Mám 38 rokov a mám manžela na invalidnom vozíku už cez 10 rokov. Manželia sme 14 rokov. Od začiatku som pri ňom stála, starala sa o neho, vzdala sa práce a koníčkov, aby som mohla byť pri ňom. Vždy si rád vypil, ale posledné roky je to neúnosné. Keď príde opitý domov, že si vyjde s kamarátmi, vždy sa hádame, lebo mi vyčíta, aká som nedostatočná a nadáva mi. Hádže po mne veci a pod a už mám toho akurát dosť. Lenže problém nie je iba keď je opitý, ale aj za triezva. Absolútne sa o mňa nezaujíma, vyvoláva hádky, nič sa mu nepáči. No a môj problém je v tom, že keď som vyhlásila, že sa chcem rozviesť, všetci z môjho okolia ma začali odcudzovať, že veď ma potrebuje, sám sa nezaobíde a tak. Tak sa pýtam, či je človek, ktorý má za partnera invalida, prinútený zotrvať v zväzku aj napriek tomu, že to nefunguje?
je "hriech" rozísť sa s invalidom?
neviem111 vystihla si to o mesacnom.
hriech je neurobit to co citis
ak sa nemylim, mp ma tiez nejaku formu invalidity, takze si to tu zase vztahuje na seba a ignoruje fakty.
emesacny princ?ty si vazne asi namesacny?precital si si pozorne jej pribech?asi nie!!!!!co asi tak ta pani zanedbala ked pise ze sa neustale onho stara? a co ich sny?ked sa jej manzel tak sprava?ale vy chlapi drzite spolu,to vidno .za vsetko moze zena a hlavne ze ho neustale taha z krcmi to je pre vas hrozneee este ze mate tu krcmu a mi zeny sa mame ist kde viventilovat?pani caka iba nejaku radu tak mozno ze jej jej to pomoze lebo te jej manzel jej asi nepomaha moc v tom aby ju robil stastnou ked sa tak sprava
hriech je zostať s niekým z ľútosti...
Invalid - neinvalid, keď sa nevie slušne chovať a neváži si, čo preňho robíš, tak rozchod bude pre teba tá lepšie voľba. Predstav si, že možno niekde na teba čaká niekto lepší, kto by si tvoju lásku zaslúžil viac.
ten odchod je mozno dobra volba ,lebo vas manzel si prestal vatit sameho seba a prenasal to na vas a alkohol.ako sa da takto zit?vo vecnych hadkach a ponizeniach?vravi sa ze clovek si zacne vazit veci alebo ludi az ked o ne alebo nich pride.s tou starostlivostou ste to dohodli dobre ak to takto vyhovuje jemu vam a da sa takto fungovat tak v tom pokracujte.ved ste ho nenechali celkom na pospas alebo myslim tak ze bez pomoci,tak si nic nevycitajte,hlavne ze sa bude do vas menej navazat nadavat a vy to nemusite pocuvat.ved sa neda tak zit aby si na vas neustale vylieval zlost potom by ste sa ste boli na tom vy a deti psychicky zle a musite nejako normalnejsie fungova.
zalezi ako toho invalida beries pokial ho beries ze ste si rovnocenni v zivote tak nie je to hriech
