detmi ktore su partnerove.On ma preuzasny vztah s mojim synom.A vies co ti poviem?Ani o neho sa otec nezaujima.Absolutne.
Ale tento chlap to za 3 roky nespomenul.ani raz co on urobil a co jeho otec nie.Nikdy pred nikym.Aspon co ja viem.
Ty tu vsade spominas jeho otca a co robis ty.Chces za to pochvalu?Preco?To robis pre nich lebo si sa rozhodol s nimi zit.Z tvojej strany ale necitit nic k tomu chlapcovi.Len vyzdvihujes seba co si urobil.Moj otcim nam nikdy nepripomenul mojho otca.Za 25 rokov ani raz.A to nam dal sakra vela.
Ja nem byt z coho frustrovana pretoze moj syn aj ja a aj moja znama mame preuzasnych otcimov vo svojich rodinach.Preto som ti písala co som pisala. Ber to ako chces.Vybral si si z toho zas len to svoje.
Zatial si nenaposal nic co planijes s tym chlapcom.Pritom rad si dostal dost.Tema je o chlapcovi a ty si vybocil uplne mimo..poses len o sebe.Tak kto je tu frustrovany?
