Mám 38 rokov a mám manžela na invalidnom vozíku už cez 10 rokov. Manželia sme 14 rokov. Od začiatku som pri ňom stála, starala sa o neho, vzdala sa práce a koníčkov, aby som mohla byť pri ňom. Vždy si rád vypil, ale posledné roky je to neúnosné. Keď príde opitý domov, že si vyjde s kamarátmi, vždy sa hádame, lebo mi vyčíta, aká som nedostatočná a nadáva mi. Hádže po mne veci a pod a už mám toho akurát dosť. Lenže problém nie je iba keď je opitý, ale aj za triezva. Absolútne sa o mňa nezaujíma, vyvoláva hádky, nič sa mu nepáči. No a môj problém je v tom, že keď som vyhlásila, že sa chcem rozviesť, všetci z môjho okolia ma začali odcudzovať, že veď ma potrebuje, sám sa nezaobíde a tak. Tak sa pýtam, či je človek, ktorý má za partnera invalida, prinútený zotrvať v zväzku aj napriek tomu, že to nefunguje?
je "hriech" rozísť sa s invalidom?
Dobry vecer
V prvom rade prestante miesat jablka s hruskami.
Spajate dokopy 3 uplne nespojite veci : manzela, invalida a zleho cloveka
Miesa sa Vam to a z toho mate neviete co skor.
Takze postupne-to ze je niekto invalid a niekto nie - kto za to moze? netusim. A kto to dokaze zmenit? tiez netusim.
Dalej - starate sa o manzela ako spravna manzelka? Ak ano tak ste spravna manzelka.
Ak je voci Vam niekto zly, ale vy ste k nemu napriek tomu dobra. A ten clovek je k Vam nasledne znovu zly- spravili ste vsetko co ste mohli? Ano.
V zivote treba ist dalej. Chodte dalej!
Ak uvidite ze nebude chciet ist s Vami - prave ste zacali zit svoj zivot. Ak uvidite ze je ochotny sa kvoli Vam zmenit - prave ste zacali putovaz v zivote spolocne.
Laske k lasle je prvym krokom k laske. Tu spozname kto o lasku stoji a zaroven tu spozname kto je vypocitavy - pozor, vypocitava mozte byt aj vy-je to klasicky prejav manipulacie -hrate sa na obet aby Vas okolie zachranovalo(pozor, z takejto hry na odzodpovednovanie sa moze stat zlozvyk a robime to automaticky). Alebo to moze byt klasicka vypocitavost sily - ja som silny podvolte sa (toto je najlahsie spozorovatelne-pretoze taki ludia sa nam prirodzene pacia ale svoju silu nam neposkytuju, prave naopak kradnu tu nasu .. ako ked trump nakradne americanom 7miliard a potom im ide nahovarat ze pozna riesenie na ich problemy (ktore im paradoxne vytvoril)
Vela stastia a radosti v zivote prajem! kazdy zijeme len jeden zivot s to je ten svoj zivot. Treba sa citit stastne! To je zaklad. Stastie je totizto rovnovaha vsetkeho - to sposobuje spokojnost. (tazko sa budeme citit stastni ked nam nieco chyba....netreba ale bojovat proti niecomu co nenavidime..treba budovat to co milujeme
To máš správny postreh, ak mám pravdu povedať. Najhorším duševným ochorením nie je depresia, ani úzkosť, ale hlúposť.
Ty vieš, čo máš spraviť a takisto aj vieš, čo je správne. Akurát to treba potom neskôr aj psychologicky zvládnuť. Napr. by si nemohla zostať pri tých ľuďoch, ktorí ťa poznajú, lebo by ťa zjedli aj s topánkami.
Buď ho pošleš na tú dovolenku, ktorú som ti odporučil alebo zober roha ty:-)
Teoreticky by si sa s nám ešte mohla porozprávať a nejako sa dohodnúť.
taky jeden - to, že by som na čas odišla, by už asi nepomohlo. Raz som si s jedným mužom písala na internete, lebo už som bola zúfalá a možno som chcela aj na seba nejak poukázať. Keď to zistil, vyhnal ma z domu a musela som spať v aute. A potom bol za toho dobrého čo ma prijal späť. A pritom si on tiež písal s inými a nie raz. A dokonca, ešte kým nebol na vozíku, tak ma podviedol, no bola som tehotná, tak sme to ustáli. Takže pokrivenú dôveru by som mala mať ja, nie on.
A áno viem, nemám sa čo zaoberať inými. lenže mám pocit, že manžel ako invalid, nech je akýkoľvek bude vždy ten "chudáčik". Proste nepochopím dnešných ľudí.
Ty nemáš problém s tým, že je invalid, čo už samo o sebe je obdivuhodné, ale tu ide o to, že je alkoholik a navyše agresívny typ.
S takými ľuďmi sa netreba ani stýkať.
Trebalo by to však vyriešiť možno inak, rýchlejšie. Napr. by si mu mohla zaplatiť výlet pri Níle (samozrejme že bez teba), tiež prelet nad Bermudským trojuholníkom niekedy pomôže, veľmi obľúbené a navyše moderné sú pobyty na Sahare (trojmesačný pobyt s polpenziou), takisto aj pobyt v Africkej savane s výhodou priameho kontaktu so zvieratami môže byť v takom prípade veľmi osožný:-)
www.youtube.com
Tak takeho manzela by mi rozhodne nebolo luto opustit. A nie, nie je to povinnost zotrvat v nefungujucom vztahu aj ked je invalid. Nech s nim skusia zit ti vasi blizky, mozno potom zmenia nazor.
Nikdy sa neriad inymi. Oni tvoj zivot neziju, nechodia v tvojich topankach, neziju nezazivaju neprezivaju dobre ci zle - vsetko, to co ty. Preto maj inych vies asi kde. Z tych ludi by nikto s tebou nemenil. Ale pi... budu vsetci))
Riad sa vzdy iba sama sebou. Co ti hovori vlastny rozum, vola, srdce, vnutro dusa, kazda bunka tvojho tela. Proste riad sa sama sebou, co a ako citis, si myslis a vies. Pocuvaj intuiciu
PS. Tu vobec nejde o to, ci je/nie je invalid. Ale to, ako sa sprava chova a ku tebe aky je
z coho by ju zaplatil...
Mozno by stacilo, keby si na nejaky cas odisla a doslo by mu, co v tebe ma...
nie je to hriech a urob to. ty si pri nom stala v dobrom aj v zlom, no hadam nebudes zit s alkoholikom kt. po tebe hadze veci.nech si ludia myslia co chcu. ti, ktori za to stoja, si o tebe zle mysliet nebudu.
Určite nie, veď je to váš život. Snažili ste sa 10 rokov. Pokojne sa môžete rozviesť. O manžela sa predsa môže postarať aj opatrovateľka.
