Mám 38 rokov a mám manžela na invalidnom vozíku už cez 10 rokov. Manželia sme 14 rokov. Od začiatku som pri ňom stála, starala sa o neho, vzdala sa práce a koníčkov, aby som mohla byť pri ňom. Vždy si rád vypil, ale posledné roky je to neúnosné. Keď príde opitý domov, že si vyjde s kamarátmi, vždy sa hádame, lebo mi vyčíta, aká som nedostatočná a nadáva mi. Hádže po mne veci a pod a už mám toho akurát dosť. Lenže problém nie je iba keď je opitý, ale aj za triezva. Absolútne sa o mňa nezaujíma, vyvoláva hádky, nič sa mu nepáči. No a môj problém je v tom, že keď som vyhlásila, že sa chcem rozviesť, všetci z môjho okolia ma začali odcudzovať, že veď ma potrebuje, sám sa nezaobíde a tak. Tak sa pýtam, či je človek, ktorý má za partnera invalida, prinútený zotrvať v zväzku aj napriek tomu, že to nefunguje?
je "hriech" rozísť sa s invalidom?
Neda mi) Akosi (zamerne?) prehliadas, ze tych priatelov a konicky ma on prave v alkohole a krcme. Vsetko je o volbe a rozhodnutiach. Tak ako si vybral kamaratov alkohol krcmu, mohol si vybrat aj domov zenu deti. Pises, ze odist je lahke. Avsak on odisiel od svojej rodiny zeny deti ovela skor (uz davno), nez ona od neho
veronika997 - zažil som si už všeličo a dostal sa do takých situácií, že mnohým z tohoto fóra sa o nich ani nesnívalo a preto viem čo to o tom, ako sa ľudia správajú a čo ich k tomu vedie.
Na jednej strane vlastné rozhodnutie, ale vezmi si to racionálne. Je nejaký človek, ktorý by sa chcel dobrovoľne stať narkomanom, alkoholikom či závislým na nikotíne???
Myslím si, že nie, tak to ,,vlastné rozhodnutie,, by som bral do úvahy tak na 15 - 20%. Za ten zvyšok môže genetika, výchova, prostredie v ktorom sa daný jedinec pohybuje, udalosti, ktoré počas života prežil, ale hlavne TRAUMY! Traumy a ľudia, ktorí pri ňom stoja za každých okolností. Napísal by som ti viac ale je najskôr zbytočné sem niečo písať pretože každý človek si musí niečím podobným prejsť.
Vieš, očividne sa tvoj manžel cíti dobre v spoločnosti priateľov a pri koníčkoch, ktoré má (nemyslím alkohol a krčmu). No a ak ho odtiaľ nasilu ťaháš, tak to v konečnom dôsledku je zlé práve pre teba.
Niečo si zanedbala ale na to musí každý človek prísť sám ak je obklopený takýmto človekom. Tu ti nik neporadí, pretože nik nevie čo sa u vás deje a tieto informácie na to jednoducho nestačia. Nejdem ti radiť či zostať a ani či odísť, pretože sa musíš rozhodnúť sama, či ti ten človek napriek všetkému za to stojí a či mu dokážeš pomôcť. Či sa budete spolu smiať, či budete mať rovnaké sny, či budete spoločne tráviť čas......? atď. Odísť je veľmi jednoduché. Ale na druhej strane ak sa ti neplnia očakávania, tak prichádza sklamanie a smútok. No rozhodnúť by si sa mala sama a toto fórum ti určite nepomôže!
preco by to mal byt hriech? ked to tak citis tak odid co uz aj take veci sa stavaju
Presne, ako pise neviem111111. Drz sa Veronika, je to tvoj zivot, venuj sa detom a konecne aj sama sebe. Zacni zit a nielen zivorit ako doposial. Pri muzovi sa budete striedat viaceri, a cas ukaze co a ako dalej. Vsetko dobre ti
veronika, nie si hlupa, urobila si dobre, tieto fanaticke vylevy trollov si nevsimaj.
Ale na prijímanie nemôžeš teraz chodiť, pretože si neverná manželovi!!! A nevera je ťažký hriech... To dúfam vieš.... Kňaz vie o tvojej situácií? Čo na to hovorí?
Ty si od neho odišla? Ty si hlúpa. Máte spolu deti? Ty si hlúpa, hlúla a ešte raz, hlúpa...
čo sa manžela týka, rád si vypil aj pred nehodou, no vždy to bol skvelý a zábavný človek, čo je aj teraz pri svojich kamarátoch. Len keď už poviem, že ideme domov, alebo že už veľa pije, alebo mu proste niečo vytknem, zmení to na protiútok. A nie že by mi to nevadilo, ale robím to hlavne preto, lebo neraz sa stalo, že spadol a zranil sa, lebo bol opitý. Ale zrejme bude niečo pravdy aj na tom, že po nehode to trocha nezvládol a stal sa agresívny. Jednak možno preto, že si za tú nehodu mohol sám aj s kamarátom. A tiež mal veľkú šancu na chôdzu aspoň o barliach. Chvíľu po nehode sa snažil cvičiť, lenže potom presedlal na pohodlnejší spôsob, a to že ho to nebaví, že sa mu nedarí a ľutujte ma. Nemôžem povedať, naučil sa mnoho vecí, dokonca si urobil vodičák, má svoje koníčky, zvládne základné úkony, ako sa osprchovať na stoličke, obliecť sa a pod, no to správanie je čoraz horšie a myslím, že to tak trocha hádže na svoj hendikep.
A čo sa momentálnej situácie týka, tak som zbalila seba aj deti a šla k mame. A s jeho rodinou som sa "dobrovoľne-nasilu" dohodla, že pri ňom stále niekto bude. Dokonca som aj ja navrhla, že som ochotná niekedy prísť a pomôcť, za predpokladu slušného a úctivého správania. Predsa nedá sa len tak zahodiť 19 rokov života a zanevrieť na otca svojich detí a jediného chlapa, ktorého som mala v živote.
odlud suhlasim s tebou uplne. s tym "slabochom" som to myslela tak, ze ked sa clovek uchyli k drogam a alkoholu, tak je pre mna slaboch. nemyslela som to konkretne ako urazku na tohoto invalida. ja mam tiez s alkoholikom bohate dlhorocne skusenosti. urcite nie take bohate ako ty, kedze sa nejedna o mojho otca, ale zazila som si aj ja svoje. zacal pit alebo brat drogy je kazdeho volba. ja som tiez nikdy drogu nevzala a ani to nemam v plane. naco sa zahravat s ohnom, ja si zivot vazim.
no na jednej strane netvrdím že chlastanie niečo vyrieši, to je jeho velká chyba, ale sa mi nepáči označovanie toho človeka za slabocha. lahko sa robia ramená ked človek nie je invalid. chcel by som vidieť tunajších hrdinov ako by sa so svojou invaliditou vyrovnávali.
na druhej strane ale nemám rád ani alibizmus ku ktorému sa má tendenciu uchylovať Mesačný (prepáč mesačný ale nedalo mi). lebo pardon ale napísať takéto veci -
"Čiže buď túto jeho predispozíciu spustí celkové okolie, spoločnosť ktorá ho obklopuje alebo samotný partner!"
"ak predtým nepil a teraz pije, tak pravdepodobne jeho partnerka niečo nezvládla"
- je trošku silná káva ak nie rovno kokotina ked to tak už mám napísať. človek ktorý sa spustí s alkoholom si za alkoholizmus môže predovšetkým sám.
ja to tu napíšem rovno ved som anonym. možno to beriem trošku osobnejšie ale skúsim k tomu pristupovať so značným odstupom a vecne. ja som žil s brutálnym alkoholikom dlhé roky dlhšie než bez neho a odmalička a veru nikto z našej rodiny ani ja sme nemohli za jeho alkoholizmus, on si vybral alkohol namiesto čohokolvek iného. za problémy vo vztahu môžu často dvaja to ano, ale za samotný alkoholizmus partnera ten druhý nemôže. ani spoločnosť, ani krajina, ani to že pes zdochol, ani zlá konštelácia planét. len ten človek. mne po tých pestrých zážitkoch ostala práca na celý život, vela som už zvládol, všeličím prešiel, ale ako bývalé dieťa alkoholika mám silnú niekolko násobne vyššiu predispozíciu k alkoholizmu a k drogám než väčšina ludí ktorí si niečim takým neprešli a mohol by som chlastať aj drogovoať, ale nikdy som neholdoval alkoholu. dám si tak jeden malý pohárik raz za rok a aj to ma musia prehovárať. a kolkí sa mi už smiali a mali hlúpe reči alebo sa urazili že si od nich nevezmem. drogu som v živote nevzal, ani len trávu ako sa mnohí chvastajú.
....nechválim sa, ale mohol by som sa lahko spustiť a všetko zahodiť. dokonca aj ked nepijem alkohol a ani ho poriadne chuťovo nepoznám som už viac krát pocítil takú zvláštnu chuť na alkohol, také zvádzanie alkoholu. zvláštne neviem kde sa to berie. a aj tak just nepijem. mám aj niekolko násobne väčšiu tendenciu k depresiám, samovražde, úzkostiam. podla určitých testov pre "neblahé dôsledky traumatického detstva" kde 10 bodov je najviac (čiže najhoršie), ja dosahujem 6 až 7 bodov (boduje sa to prevažne najmä podla tvrdých faktov, udalostí ktoré človek zažil, nie len nejakých subjektívnych pocitov a test je založený na socio-vedecko-medicínskych štatistikách). nie že by som s tým v živote nebojoval, aj nočné mory boli, aj sa to podobalo posttraumatickemu stresovemu syndromu, ale žijem, dýcham, pokračujem, som zdravý, pracujem a viem si nájsť aj nejakú radosť v živote, ALE MOJOU ZASLUHOU a nie niekoho iného, Mesačný.
ako píšem, toto je trošku osobnejšie pre mňa, ale snažím sa to podať vecne jasne konštruktívne :-)
