Mám 38 rokov a mám manžela na invalidnom vozíku už cez 10 rokov. Manželia sme 14 rokov. Od začiatku som pri ňom stála, starala sa o neho, vzdala sa práce a koníčkov, aby som mohla byť pri ňom. Vždy si rád vypil, ale posledné roky je to neúnosné. Keď príde opitý domov, že si vyjde s kamarátmi, vždy sa hádame, lebo mi vyčíta, aká som nedostatočná a nadáva mi. Hádže po mne veci a pod a už mám toho akurát dosť. Lenže problém nie je iba keď je opitý, ale aj za triezva. Absolútne sa o mňa nezaujíma, vyvoláva hádky, nič sa mu nepáči. No a môj problém je v tom, že keď som vyhlásila, že sa chcem rozviesť, všetci z môjho okolia ma začali odcudzovať, že veď ma potrebuje, sám sa nezaobíde a tak. Tak sa pýtam, či je človek, ktorý má za partnera invalida, prinútený zotrvať v zväzku aj napriek tomu, že to nefunguje?
je "hriech" rozísť sa s invalidom?
ďžZ vidim ze tvoje srdce hori pre jezisa... ako spravny katolik mi urcite pomozes v mojom usili...mam podozrenie ze moj sused pacha sodomiu... pomozes mi ho zajtra pri vychode slnka ukamenovat?
to je brutal :D :D :D
Hriechom je akýkoľvek rozvod, pokiaľ bol právoplatne uzavretý pre Bohom a boli splnené definované podmienky, čo v tvojom prípade splnené bolo, nakoľko máte spoločné deti. Povolená je maxímálne odluka - samostatné bývanie.
Ste hnusni kinvalidom!!! Uvedomte si to!!!
nie imho 10 rokov je dos dlha doba... nech sa stara sam o seba a tvoje okolie tiez
Kkt kupuje chlast, žije z nás všetkých, jedna osoba sa kvôli nemu nezapojila do pracovnej činnosti, do spoločnosti neprispieva a ešte k tomu čerpá X výhod ako invalid. Ja by som mu ruky dolámal. Fakt, aký to má zmysel, takáto zbytočná záťaž spoločnosti.
Si ešte mladá, máš právo na lepší život. Hej, ženy bývajú obetavé, starajú sa o muža, o to viac, keď je invalid. Ale všetko musí mať svoje hranice. Už si si s ním vytrpela naozaj veľa. Známym to vysvetli, ako sa k tebe správa a že od neho neodchádzaš kvôli tomu, že je invalid, ale pre tieto veci čo si tu napísala. To musí každý normálny človek pochopiť a keď niekto nepochopí, tak pouvažuj nad tým, že chceš takéhoto človeka aj naďalej medzi svojimi priateľmi. Ty predsa nie si otrok a vôbec nemáš povinnosť robiť mu poskoka do konca života, znášať jeho alkoholizmus, zlé nálady, vyvršovanie sa na tebe, ponižovanie a dokonca hádzanie vecí. Buď viac sebavedomá a zariaď sa podľa seba napriek tomu, že sa to možno niekomu nebude páčiť a bude ťa odsudzovať. Ty s ním žiješ, nie tí čo ťa odsudzujú. Nech sa o neho starajú oni, aj to im môžeš povedať, prečo by to mala byť práve tvoja povinnosť.
Skúste sa dohodnúť na niečom. Aby si bola ty spokojná a aj on. To je smutné že ho chcete nechať :(. Keby Ste boli v katolickom manželstve, tam by výhovorka a žiadny dôvod nebol možný!...
Čakať od ženy, aby bola dobrá k mužovi alkoholikovi, je to isté akoby ste chceli, aby bola macocha dobrá k nevlastným deťom.
Mission impossible.
