Chcem sa spýtať na budovanie vzťahu k dieťaťu partnerky z predchádzajúceho vzťahu.
Po dlhotrvajúcom rozvode sa priateľka konečne rozviedla, súd jej prisúdil syna do starostlivosti. Chceme už konečne fungovať pod jednou strechou a mať aj spoločné dieťa. Chalan má 13r a ten rozvod ho totálne zdevastoval.Nechceli sme bývať spolu kôli neukončenému rozvodu, priateľkyn ex je doslova psychopat čo nezniesol, že ho žena najskôr vykopla na ulicu a potom aj podala žiadosť na rozvod.Robil celé dva roky, kým sa ťahal súd prieky, všetko sťažoval, komplikoval, syna len zneužíval v boji, úprimný otcovský záujem z jeho strany bol nulový. Chalan sa totálne uzavrel do seba, komunikácia s ním je ťažká, školu totálne fláka, nejaví o nič záujem prichádza do puberty. Sám sa rozhodol, že chce žiť s mamou (lepšie materiálne zázemie, starostlivosť, záujem) lenže bol som svedkom ako priateľke vykričal, že mal ísť bývať radšej ku otcovi, lebo ho zjazdila, že si nepovysával izbu. Proste chalan sa dostáva do obdobia keď nebude rešpektovať nič a nikoho. Ja sa mu snažím byť ako kamarát, chodievame na výlety, ukazujem mu taký bežný chlapský vzor, keď jeho bilogický tatko je taký aký je. Tým, že budú bývať u mňa chcem nastoliť jasné pravidlá, mám obavu ako to bude prijímať, keď sa kedykoľvek vybúri a zahlási, že mal ísť ku tatkovi, lebo tam nemusí nič len hniť na posteli.Mám ho rád, ale nikdy nebudem jeho pravý otec , mám obavu, že keď bude mať 15tak ma vyfakuje a pošle veľmi rýchlo do čerta a to sa môžem snažiť byť mu kamarát a akokoľvek venovať. Priateľka mi občas povie, že som prehnane tvrdý, lebo nie je môj, ale ja len chcem dodržiavanie pravidiel, kľudne nech sa pohybuje v mantineloch sú dosť široké, ale musí byť aj postih ak sa prekročia.
Dieťa partnerky z predchádzajúceho vzťahu
Pozdravujem všetkých čo sa vyjadrovali k tejto téme. Menší update: všetci už fungujeme pod jednou strechou a zatiaľ v pohodke, dolaďujeme ešte detailíky,časom všetko vychytáme. Podarilo sa nám krvopotne zohnať psychologičku pre dorast. Boli sme u nej už aj všetci traja. Veľmi sa nám to s priateľkou pozdáva fakt vie poradiť a nasmerovať. Všetko má svoje, ale. Chce, aby sme jej doniesli resp. priateľka súhlas druhého zákonného zástupcu s tým, že dieťa bude navštevovať psychologickú ambulanciu. Všetko sme jej vysvetlili aké peklo sme si už s ex prežili a že je od rozvodu kľud. Žiadny kontakt konečne pohoda. Povedala, že súhlas chce pre svoju ochranu, lebo už sa jej stalo že ju jeden človek chcel riešiť súdne keď sa dozvedel kde mu bez jeho vedomia chodí dieťa. (predpokladám, že išlo o podobnú situáciu po rozvode, nechcela o tom moc hovoriť zjavne jej to bolo veľmi nepríjemné). Ťažká dilema nevieme či zas do toho ťahať ex naháňať ho žiadať súhlas boh vie čo zase urobí príde nám to ako never ending story. Tie sedenia sú dobré fakt to pomáha, malý sa už z toho dostáva on si sám začal uvedomovať, že o neho už nejaví biologický otec záujem. Spolu sa tešíme na Vianoce, chystáme sa učiť lyžovať, keď sme boli spolu iba my dvaja na futbale tak som nahodil tému a čo baby jeho úškrn mi napovedal veľa. Čoraz viac sa zbližujeme spoločných tém bude neúrekom. Nevieme čo s tou psychologičkou a tým súhlasom.
Z čoho sme ale s priateľkou smutní je to, že sa nám nedarí otehotnieť a to sa aktivitám s tým spojeným venujeme s velikánskym potešením a dostatočne. Takže štyria asi Vianoce tráviť ešte nebudeme a trochu nás to začína lakať lebo už v januári budeme zas prepisovať čísla veku :( Takže dámy ak je zázemie, láska tak materstvo zbytočne neodkladajte lebo píroda občas tiež štrajkuje.
kafe, súhlasím s tebou. Je to tak. Všetko je subjektívne a s tým nič nenarobíme. O objektívnosť sa môžeme iba pokúšať, ale stále to bude len pokus. Niektorý bližšie pravde, iný nie.
Messje: "Ale v tomto pripade mam pocit ze zakladatel to robi len pre mamu.Chlapec mu nic nehovorí." V úvodnom príspevku chlap píše: "Mám ho rád, ale nikdy nebudem jeho pravý otec..." to neni zavrhovanie ani negatívne videnie, to je konštatovanie faktu (podľa mňa). A že toho chlapca má rád, to zas z neho cítim ja. On predsa nepíše o sebe pozitívne, čo všetko som urobil, proste opisuje situáciu a okolnosti tak ako sú, aby sme si my tu mohli urobiť obraz (zase, to je to, čo ja vnímam z jeho slov) a reagovať na konkrétnu situáciu aká je, nie naše domnienky a domýšľania.
La Belle, ja si nedovolím povedať ani o sebe, že sa poznám. Takže povedať o druhých ľuďoch - je to rozumný chlap - sa odvážim. Nie preto, že to viem, ale jednoducho mám ten pocit. A týka sa to momentálnej situácie. I rozumný chlap môže urobiť blbosť, chybu, správať sa ako idiot. Zas to neberem ako nejakú nebotyčnú pochvalu, nemennú a stálu vlastnosť.
Úplne krásne tu vidieť, ako každý vníma slová, situáciu cez svoj vlastný filter toho, čo v živote zažil (čo v sebe má, čomu verí, čo ho zranilo a na čo je citlivý..). Ani jeden z nás to nevidí chybne, zle či dobre alebo pravdivo. Proste každý to vidí zo svojho uhla pohľadu. Aj ja sa môžem mýliť, ale jednoducho ja to vidím takto. Messje inak. Milkshake zas úplne inak. A tak je to dobré, rôznorodosť je fajn.
Ach bože, adr1a, no nemám slov. Ani nebudem odpovedať...
LaBelle. "Veľa vecí v príspevkoch si nepochopila, ale vyjadruješ sa k nim" ))
Akoze nekritizuj ty mna za moje postoje nazory, ked potom sem taketo na mna vypustis)) Hodnotit ci som nieco pochopila/nepochopila)) ti neprislucha a ze sa vyjadrujem?) Rovnako ako aj ty. Hras sa na "mudru", "nezaujatu" ai a pritom sama hodnotis sudis)
PS. A k tej mojej poznamke, kolko je tu akych nazorov tvrdeni na neho, ex ai. Logicky sa to da lahko statisticky zhodnotit. Je tu zapisanych 11str takze sa daju prispevky vyselektovat zhodnotit a tvrdenia pre a proti podlozit. No netreba. Staci to prebehnut letmo ocami a sme doma)
Messje, až teraz som si prečítala tvoj príspevok. Súhlasím s tým, že deťom sa nikdy nemá nadávať na ich rodičov, nech by boli akýkoľvek. Pretože tým zároveň zhadzujeme to dieťa. Pozri, tvoj otec na teba vôbec neplatí, pozri, vôbec sa o teba nezaujíma...
Čo tým vlastne hovoríme? Že to dieťa niekomu nestojí ani za to, aby mu poslal výživné alebo si naň našiel čas. Zraňujeme to dieťa, nie toho rodiča. To je neskutočne bezcitné a primitívne.
adr1a, neviem či ho tu niekto zrovna kritizuje, ľudia sa iba vyjadrujú k tomu, ako na nich pôsobí a čo im je a čo nie je sympatické. Zato ty jednoznačne kritizuješ nás a ako píšeš, kritizovanie nie je pekná slovenská vlastnosť. Veľa vecí v príspevkoch si nepochopila, ale vyjadruješ sa k nim. Ten chlap ti je z nejakého dôvodu sympatický, zatiaľ čo niektorým iným je tiež z nejakého dôvodu nesympatický. Ale každý predsa má na svoj názor právo, rovnako ako ty. Keď ľudia nesúhlasia s tvojím postojom, tak máš potrebu ich kritizovať? Čo takto trocha tolerancie? Alebo to nie je slovenská vlastnosť?
Nech si chlap robí čo chce a správa sa ako chce, to čo z toho vzíde v praxi bude riešiť on, nie my. Ak niekto chce počuť názor na niečo, musí rátať s tým, že ten názor mu nemusí byť pochuti. A ak mu to vadí, nech sa radšej nepýta.
adr1a
Ty si vobec nepochopila
JA som hned na zaciatku mu poradila ako sa ma chovat aby si nasiel k tomu chlapcovi cestu.Ano,pise ze s nim chce byt kamarat a nikdy nebude ako jeho otec.Uz na zaciatku to zavrhol a vidi to negativne. Pritom par stretavok a prespati u neho mu povefalo ze treba nastavit pravidla a bla bla.Uz teraz vidi ako ho chlapec vyfuc.uje ked bide starsi...nic pozitívne o chlapcovi.Pozitivne len o sebe co vsetko urobil.Ked nieco robim,robim to lebo chcem.Nie preto aby som to potom pripominala co vsetko som urobila.Toto by som pochopila po aspon roku spolocneho byvania.Nie ked spolu este nic nezazili.
Naposala som,ze pockat s dietatom chvilinku kym si chlapec zvykne.Nie mu este nalozit aby sa citil viac nepotrebny.Ty si fakt myslis,ze 13 rocneho pubertaka ktory si presiel ani nevies akym peklom,si ziskas tym,ze ho zavolas na nákup pre nevlastneho brata?Pisem nevlastneho lebo on to tak bude vidiet.
Preco by sme mali reagovat na otca?O nom tema nie je.Ten je uz mimo.Ked som sa pytala ci chlapec bol svedkom toho vyhodenia z bytu a vsetkeho toho okolo...nedostala som odpoved.Pred tym chlapcom sa nesmie na otca nadavat ani by nemal nic vidiet.Vies co sa v tej dusi robi?Ja viem.Pisala si ze neznamena ze ked je jeden pripad taky ze musia but hned vsetky.Nemusia ale su.Deti maju dusu rovnaku.Rodia sa vsetky nevinné. To co z nich raz bude ,bude mat velku zasluchu chovanie nas dospelych.Ak urobime my chyby,ako jeho otec,je na mame pomoct dieťaťu tym prejst s co najmensou ujmou.
Matka si vsimla ze je zakladatel uz teraz prisny na neho.Nie je to skoro?
Ani ja nemam rada rozmaznane deti.Ale kto hovori ze tento bude rozmaznany len tym,ze sa s nim bude teraz jednat citlivejšie? Tym nehovorim mojkat a hojdat na kolienku. Ale najst si k nemu cestu.Rozpravat s nim.Dat mu pocitit...otec na teba serie...som tu ja pre teba.Nie chodit s mamou.Ona nech ostane doma a chlapi si vyrazia.Ale v tomto pripade mam pocit ze zakladatel to robi len pre mamu.Chlapec mu nic nehovorí.
Bude to dlhy boj ale moze ho vyhrat.
Tuto vlastnost slovakov ozaj nemusim. Ked niekto aspon nieco robi - tak ho treba buzerovat hodnotit sudit mudrovat a treba ho uslapat udupat, kritizovat ai.
A iny co ma zo zakona vyzivovacie ai povinnosti, ako aj moralne - a ebe na syna, ci ich bije flaka sa nerobi prizivnik ai, cize asocial, tak na toho tu nepadlo ani krive slovo, kazdy ho tu nemo obchadza ako nieco tabu, ale na slobodneho chlapa, pracujuceho s vlastnym byvanim (co jej ex so zavazkami nesplna a ani sa nestara), a co by mal lahsi zivot a menej starosti nez si daku s deckom uviazat na krk, tak na toho treba nalozit a kydat)) bravo
ovecka, presne tak. Mne pripadá ako so sebou náramne spokojný. Stále zdôrazňuje iba svoje vlastné plusy. Ale nenapísal absolútne nič pekné o tom chlapcovi, pritom každý človek má aj dobré vlastnosti. Takže aj v tom pubertiakovi niečo sympatické musí byť. Ale on si to zjavne nevšimol. Z jeho slov mi to pripadá, že on toho chlapca berie iba ako nepríjemnú nevyhnutnosť.
